Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako by sa mali učitelia pýtať, aby sa deti učili počas hodiny čo najviac?

Vierka Medňanská
Autor článku
Foto: Shutterstock
Učiteľ by mal dokázať správne formulovať otázky, aby napĺňal rôzne ciele. / Foto: Shutterstock

Správne formulované otázky učiteľa sú dôležitou súčasťou učenia. Ako dokážu ovplyvniť smerovanie hodiny? 

 

Šikovnosť novinára spočíva v správnom kladení otázok, aby sa veľa dozvedel. Toto majstrovstvo, teda kladenie správnych otázok, by sme mohli prirovnať aj k učiteľskému povolaniu. V tomto prípade tiež nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Dôležité je, ako otázky naformulovať, aby bol žiak prinútený nad svojou odpoveďou premýšľať. A, samozrejme, slúžia tiež ako reflexný nástroj pre učiteľa, či jeho práca ide správnym smerom.

 

To, že učiteľ by mal venovať dôležitosť tomu, ako kladie otázky, naznačuje aj to, v koľkých možných častiach hodiny ich môže využívať: pri frontálnom opakovaní, individuálnom opakovaní, pri motivácii, pri sprístupňovaní nového učiva, pri jeho vyvodzovaní, precvičovaní, a pri neštandardných úlohách.

 

Ku každému učivu je možné pripraviť veľké množstvo otázok. Dôležitý je ich zámer a spôsob kladenia. Ak sa pýtame otázky, ktoré sú zamerané na poznanie údajov, poučiek, pravidiel hovoríme o otázkach využívajúcich nižšie kognitívne procesy. Naopak ak chceme otázkami podnecovať žiakov k ďalšiemu dialógu, kladieme otázky využívajúce vyššie kognitívne procesy.

 

V Bloomovej taxonómii existuje šesť kategórií otázok učiteľa. Z nich prvé tri sú zamerané na nižšie a ďalšie tri na vyššie kognitívne procesy.

 

Charakteristika otázok a reakcií na ne podľa B. S. Blooma a kol.:

 

1. Otázky na vybavenie z pamäti

Žiak si vybaví z pamäti konkrétne pojmy, fakty.

 

2. Otázky na porozumenie

Žiak rozumie obsahu, vie informáciu vysvetliť vlastnými slovami.

 

3. Otázky na aplikáciu

Žiak vie použiť vedomosti v konkrétnych situáciách.

 

4. Otázky na analýzu

Žiak vie porovnávať informácie, hľadať súvislosti.

 

5. Otázky na hodnotenie

Žiak vie posúdiť fakty, vysvetliť ich.

 

6. Otázky na tvorenie

Žiak vie vytvoriť plán, postup riešenia.

 

Použitie rôznych druhov otázok v rámci jedného učiva:

Téma: Kostra človeka

Otázky na vybavenie z pamäti: Ako sa volajú základné kosti kostry človeka?

Otázky na porozumenie: Vieš ich zoradiť podľa veľkosti?

Otázky na aplikáciu: Vieš ich ukázať na svojom tele?

Otázky na analýzu: Porovnaj kosti dieťaťa a dospelého človeka. Prečo sú inej dĺžky?

Otázky na hodnotenie: Prečo musíme zlomeninu obväzovať (fixovať)?

Otázky na tvorenie: Ktoré predmety by si použil na ošetrenie zlomeniny? Ako by si to urobil?

 

Rady, ako postupovať pri kladení otázok

V prvom rade, by ste mali zvážiť, či chcete položiť otázku, v ktorej sa zameriate na to, či žiak ovláda pojmy, fakty, vie ich vysvetliť a použiť na konkrétnom príklade. Alebo zvolíte otázku, v ktorej sa zameriate na to, aby sa už nad osvojenými vedomosťami vedel zamyslieť v širších súvislostiach či ich tvorivo aplikoval.

 

Otázky formulujte jasne a zrozumiteľne.

 

Aby mal žiak dostatok času premýšľať, najskôr položte otázku a až potom vyvolajte žiaka.

 

Otázky adresujte rôznym žiakom, t. j. nielen malému okruhu.

 

Ak chcete žiakom pomôcť, dávajte im doplňovacie otázky.

 

Otázky sa pýtajte postupne, t. j. neklaďte viac otázok naraz.

 

Aké sú najčastejšie chyby učiteľa pri kladení otázok?

  • Položenie viacerých otázok naraz.
  • Odpovedanie si na vlastnú otázku.
  • Položenie otázky len najlepším alebo najobľúbenejším žiakom.
  • Položenie ťažkej otázky v nevhodnom čase.
  • Položenie irelevantnej otázky.
  • Položenie otázky výhražným tónom.
  • Položenie nového typu otázky bez upozornenia žiakov.
  • Nepoužívanie doplňovacích a navádzajúcich otázok.
  • Neposkytnutie času žiakom na uvažovanie.
  • Neopravovanie nesprávnych odpovedí žiakov.
  • Nevšímanie si odpovedí žiakov.
  • Zanedbanie dôsledkov odpovedí žiakov.
  • Zanedbanie rozvíjania odpovedí žiakov.

 

Ako rozvíjať stratégiu kladenia otázok?

Otázky treba klásť celej triede, nie menovite konkrétnemu žiakovi. Dôležité je tiež klásť hlavne otvorené otázky, to sú také, na ktoré neodpovieme len odpoveďami „áno-nie“. Môže sa zdať, že odmeniť žiaka za správnu odpoveď slovom „výborne“ je neškodné a dokonca povzbudivé. Nie je to ale vhodné pri odpovediach, ktoré sú zamerané na vyššie kognitívne procesy. Hodnotenie predchádzajúcej odpovede, môže iného žiaka odradiť od vyslovenia alternatívnych možností.

 

Správne formulované otázky dokážu vyučovaciu hodinu posunúť rôznymi smermi, zvýšiť pozornosť žiakov, priviesť ich k uvažovaniu, kritickému mysleniu, ale aj lepšiemu zapamätaniu preberaného učiva. Venujte pozornosť otázkam, aké na hodine používate a vaše hodiny sa posunú pozitívnym smerom.

 


Zdroje: Gavora ,P., Akí sú moji žiaci?, teachingcenter.wustl.edu
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.