Objavné vyučovanie - vyučovanie orientované na žiaka

Súčasná vedomostná spoločnosť musí flexibilne reagovať na požiadavky doby. V tomto procese učiteľom a žiakom pomáha aj objavné vyučovanie.

Žiaci si dnes už nevystačia s vedomosťami, ktoré získali memorovaním a pamäťovým učením. Objavné vyučovanie zahŕňa:

• objavovanie, bádanie o svete,
• formulovanie otázok, odhaľovanie zákonitostí, ich precízne overovanie,
• vedenie k novým poznatkom o javoch a zákonitostiach,
• podporovanie zvedavosti žiakov na vyučovaní, kreativity a hlbokého prežívania vlastnej aktívnej práce.

Objavné vyučovanie je spôsob vyučovania orientovaný na žiaka. Je zameraný na obsah vzdelávania, stratégie a samostatné učenie sa. Počas vyučovacích hodín, do ktorých je objavné vyučovanie zaradené, žiaci rozvíjajú vlastné otázky, skúmajú problémy samostatne alebo v skupinách, formulujú hypotézy, zbierajú údaje, interpretujú výsledky a diskutujú o nich.

Cieľom objavného vyučovania je podnietiť žiakov k tomu, aby si osvojili kritické myslenie, prístupy a metódy špeciálne zamerané na riešenie problémov a aby získali priame skúsenosti s vedeckým výskumom. Týmto chce objavné vyučovanie napomáhať pri prekonávaní problémov s vnútornou motiváciou žiakov.

Pri objavnom vyučovaní sú žiaci vyzývaní k tomu, aby pracovali ako vedci. Keď sú teda žiaci zapájaní do vyučovacej hodiny, na ktorej je realizované objavné vyučovanie, musia zapojiť nielen svoje predchádzajúce vedomosti, ale aj celú škálu procesov, ako je zjednodušovanie a štruktúrovanie komplexnejších problémov, systematické pozorovanie, meranie, triedenie, tvorbu definícií, určovanie množstva, tvorbu úsudkov, tvorbu predpokladov, tvorbu hypotéz, kontrolu premenných, experimentovanie, vizualizáciu, objavovanie vzťahov a prepojení a tiež komunikáciu.

Objavné vyučovanie sa zameriava na vzdelávanie aj ako na sociálny proces. Žiaci pracujú v skupinách, rozhodujú o procesoch a navzájom si pomáhajú. Prostredníctvom diskusie sa učia aktívne sa navzájom počúvať, deliť sa o svoje názory, stavať na myšlienkach niekoho iného, zvažovať rôzne názory a perspektívy a primerane skúmať rozpory medzi nimi. Dôraz je kladený na efektívne kladenie otázok učiteľom, na dostatočný čas na premyslenie si odpovede pre žiakov a na kladenie prevažne deduktívnych otázok začínajúcich slovami: ako, ktoré, prečo žiakmi a nie len pozorovacích začínajúcich slovami: kto, čo, kedy, kde.

Výhody objavného vyučovania

Objavné vyučovanie má nasledujúce výhody:

• kladie dôraz na žiakov s menšou sebadôverou,
• vytvárajú sa podmienky pre aktivitu žiakov,
• vedie žiakov k tvoreniu otázok,
• má pozitívny vplyv na motiváciu žiakov,
• žiaci si rýchlejšie a ľahšie zapamätajú a pochopia poznatky,
• zvyšuje schopnosť žiakov využívať poznatky v nových situáciách a kontextoch,
• poskytuje žiakom ďalšie príležitosti na rozvoj zručností, ako je napríklad práca v skupinách, skúsenosti s riešením otvorených problémov a iné schopnosti týkajúce sa medzipredmetových vzťahov,
• podporuje vyššiu úroveň rozumových zručností a rozvoj kľúčových kompetencií.
   

Základné princípy objavného vyučovania

Podľa M. Šimovej medzi základné princípy objavného vyučovania patria tieto:

1. Metóda nehlásenia sa

Mnohí žiaci majú strach prihlásiť sa a povedať niečo pred splužiakmi. Často si myslia, že povedia niečo hlúpe alebo si myslia, že všetko povedia za nich tí priebojnejší alebo šikovnejší. Keď sa musia žiaci stále hlásiť, brzdí ich to v diskusii.

2. Neadresné kladenie otázok

Učiteľ by mal dávať otázky celej triede, nie konkrétnemu žiakovi. Takto môžete zapojiť do diskusie ktoréhokoľvek žiaka. Menovité kladenie otázok často spôsobuje to, že niektorí žiaci sa nedostanú k slovu.

3. Kladenie otvorených otázok

Uzavreté otázky vyžadujú často jednoslovnú odpoveď. Väčšinou začínajú slovesom a najčastejšie na ne odpovedáme  ÁNO/NIE. Tieto otázky nedokážu rozvíjať diálog.

Otvorené otázky sú také, ktoré rozhovor otvárajú a bez ohľadu na to, koho sa ich opýtate, prinesú najrôznejšie odpovede. Otvárajú priestor na diskusiu. Pomáhajú rozprúdiť  rozhovor a dokážu vtiahnuť do procesu komunikácie aj tých žiakov, ktorí sa zo začiatku nejavili ako aktívni. Pomocou týchto otázok sa môžete dozvedieť veľa vecí o názoroch, postojoch a pocitoch žiakov. V školskom prostredí pomáhajú začať brainstorming, argumentáciu alebo vyjednávanie. Dobré položené otázky majú tieto znaky:

• otvárajú možnosť odpovedať širšie ako  ÁNO alebo  NIE,
• nenesú v sebe názor pýtajúceho sa,
• neposudzujú, nekritizujú a neoznačujú toho druhého ako problematického,
• vyzývajú k otvorenosti a vytvárajú dôveru,
• odhaľujú viac osobnosť človeka (jeho pocity, osobný príbeh, prežívanie) než jeho biografické informácie.

4. Dodržiavanie 3 sekundového intervalu na formulovanie odpovede

Žiak formuluje svoju odpoveď na otázku učiteľa minimálne 3 sekundy. Dôležité je zbaviť sa zlozvyku abnormálneho ponáhľania sa a nerobiť prioritu z toho, že máme málo času.

5. Neklásť dve a viac otázok za sebou

Stačí položiť jednu otázku a čakať. Ak však učiteľ nečaká na odpoveď, študenti sa nemajú kedy zamyslieť. Ak okamžite položenú otázku vylepšujete, objasňujete, zľahčujete ďalšími vetami a otázkami, môžete odradiť žiakov reagovať. Jednak sa nemajú kedy zamyslieť a nie ešte odpovedať.

6. Nekomentovať odpovede študentov z pohľadu správnosti

Nekomentujte slovami ani gestami. Ak sa takto hneď neposudzujú odpovede, zapoja sa do premýšľania aj priemernejší žiaci.

Objavné vyučovanie sa najčastejšie využíva v prírodovedných predmetoch, ale predpokladá sa, že postupne sa stane súčasťou aj ďalších predmetov.