Existuje mnoho spôsobov, ako prebudiť v deťoch ich prirodzenú túžbu učiť sa a posúvať sa ďalej. Jedným z nich je aj koncept SOLE (Self Organized Learning Environment), čo je prístup využívajúci detskú zvedavosť v spolupráci s internetom a učiteľom v úlohe kouča.
Metóda SOLE patrí k moderným a známym metódam, ktorú využívajú učitelia na viacerých školách. Jej autorom je svetovo uznávaný profesor Sugata Mitra. Sugata Mitra je britský vedec indického pôvodu. Najprv vyštudoval fyziku na Jadavpur univerzite v Kalkate. Potom pokračoval v štúdiu na technologickom inštitúte, kde se venoval kvantovej biológii a akustickej holografii. Počas svojho života pôsobil v mnohých vedeckých inštitútoch. V súčasnosti je riaditeľom SOLE Centra a profesorom vzdelávacích technologií na univerzite v Newcastlu. Prvé experimenty s metódou SOLE prebiehali v 80. - 90. rokoch 20. storočia.
Princípy metódy SOLE
Samotný autor metódy hovorí: „Cesta učenia pomocou metódy SOLE je poháňaná veľkými otázkami, sebareflexiou, zdieľaním a spontánnosťou. Tieto parametre sú potrebné na vytvorenie prostredia, ktoré nie je ohrozujúce, v ktorom deti môžu voľne skúmať."
Princípy, na ktorých je metóda SOLE postavená:
- V rámci metódy SOLE nie je pokrok žiakov obmedzený vnímaním učiteľov alebo očakávanými úrovňami učebných osnov.
- Žiaci sa môžu učiť porozumieť viacerým veciam, než im umožňuje učiteľ a učebné osnovy.
- Žiaci sa môžu učiť záasady sociálneho správania.
- Žiaci aktívne vytvárajú vlastné chápanie nových poznatkov a pojmov, ktoré si formujú tým, že ich prepájajú s už osvojenými poznatkami.
- Osvojovanie poznatkov vyžaduje aktívne myslenie a rozprávanie, teda žiak by mal vedieť učivo vysvetliť.
- Spolupráca žiakov výrazne zlepšuje schopnosť porozumenia.
- Výrazne sa zlepšuje motivácia.
Úloha učiteľa v priebehu vyučovania pomocou metódy SOLE je minimálna. Žiakov povzbudzuje k tomu, aby pracovali ako komunita. Nemá ani funkciu facilitátora, skôr stojí mimo a do priebehu vyučovania príliš nezasahuje, sústreďuje sa na pozorovanie detí. Jeho úloha je najdôležitejšia pri vytváraní zvedavých otázok.
Pravidlá pri práci v triede
Trieda pracuje s týmito pravidlami:
- Žiaci dostanú zvedavú otázku, na ktorú sa snažia nájsť odpoveď. Môžu si vymyslieť aj vlastné zvedavé otázky.
- Žiaci si vytvoria svoje vlastné skupiny a môžu ich kedykoľvek zmeniť.
- Žiaci sa môžu voľne pohybovať, rozprávať sa a zdieľať nápady, ktoré môžu využiť na prácu vo svojej skupine.
- Žiaci môžu skúmať otázky ľubovoľne, nemusí existovať jedna správna odpoveď.
- Na konci sa očakáva, že budú schopní pred triedou prezentovať poznatky, ktoré sa počas hodiny naučili alebo zistili.
Vyučovanie prostredníctvom metódy SOLE by malo prebiehať v učebni, ktorá je tomuto typy učenia prispôsobená. Každá skupina by mala mať k dispozícii vlastný počítač. Pri jednom počítači by mali byť ideálne štyria žiaci. Odporúča sa tiež, aby hodina s metódou SOLE bola realizovaná ako 90-minútový blok jedenkrát za týždeň. Jeden zo žiakov je zvolený za tzv. „žiackeho manažéra“. Jeho úloha je v triede nesmierne dôležitá, lebo je to práve on, kto preberá od učiteľa zodpovednosť za priebeh vyučovania a umožňuje tak obmedzenie priameho zásahovania učiteľa. Zastupuje teda autoritatívnu postavu, ktorá dohliada na prácu skupín. Ak učiteľ chce počas hodiny niečo meniť, povedať alebo doplniť, môže to urobiť len prostredníctvom tohto žiaka. Počas výučovania si žiaci vďaka tomu uvedomujú, že v triede nie je priestor pre negatívne či dominantné správanie, pretože vďaka spolupráci a zdieľaniu dosiahnu svoj cieľ. Okrem počítačov s pripojením na internet, je potrebné v triede mať tiež tabuľu, ktorá slúži na zapisovanie otázok alebo komentárov, veľké listy papiera a písacie potreby pre žiakov, aby si mohli zapisovať svoje poznámky. Tiež je potrebné na konci každej blokovej výučby poskytnúť dostatočný priestor na prezentáciu výsledkov.
Ako už bolo spomenuté, rola učiteľa je v priebehu metódy SOLE minimálna. Na prvých hodinách sa môže cítiť trochu nepokojne, lebo v ňom neustále prevláda prirodzená túžba opravovať chyby žiakov. Mitra ale tvrdí, že je potrebné žiakom umožniť, aby robili chyby. Tieto chyby potom spoločne rozoberú pred triedou a v konečnom dôsledku samotní žiaci preberajú väčšiu zodpovednosť za svoje činy. Práve obmedzením zásahov učiteľa, je žiakom umožnené preberať zodpovednosť. Ak žiaci riešia svoje vlastné zlyhania či nedostatky a navzájom sa hodnotia, budujú si tým odolnosť voči neúspechu.
Časti vyučovacej hodiny
OTÁZKA
Ide o úvodnú časť vyučovania, ktorá trvá približne 5 minút. Ak žiaci nikdy nepracovali metódou SOLE, najprv je vhodné vysvetliť im princípy. Žiaci sa v tejto časti rozdelia do skupín a zvolia „žiackeho manažéra“. V prípade, že sa žiaci medzi sebou nevedia dohodnúť, určí ho učiteľ. Nakoniec učiteľ položí deťom zvedavé otázky.
VÝSKUM
Vlastné fáza výskumu žiakov trvá 30 - 45 minút. Počas tejto fázy hľadajú v skupinách odpovede na zvedavé otázky. Učiteľ sa má počas tejto fázy vyhnúť priamym zásahom. Môže žiakov podnecovať formou užitočných otázok, ale primárne pozoruje, čo sa v triede deje, robí si poznámky či vyhotovuje záznamy, ktoré môžu spoločne v poslednej časti hodiny sa žiakmi rozobrať.
HODNOTENIE
V ďalšej časti hodiny učiteľ vytvorí priestor na záverečné prezentovanie poznatkov, ktoré jednotlivé skupiny vyhľadali. Väčšinou to býva 10 – 20 minút. Žiaci by mali mať lavice usporiadané tak, aby mali dobrý výhľad na svojich spolužiakov. Počas tejto fázy sa môžu skúmať podobnosti alebo rozdiely medzi ich odpoveďami. Žiaci sú zapojení do ich vlastného hodnotenia, ktoré môže byť slovné alebo bodové. Ďalej môžu byť navrhnuté riešenia, pomocou ktorých by sa dala práca v budúcnosti zlepšiť. Spätnú väzbu dostávajú nielen jednotlivé skupiny, ale aj „žiacky manažér“ či učiteľ.
Zvedavé otázky
Zvedavá otázka je základným prvkom metódy SOLE. Pri jej vytváraní má učiteľ neľahkú prácu. Správna otázka má byť otvorená, keď nemožno odpovedať iba ÁNO-NIE. Tiež však nie je nie je vhodné klásť otázky, na ktoré je ľahké nájsť odpoveď v priebehu pár sekúnd. Otázky by mali byť náročnejšie, mali by podporovať skúmanie a kritické myslenie, mali by tiež povzbudzovať záujem o preberanú tému a rozprúdiť dlhé konverzácie medzi spolužiakmi. Dobrá otázka môže spájať viac oblastí. Napríklad otázka „Čo je hmyz?" je zameraná iba na jednu oblasť, ale otázka „Čo by sa stalo so Zemou, keby zmizol všetok hmyz?" sa viaže na niekoľko tém. Keď začíname s metódou SOLE, odporúča sa, aby boli otázky spočiatku zamerané užšie, aby podporili vyhľadávacie schopnosti žiakov a budovali u nich nový spôsob práce, ktorý deti postupne pripravuje na zložitejšie otázky. Vhodné sú tiež filozofické otázky, na ktoré nie je jednoznačná odpoveď, ale sú provokujúce a lákavé. Otázky, samozrejme, môžu okrem učiteľa navrhovať tiež žiaci.
