Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako prezentovať tak, aby ste študentov skutočne zaujali?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Snom každého učiteľa či iného prezentujúceho je to, aby všetci prítomní na prezentáciu nielen pozerali, ale jej aj rozumeli a čo najviac si zapamätali. / Foto: Bigstock

Dnes sa s prezentovaním informácií stretávame nielen v škole, ale v práci. Hoci sa s prezentáciami stretávame často, málokedy si na niektorú z nich po dlhšej dobe spomenieme. Ako ju urobiť tak, aby v nás informácie zostali čo najdlhšiu dobu?

 

Snom každého učiteľa či iného prezentujúceho je to, aby všetci prítomní na prezentáciu nielen pozerali, ale jej aj rozumeli a čo najviac si zapamätali. Ideálne je, keď dokážete motivovať tak,  že študenti sú maximálne pozorní a vtiahnutí do situácie a problematiky. Čo urobiť preto, aby ste svojich študentov alebo kolegov v práci  dokonale zaujali? Môžete využiť niekoľko nasledujúcich princípov a postupov:

 

1. Jednoduchosť

Podstata tohto princípu spočíva v odovzdávaní čo najjednoduchších informácií v čo najjedoduchšej podobe. Žiaci a študenti si väčšinou nezapamätajú 90 percent z toho, čo im poviete, tak si vyberte naozaj len to, čo je podstatné. Zamerajte sa 2-3 kľúčové informácie, ktoré chcete, aby si zapamätali. Potom nájdite jadro myšlienky, ktorú chcete vysvetliť. Takže dajte prioritu najdôležitejším informáciám. Dajte sami sebe otázku? „Čo je tá najdôležitejšia vec, ktorú si moji študenti majú zapamätať? Čo je tá najdôležitejšia vec, ktorú majú urobiť?“ Ak objavíte jadro, pretransformujte ho tak, aby bolo ľahké na pochopenie. Môžete na to použiť dve taktiky. V prvej sa zamerajte už na existujúce vedomosti vašich študentov. Napríklad vysvetľujete im, čo je to pomelo. Namiesto toho, aby ste povedali, že je to citrusové ovocie, ktoré rastie v trópoch, má žltú farbu, hrubú kôru a sladkú chuť, môžete povedať, že pomelo je zväčšený pomaranč s hrubou kôrou. Vďaka tomu, že už vedia, čo je to pomaranč, stačí vám len pár slov na to, aby ste im vysvetlili, čo je pomelo. Druhá taktika spočíva v analógii, teda vo využívaní podobnosti určitých znakov. Napríklad máte študentov, ktorí nezanášajú matemaitku a pri vysvetľovaní náročného učiva sa často pýtajú, na čo im ťažké matematické postupy v živote budú a že je to pre nich iba strata času. Čo im povedať? Povedzte im napríklad , že matematické operácie a postupy môžu prirovnať k cvičeniu v posilňovni. „To,čo robíte v posilňovni, reálne v živote na konkrétnu vec nevyužijete. Keď sa venujete matematike, je to isté, ako keď chodíte cvičiť. Keď chodíte do fitnes, používate tam rôzne nástroje na to, aby ste sa stali silnejšími a zdravšíme. Keď skončíte s cvčením, neberiete si domov činky alebo bežiaci pás. Len ich použijete a idete domov.Matematika funguje na tom istom základe, ale formuje váš mozog. Riešite zložité problémy, a to vám pomáha formovať kvalitu myslenia a váš mozog sa stáva výkonnejší.Matematiku tak môžete vnímať ako nástroj na trénovanie.“ Všetci študenti sa nemusia v budúcnosti zamerať na výber povolania, ktoré súvisí s matematikou. Ale vďaka tomu, že dokázali riešiť aj náročné príklady, celý ten čas si formovali mozog.

 

2. Neočakávanosť

Aby ste dokázali študentov zaujať, mali by ste im informáciu povedať neočakávaným spôsobom. Ukážte im niečo prekvapivé. Emó­cia prek­va­pe­nia ich pri­núti, aby sa sústredili a pre­budí to v nich zve­da­vosť na to, čo bu­dete ho­vo­riť ďa­lej. Ľudia radi premýšľajú v určitých očakávaných schémach a vzorcoch. Dôležité je túto ich predstavu rozbiť a potom ju späť poskladať. Napríklad, keď dáte k sebe žraloka a jeleňa, tak každý si hneď myslí, že žralok je pre ľudí nebezpečnejší. Keď poviete, že nebezpečnejší je jeleň, nikto najprv tomu nechce veriť. Táto informácia je nečakaná, pretože nekorešponduje s doterajšou predstavou v mozgu. Keď však študentom dáte dôkaz o tom, že jelene spôsobujú množstvo dopravných nehôd, tak tomu začnú rozumieť. To, že ste rozbili príkladom steretyp myslenia, študentov ste dokázali viac zaujať. Alebo im po­vedzte  niečo, o čom do­te­raz ne­tu­šili. Za­čnite s fot­kou, ktorú ni­kdy ne­vi­deli, prí­be­hom, o kto­rom nič ne­ve­dia alebo šta­tis­ti­kou, ktorú ni­kto ne­pozná.

 

3. Konkrétnosť

Abstraktné myšlienky sú ťažké na zapamätanie. Ak budete používať veľa abstraktných a cudzích výrazov, zložité grafy a tabuľky, tak študentov unavíte. Abstraktné a cudzie výrazy majú totiž jednu „úžasnú“ vlastnosť. Nevieme si pod nimi nič predstaviť. A čím menej obrazov v hlavách vyvoláte, tým menej vás budú chcieť počúvať. Budú sa nudiť. A tak isto nudia  neprehľadné a zložité grafy. Stačí, ak si hocijaký graf čo i len predstavíte a už sa vám únavou zatvárajú viečka. Ideálne je, keď okrem písaného textu v prezentácii máte k dispozícii aj také pomôcky, ktoré študenti môžu vnímať aj inými zmyslami ako zrakom. Okrem prezentácie si pripravte čo najviac učebných pomôcok, ktorých sa môžu študenti dotýkať, ktoré môžu vnímať sluchom i čuchom. Ideálne je, keď k prezentácii môžete pripradiť ešte nejakú zo zážitkových metód, vďaka ktorej precítia témy celým telom.

 

4. Ak sa dá, povedzte nejaký príbeh

Ľudia radi počúvajú rôzne príbehy. Sú tak na­prog­ra­mo­vaní. Práve preto tak radi po­čú­vame aj vtipné prí­hody svo­jich zná­mych, preto po­ze­ráme filmy, preto čí­tame knihy. Ak do­ká­žete vo svo­jej pre­zen­tá­cii  povedať študentom aj prí­beh, o úspech máte po­sta­rané. Vy­me­no­vať fakty vie každý a člo­vek pri tom skôr či ne­skôr od nudy za­spí. Ak dáte ale in­for­má­ciám prí­beh, študenti ich prijmú úplne inak. Informáciu povedanú vo forme príbehu a ktorá má pre nás vý­znam, sa ne­mu­síme učiť na­spa­mäť. Ak je au­ten­tická, osobná a má pre nás dô­le­žitý význam, jed­no­du­cho si ju za­pa­mä­táme. Môžete  po­užiť ob­rá­zok na ilus­trá­ciu a roz­po­vedať au­ten­tický prí­beh z vlast­ného ži­vota. Ob­rá­zok spojte s ci­tá­tom, ktorý tú si­tu­áciu vy­sti­huje. V takejto chvíli väčšinou všetci po­čú­vajú, ve­dia sa s vami  iden­ti­fi­ko­vať. Vďaka príbehu ste  vaše  po­sols­tvo vy­jad­rili ele­gan­tne, jasne a za­pa­mä­ta­teľne. Buďte spontánni a sami sebou.

 

5. Pravidlo 30 – 20 – 10

Toto pravidlo hovorí o tom, že v prezentácii je vhodné použiť písmo veľkosti 30, že najvodnejšia dĺžka prezentácie je 20 minút a najoptimálnejšie je, keď použijete 10 snímkov.

 

6. Dávajte si pozor na hlas, tempo, pauzy a pohyb

Svoje prezentovanie prispôsobte vnímaniu študentov. Je veľmi dôležité, ako rozprávate, vystupujete a ako sa tvárite. Všímajte si zrakový kontakt študentov s vami. Vyskúšajte malý trik. Nájdite si v triede žiaka, pozrite sa mu do očí, povedzte dôležitú myšlienku a urobte pauzu. Toto sa snažte postupne vyskúšať na ďalších, a tak budete spolu neustále v zrakovom kontakte. Ak si niečo zapisujú, spomaľte a vetu povedzte aj dvakrát. Ak je to vhodné, môžete byť aj vtipní. Skúste tiež použiť rôzne frazeologizmy alebo umelecké prostriedky. Robte aj malé pauzy, a to hlavne vtedy, keď chcete prejsť na trochu inú tému. Dôležitý je aj pohyb. Nestojte na jednom mieste. Využívajte priestor, ktorý máte k dispozícii.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Chip Heath Dan Heath: Nápad za milión
Zdeněk Helcl: Jak zvládnout 77 obtížných situací při prezentacích a přednáškách
Marek Laurenčík: Jak na dokonalou prezentaci v PowerPointu

Čítajte viac o téme: Efektívne učenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.