Využitie obrazov a fotografií na tvorivom písaní

Tvorivé písanie ako metóda tvorivého vyučovania nabáda žiakov využívať vlastnú tvorivosť, pomáha zapojiť do aktivity celú ich osobnosť, skúsenosti, emócie, inteligenciu, pozornosť, predstavivosť i obrazotvornosť.
Tvorivé písanie ako metóda tvorivého vyučovania nabáda žiakov využívať vlastnú tvorivosť, pomáha zapojiť do aktivity celú ich osobnosť, skúsenosti, emócie, inteligenciu, pozornosť, predstavivosť i obrazotvornosť. / Foto: Bigstock

V súčasnosti sa tvorivé písanie stáva súčasťou každodenného vyučovania. Podstatným prínosom, okrem iných benefitov, tohto vyučovania je zvyšovanie úrovne jazykovej tvorivosti žiakov.

 

Tvorivé písanie motivuje ku hre a originálnej manipulácii s jazykovým materiálom, podnecuje k využívaniu jazyka tvorivým spôsobom. M. Klimovič vo svojej knihe Tvorivé písanie pre primárne školy o tvorivom písaní píše: „Tvorivé písanie predstavuje súbor aktivít, ktoré motivujú k hre a originálnej manipulácii s jazykovým materiálom, podnecujú využívať jazyk tvorivo. Mení rolu čitateľa na spolutvorcu textu. Tvorivé písanie ako metóda tvorivého vyučovania nabáda žiaka odhaľovať vlastnú tvorivosť tým, že vyžaduje zapojiť do aktivity celú osobnosť, jej skúsenosti, emócie, inteligenciu predstavivosť i obrazotvornosť. Zahŕňa v sebe celú škálu stratégií, techník, postupov a metód, ktoré usmerňovaním a stimulovaním pisateľskej skúsenosti privádzajú pisateľa k sebareflexii a tvorivej sebaexpresii.“ Tvorivé písanie ako metóda tvorivého vyučovania nabáda žiakov využívať vlastnú tvorivosť, pomáha zapojiť do aktivity celú ich osobnosť, skúsenosti, emócie, inteligenciu, pozornosť, predstavivosť i obrazotvornosť. Tvorivé písanie má vo vyučovaní niekoľko funkcií:

 

  • integruje jazyk a literatúru,
  • pomáha pri získavaní istoty a sebadôvery,
  • eliminuje obavy z písania,
  • odhaľuje nevšedné vo všednom,
  • pestuje obrazotvornosť,
  • kultivuje čitateľa,
  • učí myslieť,
  • učí počúvať samých seba, svoje zmysly,
  • je prostriedkom seboznávania, sebavyjadrenia a sebarozvoja,
  • odstraňuje bariéry,
  • je dielňou a herňou. ( Zdroj: V. Eliášová)

 

V predchádzajúcom článkoch ste sa mohli zoznámiť s niektorými metódami tvorivého písania. Dnes sa pozrieme na ďalšie, pri ktorých sa využívajú rôzne obrazy, fotografie alebo obrázky z iných zdrojov. Napríklad z kníh, z kalendárov, z časopisov, z internetu a podobne. Obrazy a fotografie môžu inšpirovať k tomu, aby žiaci využili svojich päť zmyslov a začlenili do svojho písania nápadité detaily. Keď sú žiaci od 1. stupňa základnej školy vedení k písaniu svojich vlastných myšlienok, väčšinou si tento proces veľmi obľúbia. Pozrime sa na to, ako pri tvorivom písaní môžeme využívať jednotlivé zmysly.

 

ZRAK

Pri tejto aktivite môžete využiť akýkoľvek zaujímavý obraz alebo fotografiu. Najprv sa so žiakmi porozprávajte o tom, čo vidia na obraze. S mladšími žiakmi môžete pracovať tak, že keď povedia napríklad vetu bez prídavných mien, tak im ju pomôžte o ne obohatiť. Napríklad žiak povie: „Vidím oblak.“ Pýtajte sa detailne, aký je. Môže byť veľký, biely, nadýchaný, ťažký, modrý, čierny a podobne. Tieto slová si dopíše do vety. Potom postupne pridávajú ďalšie slová. Napríklad: „V diaľke na oblohe vidím biely nadýchaný mrak v tvare srdca.“ Starší žiaci dokážu vytvoriť aj umelecké prostriedky. Napríklad:

Prirovnanie: Mrak je hebký ako páperie. Vidím veľký, biely, nadýchaný mrak, ktorý vyzerá ako cukrová vata a rád by som ho zjedol.“

Epiteton: usmiaty mrak

Personifikácia: Hustý ťažký mrak ceril zuby na deti, ktoré sa hrali na lúke.

Metafora: mrak veselých nápadov
 

SLUCH

Na ďalšej vyučovacej hodine môžete s obrázkom pracovaťtak, že poviete žiakom, aby napísali, aké zvuky počujú, keď sa pozrú na obraz. Najprv budú možno zmätení a budú sa tváriť, že nerozumejú otázke, ale keď sa nad tým hlbšie zamyslia, tak si budú vedieť predstaviť určité zvuky. Povedzte žiakom napríklad toto: „Predstavte si, že obraz je skutočný a vy niekde v ňom stojíte. Ukážte miesto na obraze, kde by ste teraz chceli stáť. Čo na tom mieste počujete?“ Pravdepodobne budú hovoriť, že počujú spev vtákov, žblnkot potoka, zvuk fontány, detský džavot, zvuk áut a podobne.
 

HMAT

A môžete pokračovať ďalej. Zamerajte sa na hmat, dotyk. Povedzte žiakom, aby si zavreli oči a predstavili si, čo môžu na tele cítiť v súvislosti s obrazom. Môžete hovoriť: „Cítite vánok? Je vám teplo alebo zima? Ktorého predmetu na obraze sa túžite dotýkať?“ Možno vám žiaci povedia, že behajú v obrázku po teplej tráve, špliechajú sa v  studenej vode potoka, lezú po kôre stromov alebo sa dotýkajú mäkkých lupeňov kvetov.
 

CHUŤ A VÔŇA

Potom môžete skúmať posledné dva zmysly. Zamerajte sa na to, čo môžu cítiť  na obraze. Možno budú hovoriť o vôni ruží v záhrade a čerstvo pokosenej tráve na dvore. Niekedy nejaký predmet žiakom pripomína určité veci z minulosti alebo niektorých ľudí, ktorých v živote stretli. Niekto môže cítiť chuť a vôňu koláčov, nejakého obľúbeného jedla, nápoja, zmrzliny, špecifickú vôňu, ktorú cíti len u babičky, pri mori, v lese, na chate a podobne.

 

Žiaci o svojich predstavách najprv rozprávajú. Neskôr si svoje myšlienky zapíšu. Motivujte ich k tomu, aby písali rozvité vety a používali aj čo najviac umeleckých prostriedkov. Keď všetci svoj text dopíšu, môžu ho prečítať. Môžete pracovať aj tým spôsobom, že si namaľujú vlastný obraz a potom pracujú spomínaným spôsobom.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
M. KLIMOVIČ: Tvorivé písanie v primárnej škole
V. ELIÁŠOVÁ: Na stope slovám
V. ELIAŠOVÁ: Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese
Z. FIŠER: Tvurčí psaní

 

Čítajte viac o téme: Kreativita, Slovenský jazyk a literatúra
Zdieľať na facebooku