Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako motivovať žiakov, aby na vyučovaní radi rozprávali a vyjadrovali svoje názory?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Každý žiak má veľa nápadov, o ktorých by rád rozprával, ale nie každý má odvahu alebo chuť rozprávať.Existujú však spôsoby, vďaka ktorým môže učiteľ aj týchto žiakov povzbudiť. / Foto: Bigstock

Každý žiak má veľa nápadov, o ktorých by rád rozprával, ale nie každý má odvahu alebo chuť rozprávať. Ako týchto žiakov na vyučovaní čo najlepšie  povzbudiť?

 

Väčšinou je to tak, že keď učiteľ položí v triede otázku, odpovedajú len niektorí žiaci. Väčšinou tí sebavedomejší ako prví zdvihnú ruky. Existuje však niekoľko techník, pomocou ktorých dokážu učitelia motivovať aj tých žiakov, ktorí neradi rozprávajú. A netreba tiež zabúdať na dobrú atmosféru a dobré vzťahy v triede. Tieto dve skutočnosti dokážu tiež výborným spôsobom žiakov motivovať. Napríklad vďaka  dobrým vzťahom medzi učiteľmi a žiakmi či primeranej  komunikácii sa môže zvýšiť záujem žiakov o vyučovací predmet, ich motivácia, emocionálne prežívanie a v konečnom dôsledku aj ich  úspešnosť. Existuje však aj niekoľko ďalších spôsobov, vďaka ktorým môžu učitelia motivovať žiakov k tomu, aby radi vyjadrovali svoje názory a aby celkovo radi komunikovali.

 

1. Odpoveď žiaci najprv napíšu

Keď poviete žiakom, aby si svoj názor na nejakú otázku najprv napísali a až neskôr, aby ho povedali, tak sa vytvorí dlhší priestor na premýšľanie pre tých, ktorí nie sú naučení reagovať rýchlo a spontánne. Ukazuje sa, že keď učiteľ vytvorí dostatočný priestor na premyslenie, väčšinou  sa prihlásia aj tí žiaci, ktorí by za iných okolností nereagovali. Takto sa dá predísť tomu, aby zodvihli ruku vždy len tí istí žiaci. Ak máte v triede žiakov, ktorým trvá dlhšie, kým začnú písať, je dobré chodiť pomedzi lavice, občas pozrieť do ich zošita a povzbudiť ich.

 

2. Komunikačné dvojice alebo skupiny

Niekedy je naozaj lepšie pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, pretože sa takto môžu dostať k slovu aj tí, ktorí by sa k tomu za iných okolností veľmi nedostali. Vo dvojiciach alebo v skupinách môžu spoločne diskutovať o novom učive, môžu sa navzájom skúšať, vysvetľovať si navzájom ešte to, čomu nerozumeli, môžu vymýšľať otázky pre niektorú zo skupín alebo si môžu spoločne pripraviť diskusný príspevok do diskusie. Ideálne je, keď učiteľov žiakov v skupinách mení, pretože to pomáha budovať lepšie vzťahy v triede. Žiaci majú takto možnosť lepšieho vzájomného spoznávania.

 

3. Zborové odpovede

Ak učiteľ potrebuje super rýchlu väzbu, aby zistil, či žiaci učivu rozumeli, tak položí otázku a  zborovo na ňu odpovedá celá trieda. Podľa sily hlasu a počtu zapojených žiakov učiteľ vie aspoň približne odhadnúť, či učivu rozumejú. Táto technika však má aj svoje nedostatky. Vždy sa totiž nájdu žiaci, ktorým sa odpovedať nechce, ktorí sú zámerne ticho aj keď odpoveď vedia. Ale aj napriek tomu táto technika upozorňuje učiteľa  na množstvo správnych odpovedí v triede. Najväčší význam zborových odpovedí však spočíva v tom, že žiak, ktorý vôbec odpoveď nepozná, sa ju takto môže nenápadne naučiť bez toho, aby sa mu napríklad spolužiaci posmievali, že niečo nevedel.

 

4. Doprajte žiakom, aby si niektoré aktivity v triede sami naplánovali

Ak nechcú žiaci komunikovať, skúste to s nimi aj tak, že im dáte možnosť si naplánovať, kedy by chceli napríklad porozprávať o svojom projekte, kedy chcú prečítať svoj sloh, zápis do čitateľského denníka a podobne. Toto je dobrá rada pre žiakov, ktorí už takmer úplne rezignovali a radšej chcú päťku, len aby nemuseli nič hovoriť. Keď im dáte čas na premýšľanie, prípravu a keď si môžu aj sami stanoviť dátum svojej prezentácie, väčšinou sa prejavia aktívne. Niekedy ich môžete motivovať aj tak, že im poviete, že na chvíľu budú oni učiteľmi. Dovoľte im doma naštudovať nejaké jednoduchšie učivo s tým, že ho na ďalší deň vysvetlia spolužiakom. Alebo im dovoľte napísať otázky na opakovanie tematického celku a dovoľte im, aby vyskúšali spolužiakov.

 

5. Loptička

Túto techniku môžete použiť napríklad pri diskusii, v rámci tém v komunitnom kruhu alebo pri opakovaní, keď žiak dáva otázku žiakovi. Základné pravidlo spočíva v tom, že rozpráva ten, kto má v rukách loptičku a tiež je podstatné to, aby sa loptička dostala do ruky každému žiakovi. Takto má učiteľ istotu, že každý žiak mal možnosť sa k téme vyjadriť.

 

6. Zapisovanie spolužiakových názorov

Žiaci si vytvoria dvojice. Ich spoločná práca pozostáva z dvoch fáz. V prvej fáze jeden žiak druhému v priebehu napríklad 5 minút porozpráva svoj názor na uvedenú tému. Takže jeden rozpráva, druhý aktívne počúva. V ďalšej fáze ten, ktorý počúval, porozpráva spolužiakovi, čo si z jeho rozprávania zapamätal. Potom si úlohy vymenia. Ak máte v triede menej žiakov, môžete túto aktivitu robiť aj tak, že dvojica sa nerozpráva iba medzi sebou, ale o tom, čo si zapamätali z rozprávania, povedia pred celou triedou všetkým spolužiakom. Takto precvičujete nielen komunikáciu, ale aj aktívne počúvanie a pamäť.

 

7. Podporujte iniciatívu

Ak sa žiaci sami začnú pýtať doplňujúce otázky, začnú spontánne diskutovať alebo chcú povedať príklad z vlastnej skúsenosti, tak ich podporte. Zahriaknutia žiakov odradia a nabudúce sa s vami o svoje myšlienky nemusia podeliť. Je pravda, že na hodine takto môžete mať o niečo väčší hluk, no pokiaľ je tento hluk „k téme“, znamená to, že sa vám žiakov podarilo zaujať.

 

8. Diskusná aréna

Podstata metódy spočíva v tom, že žiaci postupne vyhľadávajú spolužiakov na diskusiu vo dvojiciach dovtedy, kým sa neporozprávajú so všetkými. Vystriedať by sa teda mal každý s každým. Vďaka metóde učiteľ nerozvíja len komunikačné schopnosti, ale aj medziľudské vzťahy a socializáciu žiakov. Diskusnú arénu môžete využiť dvomi spôsobmi. Pri prvom spôsobe učiteľ pripraví spoločnú otázku, na ktorú žiaci hovoria vlastné odpovede a zdôvodňujú ich. Tento spôsob diskusie je vhodný pri precvičovaní argumentácie. Nie je vhodná pre triedy s veľkým počtom žiakov, pretože odpovede sa môžu opakovať a aktivita sa môže javiť ako zdĺhavá. Pri druhom spôsobe žiaci pracujú s vlastnými otázkami, ktoré sa však viažu k téme, ktorú určí učiteľ. Pri tejto aktivite sa väčšinou žiaci voľne pohybujú po triede a postupne si vyhľadávajú tých spolužiakov, s ktorými ešte nediskutovali. Základným predpokladom dobrého priebehu diskusnej arény je vhodný výber témy. Ideálna je taká otázka, ktorá umožňuje využiť širokú škálu odpovedí. Napríklad: „Ktorá osobnosť vás najviac inšpiruje? Akú prácu by ste chceli najradšej v živote robiť?“ Niekedy môže učiteľ určiť jedného žiaka, ktorého úlohou je zaznamenávať všetko, čo hovorí každý spolužiak. Takže chodí po triede a snaží sa zaznamenať čo najviac informácií, ktoré potom v závere zhrnie a informuje ostatných spolužiakov a učiteľa.

 

POSTUP:

1. V prípade jednej  spoločnej otvorenej otázky učiteľ zoznámi triedu s témou diskusie, v prípade uzavretých otázok, na ktoré sa odpovedá ÁNO/NIE, rozdá zadania žiakom.

 

2. Potom žiaci majú určitý čas na prípravu, aby si premysleli odpovede.

 

3. V ďalšej časti hodiny si vytvoria dvojice a spoločne diskutujú na stanovenú tému. V prípade potreby si určité odpovede aj zapisujú.

 

4. Vo chvíli, keď dvojice výmenu informácií medzi sebou ukončia, obidvaja spolužiaci vyhľadajú ďalších voľných spolužiakov, ktorí práve nediskutujú a pokračujú v diskusii.

 

5. Stretnutia prebiehajú do chvíle, kým sa nestretne každý s každým. Ak má učiteľ málo času, aktivitu ukončí aj vtedy, ak sa každý s každým nerozprával.

 

6. Učiteľ aktivitu uzavrie spoločnou diskusiou, v rámci ktorej sa vyhodnotia zistené odpovede, výsledky a podobne.

 


ZDROJE:
Hunterová, M.: Účinné vyučování v kostce
Petty, G.: Moderní vyučování
9 Strategies for Getting More Students to Talk
Sieglová, D.: Didaktické metody pro 21. století

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.