Prváci, ktorí už vedia čítať, písať alebo počítať, sa môžu v škole občas aj nudiť? Čo urobiť preto, aby do školy chodili radi a s nadšením sa venovali veciam, ktoré ich zaujímajú?
Prvákov počas prvého školského roka čaká množstvo nových vecí. Musia zvládnuť celú abecedu, počítanie a ďalšie nové predmety. Musia si tiež zvykať na nové prostredie, nových spolužiakov a učiteľku. Niektoré deti novú situáciu zvládajú ťažšie, iné prichádzajú do školy s tým, že vedia už čítať, písať alebo počíťať. A práve kvôli tejto skutočnosti sa niektorí z prvákov začínajú postupne na hodinách nudiť. Ako sa prejavujú nadané deti?
Nadané deti tvoria veľmi rôznorodú skupinu. Ich spoločným znakom je, že majú oproti rovesníkom vysoko rozvinuté intelektové schopnosti. Je však rozdiel medzi mierne nadaným a vysoko alebo extrémne nadaným, podobne ako je rozdiel medzi mierne a hlboko mentálne postihnutým. Neexistuje všeobecný vzorec prejavov, na základe ktorých možno jednoznačne označiť dieťa za nadané. Toto sú niektoré z najčastejších charakteristík nadaných detí:
Veľa z týchto detí chodí do škôl pre nadané deti. Ale nie všade existuje takáto možnosť. Niektoré chodia aj do bežných základných škôl. Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že to, ako sa týmto prvákov v škole darí, súvisí hlavne so skutočnosťou, ako ich dokáže v triede zaujať a motivovať učiteľka. Ale v mnohom môžu pomôcť aj rodičia. Nie každý učiteľ skutočnosť, že má v triede nadaného žiaka, vníma s nadšením, pretože to predstavuje pre neho prácu navyše. No netreba zabúdať na to, že hlavným zmyslom školy a vzdelávania je, aby sa v deťoch rozvinula túžba po vzdelaní a poznaní. Ideálne je, keď učiteľ dokáže nadané dieťa vnímať ako svojho spojenca. Ak je dieťa kreatívne, či už v jazyku, v konštrukčných úlohách alebo napríklad v počítaní, je dobré vymyslieť vždy niečo, čo by jeho schopnosti a zručnosti ešte viac rozvinulo a motivovalo. Čo môže učiteľ pre nadaného prváka v triede vymyslieť?
Ak učiteľ zistí, že má v triede prváka, ktorý učivo už dávno zvládol, mal by to vziať do úvahy, keď mu zadáva ďalšiu prácu. Pri týchto deťoch stačí, aby precvičovanie učiva robili napríklad len 20 percent času a zvyšok času by sa mohli rozvíjať v tom, v čom sú výnimočné a čo ich veľmi zaujíma. Jednoducho povedané, nie je potrebné mu zadávať viac práce, ale inú prácu. Takéto dieťa nebaví počítať ešte viac príkladov zamerané na sčítanie a odčítanie do 10. Potrebuje robiť niečo iné, ideálne tvorivé. Preto je vhodné, keď má učiteľ vždy pripravené ďalšie úlohy, ktoré však majú iný charakter, ako majú napríklad úlohy v pracovnom zošite, ktorý trieda používa. Ak dieťa veľa číta a vie už dobre čítať, môže si počas hodiny čítania čítať vlastnú knihu. Dovoľte mu porozprávať obsah z tejto knihy spolužiakom. Ak už vie písať, dovoľte mu písať príbehy alebo tvoriť komiks. Ak si dieťa číta vlastnú knihu, pripravte mu otázky zamerané na čítanie s porozumením a do zošita nech píše odpovede na ne. Niekedy môže pomáhať niektorému spolužiakovi alebo spolužiačke s nejakým cvičením. Aj bez vyplňovania ďalších a ďalších pracovných listov sa dieťa veľa vecí takto naučí a nebude sa nudiť.
Každá škola by mala mať pripravený plán, ako pracovať s nadanými deťmi. Ak je napríklad takýchto detí v škole viac, mohli by byť pre ne vytvorené také vyučovacie predmety, ktoré im ponúkajú rozvoj ich tvorivosti. V niektorých školách títo žiaci mávajú tvorivé písanie, čitateľské dielne zamerané na čitateľskú gramostnosť, hodiny tvorivej matematiky, rôzne laboratórne cvičenia a podobne. Ideálne by bolo, keby aj títo žiaci mohli mať asisentov, ktorí by im pomáhali napredovať v tom, čo ich tak veľmi zaujíma a fascinuje.
Ideálne je mať dobrý vzťah s učiteľom svojho dieťaťa. Je dobré, keď vie o živote dieťaťa čo najviac a keď ho počas celého školského roka budete o mnohých veciach informovať. Vďaka týmto informáciám môže flexibilne prispôsobovať jednotlivé cvičenia a úlohy vášmu dieťaťu. Určite nie je vhodné vysloviť v jednom momente obrovské množstvo požiadaviek na učiteľa. Dôležitá je úrpimná komunikácia a dohoda. Pri prvom stretnutí sa môžete dohodnúť na tom, ako často a akým spôsobom budete spolu komunikovať, odovzdávať si informácie o tom, čo vaše dieťa baví a zaujíma a čo mu naopak až tak dobre nejde. Vďaka kvalitnej a častej komunikácii môžete predísť mnohým nedorozumeniam. Ak však cítite, že len komunikácia s učiteľom nestačí, môžete požiadať o pomoc odborníkov v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sa nachádza v každom väčšom meste. Toto centrum je dobré navštíviť aj vtedy, keď viazne komunikácia medzi rodičmi a učiteľom. Centrum môže napríklad skúsiť lepšie nastaviť komunikáciu medzi triednym učiteľom a rodinou.
