Rozvíjať v žiakoch kreativitu je dnes už nevyhnutnosť. Pomáhať pri tom môže aj tvorivé písanie.
V súčasnosti sa tvorivé písanie stáva súčasťou každodenného vyučovania. Podstatným prínosom takého vyučovania je zvyšovanie úrovne jazykovej tvorivosti žiakov. Tvorivé písanie ako metóda tvorivého vyučovania nabáda žiakov využívať vlastnú tvorivosť, pomáha zapojiť do aktivity celú ich osobnosť, skúsenosti, emócie, inteligenciu, pozornosť, predstavivosť i obrazotvornosť. V predchádzajúcom článku ste sa mohli zoznámiť s niektorými metódami tvorivého písania. Dnes sa pozrieme na ďalšie.
Maľovaná gramiáda
Žiak si vyberie písmeno, ktoré napíše čiernou fixou. Potom nakreslí doň obrázok, ktorý mu dané písmeno pripomína. Papier s písmenom môže otáčať.
Dokonči príbeh
Učiteľ povie začiatok príbehu. Úlohou žiakov je potom príbeh dokončiť podľa vlastnej fantázie.
Tvorenie príbehu podľa obrázka
Učiteľ premietne na interaktívnej tabuli nejaký obrázok. Žiaci potom voľne píšu príbeh podľa obrázka na základe vlastnej fantázie.
Koláž z viet
Učiteľ vystrihne vety z novín a časopisov. Rozdelí žiakov do skupín. Každá skupina sa snaží jednotlivé vety nalepiť za sebou na papier tak, aby dávali nejaký zmysel. Môžu vytvárať aj báseň. Strofa môže pozostávať zo štyroch veršov. Báseň sa nemusí rýmovať.
Lipogram
Cieľom tejto aktivity je vytvoriť text bez použitia jedného (viacerých) vopred dohodnutých písmen. Vynechávané písmeno by malo patriť k frekventovaným v našom jazyku.
Kaligram
Je báseň, ktorej slová sú usporiadané do určitého obrazca. Slová sú pospájané do zvláštneho vizuálneho celku, ktorý v náznaku vyjadruje obsah básne.
Anafória
Anafória je taká báseň, v ktorej každý verš začína na to isté slovo alebo tú istú skupinu slov.
Báseň piatich zmyslov
Táto báseň vychádza z piatich ľudských zmyslov a môže mať nasledujúcu štruktúru:
Vyzerá ako................................................................
Znie ako ....................................................................
Vonia ako...................................................................
Chutí ako....................................................................
A keď sa jej dotkneš ..................................................
Nadpis básne môže predstavovať akékoľvek slovo z preberaného učiva.
Pokračovanie v básni
Žiaci si prečítajú aspoň jednu strofu od nejakého autora a potom sa snažia vytvoriť pokračovanie básne tak, že sa snažia obsahovo a štylisticky problížiť autorovi. V básni nemusia používať rýmy.
Hra na rýmy
Učiteľ napíše na tabuľu nejaké slová. Žiaci potom dopisujú k týmto slovám tie, ktoré sa s nimi rýmujú.
Skupinová báseň
Rozdeľte žiakov do skupín. Jeden žiak napíše jeden verš, ďalší žiak napíše druhý verš a takto sa vystriedajú všetci žiaci v skupine. Často takto vzniknú veľmi zaujímavé básne.
Vrecko plná slov
Na papieriky učiteľ napíše rôzne slová, ktoré vloží do papierového vrecka. Žiakov rozdelí do skupín. Každá skupina si z vrecka vytiahne slová, ktoré potom využije pri tvorbe príbehu alebo básne. Samozrejme, okrem slov, ktoré si vytiahli, používajú aj ďalšie slová.
Čo by bolo, keby...
Pri tejto aktivite si žiaci predstavia niečo nezvyčajné. Napríklad opíšu situáciu, čo by sa stalo, keby zvieratá začali rozprávať, keby sa sladká voda zmenila na slanú, keby žiaci chodili do školy dva mesiace a prázdniny by boli 10 meisacov a podobne.
Triedny príbeh
Každý žiak má list papiera a začne písať príbeh v určitom rozsahu (napr. 2 vety). Papier sa založí tak, že nasledujúci hráč si môže prečítať iba druhú vetu, na ktorú sa svojimi 2 vetami snaží zmysluplne nadviazať, potom opäť založí papier takým spôsobom ako v predchádzajúcom prípade a podá ďalšiemu spolužiakovi. Takto sa pokračuje až dovtedy, kým sa všetci nevystriedajú. Môžeme komplexne určiť napríklad miesto, kde sa budú príbehy odohrávať, prípadne mená dvoch osôb, ktoré budú v ňom vystupovať a podobne. Potom učiteľ celý príbeh nahlas prečíta.
Popletená rozprávka
Keď majú deti prečítanú nejakú rozprávku, môžete sa s nimi urobiť nasledujúcu hru. Poviete im, aby rozprávku napísali tak, že kladné postavy sa zmenia na záporné a naopak. Alebo im poviete, aby sa pokúsili urobiť úplne iný záver známej rozprávky a podobne.
Spoločné vytváranie príbehu
Učiteľ povie úvod k nejakému príbehu. Každý žiak v triede povie jednu vetu a to tak, aby sa dej v príbehu stupňoval, zauzľoval. Príbeh sa v triede rozpráva dovtedy, kým žiaci nenájdu vhodný záver. Jeden žiak vety zapisuje. Príbeh si potom môžu dať na nástenku v triede.
Poprehadzované verše
Učiteľ rozdá žiakom papiere s napísanými veršami z básne. Slová sú však poprehadzované. Žiaci nemajú k dispozícii pôvodný text. Slová v básni majú správne usporiadať. Druhou verziou tejto aktivity je taká, pri ktorej chýbajú niektoré slová z básne a žiaci podľa vlastnej intuície a fantázie doplnia chýbajúce verše v básni.
Príbehy so známymi postavami
Žiaci môžu vymýšľať príbehy, v ktorých vystupujú známe postavy, ktoré poznajú z pôvodných diel.
Písanie fiktívnych listov
Po prečítaní ukážky žiaci môžu písať fiktívne listy spisovateľovi. V listoch napíšu, čo sa im v diele páčilo a čo nie. Čiže prostredníctvom listu sa môžu pokúsiť napísať malú kritiku alebo pochvalu literárneho diela. Taktiež môžu autorovi napísať, čo by mu odporúčali v diele zmeniť a podobne. Fiktívne listy môžu písať aj literárnym postavám.
Zdroje a odporúčaná literatúra: M. KLIMOVIČ: Tvorivé písanie v primárnej škole V. ELIÁŠOVÁ: Na stope slovám V. ELIAŠOVÁ: Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese Z. FIŠER: Tvurčí psaní
