Techniky, ktoré pomáhajú predchádzať problémovému správaniu žiakov

V predchádzajúcom článku sme si povedali o tom, prečo žiaci v triede vyrušujú a čo chcú svojím správaním učiteľovi naznačiť. Dnes sa pozrieme na to, ako vytvoriť také podmienky v triede, aby sme predchádzali problémovému správaniu žiakov.

Učiteľ, ktorý venuje dostatok pozornosti postupom a technikám, ktoré sú súčasťou prevencie rušivého správania, dokáže vytvoriť v triede pokojnejšie prostredie ako ten učiteľ, ktorý sa venuje problému až vtedy, keď sa už vyskytne. Pozrime sa na niekoľko preventívnych postupov, ktoré môžu učiteľovi pomôcť.

Pravidlá a ich dôsledné uplatňovanie

V súčasnosti učitelia už bežne tvoria pravidlá správania spolu so žiakmi. Je to dôležité preto, že vďaka tomu sa stávajú spoluzodpovední za ich dodržiavanie. Pravidiel by nemalo byť zo začiatku veľa a mali by byť formulované jazykom žiakov. Niekedy sa odporúča začať len s 2-3 pravidlami alebo sa môžete zamerať dlhšiu dobu na jedno pravidlo a stále sa k nemu vracať a hodnotiť jeho plnenie. Dôležité je so žiakmi dostatočne rozoberať, ako dodržiavanie tohto pravidla vyzerá a ako docieliť jeho uplatňovanie. Potrebná je aj systematická priebežná práca s pravidlami, častá diskusia o nich a o tom, ako sa ich v rámci triedy darí plniť. Žiaci musia vedieť, aké tresty budú nasledovať po nedodržiavaní pravidiel.

Podporujte rozvoj triedneho spoločenstva

Žiaci majú výraznú potrebu niekam patriť. Chcú nadviazať a udržiavať vzťahy so svojimi rovesníkmi i ďalšími ľuďmi, ktorí ich obklopujú. Ich životná spokojnosť je závislá na tom, ako sú v týchto vzťahoch úspešní. Žiaci sa takto učia nadväzovať a udržiavať vzťahy pre ďalší život. Zvlášť problémoví žiaci často potrebujú pomoc učiteľa, ktorý môže nastoliť situácie, ktoré im pozitívne priateľské vzťahy môžu pomôcť rozvinúť. Dobrá komunita sa z triedy vytvorí vtedy, keď žiaci majú dostatok príležitostí komunikovať, spoznávať sa, spolupracovať, zažívať spoločné oslavy, úspechy, riešiť spoločné problémy.

Uskutočňujte triedne rituály zamerané na pocit dôležitosti všetkých žiakov

Pre každého je dôležité cítiť sa hodnotne. Problémoví žiaci majú často pocit, že pre iných majú nízku hodnotu. Stáva sa, že svojím problémovým správaním provokujú u učiteľov i svojich rovesníkov reakcie, ktoré tento ich pocit nedostatočnosti a nízkej hodnoty ešte viac posilňujú. Paradoxne sa z toho málokedy poučia. Práve naopak. Väčšinou sa len utvrdia vo svojom nevhodnom správaní. Pre budovanie triedneho spoločenstva i pre rozvoj identity každého žiaka je dôležité podporovať a rozvíjať vnímanie hodnoty seba samého a druhých. Okrem individuálnej komunikácie s každým žiakom a vysokých nárokov na jeho správanie, môžete do života triedy zaradiť aj určité rituály. Môžete využiť úplne jednoduché veci. Napríklad zaveďte blahoželanie na meniny či narodeniny. Môžete oslávencovi pripraviť darček na želanie, pustite mu obľúbenú pesničku a podobne. Oslávencovi doprajte niekoľko minút výnimočnosti. Niektorí učitelia chodia na športové podujatia, koncerty či výstavy svojich žiakov a dávajú tak najavo, že ich úspechy sú pre nich dôležité. Iní učitelia zorganizujú pomoc chorému spolužiakovi, spoločne so žiakmi píšu list dlhodobo neprítomným žiakom, pripravia prekvapenie pre dieťa, ktoré dosiahlo nejaký úspech. Spoločná úprimná radosť učiteľa a spolužiakov je povzbudzujúca pre každé dieťa.

Vzájomná pomoc

Triedne spoločenstvo pomáha budovať aj to, keď naučíte žiakov, aby si navzájom pomáhali. Ak nejaký žiak nerozumie učivu z matematiky, môžete poprosiť nejakého žiaka, aby mu pomohol. Úspech doučovaného žiaka potom hodnoťte ako úspech oboch žiakov. Je dôležité, aby ste dokázali  citlivo vytvoriť dvojice žiakov a dohliadať na to, aby nadaní žiaci mohli dostatočne rozvíjať svoje nadanie, nielen pomáhať druhým. Úspechy nechajte dvojiciam náležite si užiť a ich úspech môžete v triede aj  spoločne osláviť.

Kooperatívne učenie

Cieľom kooperatívnych aktivít v škole je pomôcť žiakom rozvíjať schopnosť pozerať sa na problém očami druhých, brať  do úvahy iné názory, rozlišovať problémy, ktoré môžu vyriešiť samostatne a ktoré vyžadujú spoluprácu, schopnosť modifikovať stanovené pravidlá formou diskusie a tiež konať tak, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ. Prostredníctvom kooperatívneho vyučovania sa učia žiaci spolupracovať, komunikovať a vzájomne sa hodnotiť. Je známe, že skoro všetky ľudské aktivity sa vykonávajú v spolupráci s ostatnými. Žijeme v hospodárskom systéme, pre ktorý je charakteristická deľba práce. Veď napríklad každý zamestnanec vo firme prispieva svojou prácou k fungovaniu či úspechu celého celku. Podobne aj rodiny a spoločenstvá spájajú spoločné záujmy. V mnohých tímových športoch je spolupráca prirodzenosťou. Oproti súťaživému a individualizovanému vyučovaniu má pozitívny efekt vo vyššej motivácii dosiahnuť vysoký učebný výkon. Treba si ale uvedomiť, že nejde o modernú – novú koncepciu. Už v 80. rokoch 20. storočia S. Kagan  spolu so svojimi študentmi a kolegami vyvinul stratégie kooperatívneho učenia a vyučovania. Opieral sa predovšetkým o práce R. Johnsona a D. Johnsona, ktorí už v 70. rokoch položili nielen základy kooperatívnych metód, ale preukázali aj ich efektivitu v porovnaní s tradičným formami a metódami vyučovania. Podľa výsledkov viacerých štúdií (Johnson 1981, Sharan 1980, Slavin 1983, Felder a Brent 1994 a iní) má kooperatívne učenie vo viacerých oblastiach mnohé výhody:

• žiaci dosahujú lepšie výsledky pri osvojovaní si učiva, t.j. vedomostí, ako aj rôznych zručností,
• zvyšuje sa sebadôvera žiakov a motivácia k učeniu,
• žiaci sa učia kritickému mysleniu,
• vytvárajú sa pozitívne vzťahy medzi žiakmi, učia sa pracovať v tíme,
• dochádza k lepšej integrácii žiakov v skupinách, k rozvíjaniu sociálnych zručností a kompetencií,
• kooperatívnym vyučovaním sa znižuje úroveň strachu a stresu žiakov, objavuje sa menej disciplinárnych ťažkostí,
• kooperatívne vyučovanie môže mať silný výchovný efekt.
   

Komunitné kruhy

Sedenie v kruhu umožňuje zmierniť negatívne rysy tradičného usporiadania tried, keď žiaci na seba dobre nevidia a nepočujú sa a nemôžu tiež nadväzovať dobrý zrakový kontakt. Keď žiaci sedia v kruhu, dobre na seba vidia a môžu sa navzájom oveľa lepšie vnímať. Nemusia sedieť len na stoličkách, ale aj na koberci alebo vankúšoch. Kruh vyjadruje rovnocennosť vzájomných vzťahov, nemá začiatok ani koniec, všetci sedia v približne rovnakej výške. Všetci, teda učiteľ aj žiaci, sú v rovnocennej pozícii. Ranné komunity nenásilne preladia deti na vyučovanie tým, že im umožňujú vyjadrovať svoje pocity a vytvoria nenásilnú motiváciu smerom k učeniu. Možnosť bez obáv vyjadriť svoj názor rozvíja sebadôveru detí a vytvára predpoklad pre efektívne učenie sa. V triede sa vytvárajú vzťahy dôvery, posilňujú sa celoživotné pravidlá spolužitia. Učiteľ uplatňuje partnerský prístup, jeho úlohou je pozitívne podporovať žiakov, pričom je však potrebná dôslednosť pri dodržiavaní dohodnutých pravidiel, a to najmä aktívne počúvanie, dôvera, vzájomná úcta, pravdivosť v slovách a činoch. Žiaci sa naučia navzájom sa oslovovať, prijímať kritiku a učia sa trpezlivosti. Ranný komunitný kruh pomáha tiež predchádzať šikanovaniu.

Môžete postupovať týmto spôsobom:

1. Naplánujte si tému. Téma môže súvisieť s tým, čo v danej dobe v triede sledujete a čo sa snažíte rozvíjať alebo s tým, čo je nutné v triede aktuálne riešiť.

2. Pripravte si krátky a zrozumiteľný príhovor k téme, aby žiaci porozumeli problematike, ktorej sa budete venovať.

3. Sadnite si do kruhu tak, aby ste na seba všetci videli a aby všetci sedeli pohodlne.

4. Stanovte si spoločne so žiakmi čas, ako dlho môžete rozprávať.

5. Rozpráva vždy iba jeden človek, ostatní pozorne počúvajú.

6. Žiak čaká, kým bude môcť rozprávať.

7. Keď niekto nechce rozprávať, nerozpráva.

8. To, čo iný rozpráva, nehodnotíme a nekomentujeme.

9. O nikom nerozprávame nepravdivo, nikoho neurážame, nevysmievame sa mu, neprezrádzame nevhodné veci.

10. To, čo sa povie v komunitnom kruhu, sa nerozpráva v inej komunite ľudí.
 

Dramatická výchova a dramatické hry

Dramatická výchova ako učenie priamym zážitkom a vlastnou skúsenosťou ponúka veľa možností. Deti vďaka tejto metóde konajú, nadobúdajú životné skúsenosti nielen intelektom, ale aj intuíciou, sociálnym diskurzom, umeleckými prostriedkami. Dramatická výchova sa zameriava na osobnosť a jej vzťahy k svetu, k spoločnosti, na komunikáciu, výchovu k hodnotám, rozvoj schopnosti adekvátne prežívať fikciu, používať improvizáciu, učí prejavovať vlastné stanoviská, formulovať vlastné názory a načúvať druhým, rozvíja kreativitu, schopnosti vnímať , prežívať a hodnotiť. Dramatická výchova nie je divadlo, ale je to systém hier a cvičení zameraných na komplexný rozvoj detskej osobnosti. Je to tvorivý proces v skupine, v ktorom sa jednotlivec konaním učí rozumieť sebe i druhým. Je to učenie sa prostredníctvom zážitku. Námetom dramatickej hry môže byť historický príbeh, literárna predloha, správa z novín alebo nejaká zaujímavá myšlienka. Pomáha tiež vytvárať dobré vzťahy v kolektíve.