Články: Pre študentov
O projekte

 

Klára Šeďová: To, ako učiteľ kladie otázky, má vplyv na to, koľko sa toho žiaci naučia

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Čím viac na vyučovaní žiak hovorí a argumentuje, tým lepšie má výsledky, ukazuje výskum. / Foto: Bigstock

Podľa odborníkov z Ústavu pedagogických vied Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity existuje silná súvislosť medzi tým, do akej miery v súvislosti s učivom žiak na hodine rozpráva a jeho výsledkami v teste čitateľskej gramotnosti. Čím viac na vyučovaní žiak hovorí a argumentuje, tým lepšie má výsledky, ukazuje výskum.

 

Odborníci počas  výskumu (výskumná vzorka približne 700 žiakov)  merali dĺžku času, počas ktorého žiaci hovorili v súvislosti s preberaným učivom a tiež sledovali, ako často argumentujú. Všímali si aj, či žiaci hovoria sami od seba alebo ich musí učiteľ vyvolať. Vyvinuli kvôli tomu aj vlastnú mobilnú aplikáciu EduCoM, aby boli schopní s patričnou presnosťou zbierať veľké množstvo dát. „Výskum ukázal, že tí učitelia, ktorí dokážu svojich žiakov doviesť k tomu, aby o preberanej látke diskutovali, pozitívne ovplyvňujú ich učenie," uviedla Klára Šeďová, vedúca výskumného tímu. Aplikácia na tablete ukazovala rozloženie žiakov v triede a vedci tak mohli jednoducho monitorovať ich aktivitu na vyučovaní. Kvalitu žiackeho učenia následne zisťovali prostredníctvom testov čitateľskej gramotnosti zadávaných Českou školskou inšpekciou v roku 2017. Porovnávali teda množstvo prehovorov počas vyučovania s výsledkami v teste. Podľa názoru námestníka ústredného školského inšpektora Ondreja Andrysa výskum dokazuje, že je potrebné kombinovať rôzne metódy a formy výučby, vrátane tých, ktoré žiakov viac aktivizujú.

 

Čím viac žiaci rozprávajú, tým majú lepšie výsledky v škole

Klára Šeďová jednoznačne uvádza, že ak učiteľ vie navodiť takú atmosféru v triede, pri ktorej žiaci čo najviac rozprávajú, ich výsledky sa viditeľne zlepšujú. Ako vidíme, vôbec nestačí, aby na vyučovaní rozprával len učiteľ. Už aj výskumy ukazujú, že aktívny má byť predovšetkým žiak. A najdôležitejšia zo všetkého je argumentácia. Samozrejme, výhodu majú hlavne extroverti, ktorí rozprávajú radi. Učiteľ by si však mal všímať aj introvertov, ktorí sami od seba nemajú záujem argumentovať alebo iným spôsobom komunikovať, ale často veľa toho vedia, pretože sa väčšinou zodpovedne doma pripravujú. Často im chýba len chuť alebo odvaha niečo povedať, ale učiteľ by ich mal do procesu učenia aktívne zapájať. Učiteľ by mal vedieť pre introvertných žiakov vytvárať také komunikačné situácie, v ktorých sa cítia príjemne. Môže to napríklad docieliť tým, že im dá špecifickú otázku šitú len pre nich. Toto ich môže veľmi stimulovať. Niekedy je pre učiteľa ťažké, aby vystihol tú najsprávnejšiu situáciu, kedy introverta vyvolať. Môže to byť problém hlavne vtedy, keď kvôli vyvolaniu sa vie tento typ žiaka ešte viac zablokovať. Aby k tomu nedochádzalo, učiteľ musí veľmi pozorne sledovať situáciu. Všíma si napríklad jeho mimiku, sleduje, či náhodou nehovorí správnu odpoveď susedovi v lavici alebo či si správnu odpoveď nenapísal do zošita. Keď ho vyvolá v tej najsprávnejšiej situácii, tak ho dokáže posmeliť. Keď to učiteľ dokáže takto citlivo uskutočniť, introverti  postupne nadobúdajú pocit úspešnosti a po určitej dobe sa už aj sami dokážu zapojiť do diskusie v triede.

 

Dôležité sú podnetné otázky

Okrem toho, že učiteľ vie, kedy ma komu má položiť nejakú otázku, musí sa zamýšľať aj nad tým, aby jeho otázky boli podnetné. Nestačí len položiť otázku, na ktorú existuje jednoznačná odpoveď, ktorú sa žiak naučí naspamäť. Dobré sú hlavne otvorené otázky, na ktoré existuje viac odpovedí a ktoré zároveň motivujú k premýšľaniu. Dobrá otázka je napríklad: „Čo myslíš, prečo v minulosti vznikali bájky?“ Je to lepšia otázka, ako tá, keď sa učiteľ opýta len, čo je to bájka. Ideálne je, keď na vyučovaní žiakov zoznamujeme so všetkými typmi otázok, ktoré vychádzajú z Bloomovej taxonómie. Ich podstata spočíva v tom, že sú hierarchicky usporiadané do šiestich kategórií podľa úrovne náročnosti. Od najjednoduchších (pamäťové osvojenie) až po náročnejšie (tvorivosť).

 

Otázky, ktoré vedú žiakov k premýšľaniu:

 

Interpretačné otázky

Zisťujú porozumenie a zameriavajú sa na vysvetľovanie určitých vzťahov a nachádzanie súvislostí. Začínajú najčastejšie týmito slovami: Prečo...? Z akého dôvodu...? Ako to vysvetlíš...? Čo je príčinou...?

 

Aplikačné otázky

Sú založené na vzťahu teórie a praxe, dávajú príležitosť žiakom riešiť konkrétne situácie. Napríklad: Kde v prírode môžeme vidieť...? Aké sú ďalšie príklady...?Čo by ste robili v podobnej situácii...? Kde sa v praxi uplatňuje...?

 

Analytické otázky

Zameriavajú sa na objasňovanie vzťahov medzi jednotlivými prvkami nejakého celku. V odpovediach žiak odlišuje fakty od hypotéz, argumenty od záverov, podstatné údaje od nepodstatných a podobne. Napríklad: Aké sú hlavné a vedľajšie znaky...? Podľa akého kritéria bolo urobené rozdelenie...? Podľa čoho boli usporiadané...?

 

Hodnotiace otázky

Sú také otázky, ktoré dávajú žiakom možnosť vyjadriť svoj názor či predstavu. Zameriavajú sa na stanovenie kritérií pre hodnotenie určitých javov a skutočností. Napríklad: Čo by ste ocenili na správaní hlavnej postavy? Čím sa líši knižná podoba románu od filmovej? Čo by ste vyzdvihli...?

 

Tvorivé otázky

Sú zamerané na vyslovovanie domnienok alebo predpokladov, ktoré vyplývajú z vlastného pozorovania, vyžadujú tvorivý prístup a tvorivé riešenie, v odpovediach je vyjadrená určitá žiakova predstava alebo konkrétny žiakov produkt, ktorý je jedinečný a originálny. Napríklad: Čo sa stalo, keď...?Ako by mohol príbeh pokračovať? Čo by sa vo svete zmenilo, keby...? Čo by sme mohli urobiť, aby...?

 

Ako môže podporiť učiteľ vzájomnú komunikáciu medzi spolužiakmi?

Dobré je, keď okrem kvalitných otázok dokáže učiteľ vytvoriť aj dobré podmienky na vzájomnú komunikáciu medzi spolužiakmi. Aj to pomáha pri získavaní  vedomostí. Dobré je dodržiavať nasledujúce zásady:

  • po žiakovej výpovedi učiteľ počká so svojím komentárom a hodnotením a požiada ostatných žiakov, aby sa vyjadrili,
  • spolu so žiakmi hľadá ďalšie alternatívne odpovede a motivuje ich k novým možnostiam riešenia problému,
  • motivuje žiakov k tomu, aby sa navzájom pýtali jeden druhého,
  • čo najčastejšie využíva metódu MYSLI – PREDISKUTUJ SO SPOLUŽIAKOM – POVEDZ PRED CELOU TRIEDOU,
  • učiteľ necháva žiakom dostatok času na premyslenie odpovedí na otázky alebo tvorbu vlastných otázok. Trpezlivo čaká, nehovorí odpovede za žiakov.
 

ZDROJ: Z.Kolář, R.Šikulová: Vyučovaní jako dialóg
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum, Lepšie školstvo
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.