Hry vyvolávajú v žiakoch túžbu komunikovať. A hra je aj výbornou metódou na učenie a opakovanie učiva. Dnes sa pozrieme na hry, ktoré pomáhajú žiakom v rozvíjaní ich jazykových a komunikačných zručností.
Hra s obrázkami
Každý žiak dostane obálku s obrázkom, ktorý nesmie ukázať ostatným žiakom. Žiak začne obrázok opisovať. Ďalší žiaci hádajú, čo sa na obrázku nachádza.
Príbehy na pokračovanie
Žiaci sedia v kruhu. Učiteľ prečíta prvú vetu príbehu. Jeden zo žiakov vymyslí druhú vetu, teda pokračovanie príbehu. Nasledujú ďalší žiaci v poradí. Takto postupne celá trieda vytvorí jeden príbeh. Túto hru môžete hrať aj tak, že učiteľ napíše na tabuľu úvodnú a záverečnú vetu príbehu a žiaci príbeh rozvíjajú podľa týchto dvoch viet. Vymýšľanie príbehu býva napínavé a zároveň zábavné vtedy, keď úvodná a záverečná veta spolu veľmi nesúvisia. Úvodná veta môže byť napríklad: Náš pes sa chcel okúpať v bazéne. A záverečná veta je napríklad: Moja babička neznáša špagety.
Pantomimické príbehy
Učiteľ alebo žiak zahrá pantomicky nejaký príbeh. Ostatní žiaci si píšu na papier osnovu deja pantomického príbehu. Keď sa príbeh dohrá, žiaci čítajú svoje príbehy. Môžete začať napríklad touto jednoduchou pantomímou: Jedol. Časť jedla mu spadla na zem. Zavolal na psa. Pes zjedol jedlo zo zeme. Pohladkal psa.
Slová na kartičkách
Každý žiak dostane kartičku, na ktorej sú napísané slová. Z týchto slov každý žiak za určitý časový limit napíše krátky a jednoduchý príbeh, ktorý potom prečíta alebo povie pred celou triedou. Môžete to urobiť aj tak, že všetci žiaci majú na kartičkách rovnaké slová.
Myslím si
Táto hra sa dá dobre využiť pri opakovaní. Žiak môže myslieť na nejaký pojem z učiva, ktoré už bolo odučené. Napríklad môže myslieť na nejaké literárne dielo alebo nejaký slovný druh z gramatiky, napríklad na podstatné mená. Ostatní žiaci mu dávajú otázky, na základe ktorých majú zistiť, na čo žiak myslí.
Žiak napríklad myslí na spisovateľa Pavla Országha Hviezdoslava. V úvode povie, že myslí na spisovateľa. Žiaci mu môžu dávať otázky, na ktoré sa dá odpovedať ÁNO a NIE. Napríklad:
Je to slovenský spisovateľ?
Písal poéziu?
Písal v 19. storočí?
Písal epiku?
Písal lyriku?
Študoval na gymnáziu?
Písal o prírode?
Krátke rečnícke cvičenia
Učiteľ na lístky pripraví rôzne témy, ktoré sú vhodné na rozprávanie príbehu. Žiaci si vytiahnu lístok s témou. Pripravia si krátke rozprávanie. Môžete využiť napríklad tieto jednoduché témy:
Prvý raz na lyžiach
Čo som zažil(a) s mojou kamarátkou
Moja veselá príhoda
Ako som varil(a) moje prvé jedlo
Moja prvá päťka
Môj najväčší sen
Film bez zvuku
Žiakom pustite dokumentárny film bez zvuku. Niektorí žiaci sa snažia komentovať to, čo vidia vo filme. Žiaci sa môžu po určitej dobe striedať v rozprávaní.
Hranie rolí, scénky a dramatizácia
Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Učiteľ vychádza z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu. Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu. Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ môže pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré buď súvisia s prečítanou ukážkou. Tieto úlohy dávame väčšinou tým žiakom, ktorí práve nerobia dramatizáciu.
Diskusia
Učiteľ vyberie veku primeranú tému, ktorá jeho žiakov zaujíma. Žiaci si doma napíšu k danej téme diskusný príspevok. Na druhý deň v škole si žiaci sadnú do kruhu a snažia sa bez čítania povedať k danej téme to, čo si doma pripravili. Učiteľ môže robiť moderátora alebo touto funkciou poverí šikovného žiaka. Dôležité je, aby sa nezabudlo na záver diskusie, kde sa zhrnú jednotlivé názory žiakov a moderátor sa pokúsi vyvodiť aj určité riešenia. Z diskusie si môžete urobiť videonahrávku a na ďalšej hodine si ju môžete pozrieť. Žiaci sa tak môžu vidieť, zhodnotiť svoj výkon a zobrať si so svojho vystúpenia určité ponaučenie do budúcnosti.
Zdroj: Geoffrey Petty: Moderní vyučování
