Keď chcú v súčasnosti učitelia žiakov zaujať, musia využívať množstvo tvorivých metód a stratégií. Dnes sa pozrieme na ďalšie z nich.
V predchádzajúcom článku ste si mohli prečítať o efektívnych čitateľských stratégiách, ktoré výrazným spôsobom pomáhajú žiakom pochopiť informácie v texte. Dnes sa pozrieme na aktivizujúce a inovatívne metódy, ktoré podporujú aktívne učenie sa žiakov.
Metóda Snehová guľa
Využitie tejto metódy sa začína individuálnym štúdiom pripraveného nového materiálu, po ňom nasleduje vzájomné vysvetlenie vo dvojiciach, vo väčšej skupine a nakoniec vo veľkej skupine vysvetlenie s prezentáciou.
Metóda Rozhodnutia pravda/lož
Učiteľ si pripraví pracovné listy s výrokmi. Žiak na základe vlastných poznatkov, vedomostí a skúseností dopĺňa vedľa výroku písmeno P (pravda) alebo L (lož). Po skončení práce žiaci spoločne diskutujú a argumentujú, prečo je daný výrok pravda alebo lož.
Prípadové štúdie
Využitie prípadových štúdií vo vyučovacom procese znamená, že žiaci analyzujú poskytnuté historické alebo hypotetické situácie, ktoré zahŕňajú riešenie problémov, rozhodovacie procesy a iné vyššie myšlienkové operácie v zmysle Bloomovej taxonómie.
Analýza prípadovej štúdie zahŕňa tieto kroky:
- zoznámenie sa s obsahom prípadovej štúdie, ujasnenie si problému,
- zhromaždenie relevantných informácií,
- plán riešenia,
- revízia výsledkov.
Podobnosť tejto metódy s problémovým vyučovaním je evidentná, avšak prípadové štúdie sú podrobne štruktúrované, obsahujú detailné informácie a témy, ktoré sú žiakom známe. Ide v nich skôr o aplikáciu predchádzajúcich základných vedomostí. Pri aplikácii prípadových štúdií vo vyučovaní nestačí len napísať dobrý obsah. Kľúčovou v prípade využitia prípadových štúdií je diskusia. Práve ona predstavuje prvok, ktorý zohráva aktívnu úlohu v procese učenia sa žiaka. Vďaka prípadovým štúdiám si žiaci môžu naplno uvedomiť rôznorodosť riešení alebo aj to, že nie vždy musí existovať len jedno správne riešenie, získajú odvahu ísť do rizika a obhájiť svoj vlastný postoj pred inými.
Metóda Čo je na obrázku?
Pri tejto metóde učitelia využívajú digitálne technológie a žiacku predstavivosť súčasne. Na internete nájdite zaujímavý obrázok s výraznými prvkami. Upravte ho napríklad do štyroch rozličných podôb tzv. pixelizáciou. To značí, že ho rozostriete a postupne ostrosť zvyšujete a až pri štvrtom obrázku je všetko veľmi dobre viditeľné. Je dobré rozdeliť žiakov do skupín. Úlohou každej skupiny bude počas určitého časového úseku prísť na to, čo zobrazuje „rozpixelovaný“ obrázok. Postupným prezrádzaním a odkrývaním detailov snímky sa zapája do činnosti nielen predstavivosť, pozorovacie schopnosti, ale žiaci sú väčšinou aj veľmi aktívni.
Metóda Spomienky
Učiteľ rozdá žiakom lístky a vyzve ich, aby pomocou symbolov a slov vyjadrili na lístkoch svoju najkrajšiu spomienku z detstva. Potom žiaci o spomienke porozprávajú, jednotlivo prezentujú a priliepajú lístky na určenú plochu v triede tak, aby ako trieda vytvorili spoločne nejaký útvar. Toto je vhodná metóda, ktorá pomáha pri vzájomnom spoznávaní sa žiakov v triede.
Metóda Dá sa to použiť aj inak?
Požiadame žiakov, aby napísali čo najviac možností, ako sa dá vec, predmet bežnej dennej spotreby využiť inak. Pri vyhodnocovaní môžete brať do úvahy jednak počet nápadov a tiež reálnosť použitia nápadov v bežnom živote.
Metóda Vynájdi sa v ťažkej situácii
Učiteľ nastolí žiakom situáciu z reálneho života. Povie, že predmet, ktorý je potrebný na zabezpečenie nejakého konkrétneho procesu, nemajú poruke, ale proces je nutné zabezpečiť. Čo by navrhovali použiť?
Napríklad:
Ideš na bicykli a dostaneš defekt. Nemáš poruke náhradné diely, si ďaleko od ľudí a potrebuješ sa dostať na nejaké miesto. Čím a ako dočasne zalepíš dieru v pneumatike? Učiteľ nápady hodnotí s dôrazom na reálne použitie.
Metóda Čo by sa stalo, keby…?
Požiadajte žiakov, aby popremýšľali nad zadaním a s použitím argumentov navrhovali možné alternatívy. Oceňujte originálnosť alebo reálnosť nápadov. Poukážte na to, že podobné „nereálne“ nápady vo svojej dobe mali mnohí vedci a bádatelia a dnes sú ich vynálezy bežnou súčasťou nášho života.
Napríklad:
Čo keby zvieratá vedeli hovoriť?
Čo keby naraz zmizla všetka voda na Zemi?
Čo keby nás navštívili mimozemšťania?
Čo keby všetci ľudia na Zemi vedeli čítať myšlienky?
Metóda tvorby obrázka
Učiteľ pripraví žiakom hárky papiera, na ktorých sú naznačené bodky alebo čiarky. Požiada žiakov, aby z nich vytvorili obrázok. Nasleduje prezentácia obázkov, pri ktorej žiaci porozprávajú o tom, čo vytvorili.
Metóda Reťaz slov
Túto metódu môžete realizovať vo dvojici, a to buď tak, že jeden zo žiakov rozpráva a druhý zapisuje, alebo jeden povie prvé slovo a druhý následne ďalšie. Cieľom je dospieť v reťazení slov k takému slovu, ktoré sa od toho prvého úplne odlišuje.
Napríklad:
Povedzte slovo, napíšte si ho, pozrite sa na naň a povedzte slovo, ktoré s ním nejakým spôsobom súvisí.
Metóda tvorby názvu
Žiakom premietnite ponuku diel známych autorov a vyzvite ich, aby dali týmto dielam názvy. Potom im ukážte diela s názvami od pôvodných autorov a požiadajte ich, aby prezentovali nimi vytvorené názvy aj s odôvodnením.
Zdroje a odporúčaná literatúra: I.TUREK: Didaktika HELDOVÁ, D., N. KAŠIAROVÁ, a A. TOMENGOVÁ, A.: Metakognitívne stratégie rozvíjajúce proces učenia sa žiakov. FISCHER, R.: Učíme děti myslet a učit se: praktický průvodce strategiemi vyučování TOMENGOVÁ, A.: Aktívne učenie sa žiakov – stratégie a metódy BRESTENSKÁ, B. :Inovácie a trendy v prírodovednom vzdelávaní
