Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo hovoria najznámejšie objavy o učení?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Pochopenie toho, ako sa žiaci učia, ako ich to najviac baví, je jedným z najdôležitejších spôsobov, ako urobiť učenie efektívnym a zároveň zaujímavým. / Foto: Bigstock

Učenie je nadobúdanie skúseností a utváranie jednotlivca v priebehu jeho života. Je osobitným druhom ľudskej činnosti, v ktorej subjekt - dieťa alebo dospelý, vplyvom vonkajších podmienok a vlastnej motivácie mení seba a prostredie. Výsledkom procesu učenia je zmena správania jedinca, ktorý sa procesu zúčastnil. V oblasti učenia nepretržite prebieha množstvo výskumov. Pozrime sa na niekoľko zistení, ktoré môžu učiteľom pomôcť nastaviť proces vzdelávania tak, aby sa žiakom učilo nielen ľahko, ale aby ich učenie aj bavilo.

 

V širšom zmysle slova sa učenie ako nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca, ktoré zároveň ovplyvňuje jeho správanie. Tým sa myslí všetko, čo si v styku s prostredím jedinec osvojuje a čo u neho vyvoláva trvalejšie zmeny. V užšom slova zmysle sa učením rozumie cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručnosti či foriem správania, alebo osobnostných vlastností.  Učenie predstavuje vo vývine ľudského jedinca veľmi významnú skutočnosť, pretože je interakciou medzi vonkajšími vplyvmi okolia a genetickými danosťami jedinca, na základe ktorej jedinec nadobúda individuálnu skúsenosť. Táto nová skúsenosť sa môže objaviť v najrozličnejších oblastiach. Učenie nemusí súvisieť so školou. V nej sa najčastejšie podnecuje tzv. intelektuálne učenie. Existujú však aj iné druhy učenia. Všetky tieto druhy môžu byť do rozličnej miery cieľavedomé a syntetické. Nielen vškole, ale i v živote často získavame jedinečné skúsenosti v rozličných konkrétnych situáciach.

 

Tak ako v iných oblastiach života, tak aj v oblasti učenia sa denne uskutočňuje množstvo výskumov. Pozrime sa na niekoľko zistení, ktoré boli zaznamenané v poslednom období.

 

1. Viac informácií neznamená viac učenia

Mozog je schopný spracovať veľké množstvo informácií a zmyslových vstupov, ale nič sa nemá preháňať. Existuje strop, ktorý keď prekročíte, napríklad vplyvom multitaskingu, nastáva kognitívne preťaženie. Naša myseľ jednoducho nedokáže rozdeliť pozornosť medzi všetky prichádzajúce podnety. Učiteľ by mal vziať túto skutočnosť do úvahy pri vysvetľovaní nového učiva. Je potrebné, aby bolo vhodne štrukturované a orientované na predchádzajúce skúsenosti.

 

2. Mozog je vysoko dynamický orgán

Všetky naše znalosti sú uložené v neurónových sieťach, ktoré sú zakódované do podoby zhlukov medzi neurónmi (synapsie). Tieto zhluky sme schopní ovplyvňovať. Môžeme ich  posilňovať, oslabovať, budovať nové alebo môžu zaniknúť. Je to dynamický proces, ktorý je zvlášť prudký v mladosti a s rastúcim vekom sa spomaľuje. Tento jav sa nazýva neuroplasticita mozgu. Poznanie toho, ako funguje, má významný vplyv na schopnosť učiť sa.

 

3. Emócie ovplyvňujú schopnosť učiť sa

Celkový emočný stav jedinca môže mať veľký vplyv na to, ako dobre sa učí novým veciam. Stres, obavy alebo nepríjemný pocit môžu zvyšovať negatívne emócie a nechuť sa vzdelávať. Limbický systém (emocionálne časť mozgu) má schopnosť povoliť alebo zastaviť prístup k pamäti. Pri strese alebo úzkosti sa možnosť spracovať nové informácie zastavuje, čo sťažuje alebo znemožňuje učenie. Opačne fungujú pozitívne emócie. Tie možno v študentoch vzbudzovať napríklad zámernou motiváciou, povzbudzovaním zvedavosti a talentu, monitorovaním úspechov alebo prezentovaním vlastných skúseností.

 

4. Chyby sú nevyhnutnou súčasťou učenia

Neúspech či zlyhanie nie je nič zlé, mal by sa stať prirodzenou súčasťou učenia. Výskumy naznačujú, že nie je vhodné sa pri učení niečoho nového zameriavať na chyby, pretože to zvyšuje pravdepodobnosť ich opakovania. Lepšie je sústrediť sa na to, ako správne úlohu vykonať.

 

5. Mozog potrebuje nové podnety

Vedci zistili, že nové podnety aktivujú dopamínový systém v mozgovom kmeni a vysielajú neurotransmitery na rôzne miesta celého mozgu. Dopamín je známy pre svoju zásadnú úlohu pri vzniku pocitu eufórie, ale súčasné výskumy poukazujú i na to, že tiež spôsobuje stav, že chce mozog poznať ešte viac. Dopamín povzbudzuje motiváciu človeka a aktivuje mozog k získavaniu nových a odlišných informácií. Jednou z ciest je aj zmysluplné zapojenie moderných digitálnych technológií do výučby a domácej prípravy žiakov.

 

6. O výsledku nerozhodujú len štýly učenia

Termín učebné štýly sa používa v súvislosti s formou učenia, ktorú žiak preferuje. Výskumy ale ukazujú, že študenti dosahujú určitú úroveň bez ohľadu na to, akú formu učenia si zvolia. Pozornosť by sme mali venovať skôr nadaniu a existujúcim schopnostiam žiakov, ktoré pomáhajú uspokojiť ich emocionálne a sociálne potreby a majú pozitívny vplyv na učenie.

 

7. Mozog funguje na princípe „používaj to, lebo to stratíš“

Nepoužívané informácie sa často strácajú, pretože neurálne dráhy sa časom oslabujú. Výskum zistil, že mozog vytvára viac buniek, než potrebuje, ale prežívajú len tie, ktoré sú stimulované chemickými a elektrickými podnetmi, zvyšok potom umiera. Mozog musí pravidelne stimulovať danú cestu v mozgu, aby tieto bunky zachoval, a preto je celoživotné vzdelávanie tak dôležité.

 

8. Učenie je  väčšinou sociálny proces

Zatiaľ čo niektorí vybraní jedinci sa môžu dobre učiť iba z kníh, väčšina ľudí k učeniu potrebuje aj sociálne prostredie. Už od detstva sa ľudia najčastejšie učia lepšie prostredníctvom spoločenských podnetov, vybavujú si a napodobňujú činnosti alebo slová iných osôb. Socializácia má aj ďalšie výhody. Spolupráca s rovesníkmi ponúka študentom prístup k rôznorodému spektru zážitkov a vyžaduje použitie takmer všetkých zmyslov, čo vytvára väčšiu aktivitu v celom mozgu a zlepšuje dlhodobú pamäť. Skupinová práca, ktorá využíva silné stránky žiakov a dáva každému priestor vyniknúť, je účinnejšia, než si myslíme.

Pochopenie toho, ako sa žiaci učia, ako ich to najviac baví, je jedným z najdôležitejších spôsobov, ako urobiť učenie efektívnym a zároveň zaujímavým. Z tohto dôvodu by učiteľ mal premýšľať aj nad tým, ktoré aktivity, met´doy a formy mu pomáhajú zlepšovať proces učenia.

 


Zdroje:
Michal Černý, Dagmar Chytková: Efektivní učení
Martin Krengel: Tajemství efektivního učení

Čítajte viac o téme: Efektívne učenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.