Metóda šiestich otázok má široké uplatnenie a pomáha hlavne pri riešení rôznych problémov. Je zameraná na tieto základné otázky: KTO? ČO? KDE? KEDY? AKO? PREČO?
Metóda šiestich otázok patrí medzi analytické metódy, ktoré slúžia na podrobnú analýzu prípadových štúdií. Jej cieľom je zachytiť meniacu sa realitu vybraného prípadu v čase a v širokej škále perspektív. Predmetom štúdie môže byť osoba, komunita, udalosť, miesto, geografická lokalita, organizácia a podobne. Na výskum sa používajú rôzne publikácie, dokumenty, audiovizuálne záznamy, fotografie. Účelom prípadovej štúdie je porozumieť modelovým situáciám a poznatky potom aplikovať v podobných prípadoch a situáciách. Táto metóda predstavuje jednu z najvšeobecnejších a pritom najúčinnejších analytických techník.
Ako postupovať pri využívaní tejto metódy?
Príprava
Najprv je potrebné presne definovať problém a pripraviť 12 papierov. Na každom z nich je napísaná jedna zo 6 protikladných otázok:
Čo je problém? Čo nie je problém?
Kedy nastáva? Kedy nenastáva?
Prečo nastáva? Prečo nenastáva?
Kde nastáva? Kde nenastáva?
Kto prispieva k príčinám problému? Kto prispieva k potlačeniu problému?
Ako zistíte, že problém nastal? Ako zistíte, že nenastal?
Napríklad:
Čo je problém? Zrušenie zmluvy na školu v prírode.
Čo nie je problém? Pokračujúce zmluva.
Kedy nastáva? Keď chce vedúci školy v prírode zrušiť zmluvu o prenájme ubytovacieho zariadenia.
Kedy nenastáva? Keď vedúci školy v prírode nemá záujem zrušiť zmluvu o prenájme ubytovacieho zariadenia.
Prečo nastáva? Vedúci sa už nechce venovať prenajímaniu ubytovacieho zariadenia.
Prečo nenastáva? Vedúci sa bude naďalej venovať prenajímaniu ubytovacieho zariadenia.
Kto prispieva k príčinám problému? Problém spôsobujú ubytovaní, ktorí ničia zariadenie a nábytok.
Kto prispieva k potlačeniu problému? K potlačeniu problému môže vedúci zabrániť tým, že budú vopred upozornení na to, že v prípade poškodenia zariadenia musia nahradiť plnú sumu. Dobre je tento oznam vyvesiť na vidteľné miesto.
Ako zistíte, že problém nastal? Zamestnanci zariadenia vnímajú neistotu a nestabilitu práce.
Ako zistíte, že problém nenastal? Prevádzka zariadenia je bezproblémová. Zamestnanci sú spokojní.
Kde problém nastáva? V zariadeniach, v ktorých vedúci vopred neurčuje pravidlá správania ubytovaných.
Kde problém nenastáva? V zariadeniach, kde je viditeľne umiestnený ubytovací poriadok.
Definícia problému
Vyučujúci definuje problém. Je dôležité, aby definícia bola jasná a stručná. Čím jasnejšie a zrozumiteľnejšie definuje problém, tým existuje väčší predpoklad, že analýza bude konkrétnejšia a problém sa podarí vyriešiť. V opačnom prípade sa študenti môžu zamotať do nič nehovoriacich viet namiesto toho, aby riešili praktické veci a konkrétny problém.
Preformulovanie slov
Najlepšie je, keď sú študenti rozdelení do skupín. Učiteľ ešte raz príde ku každej skupine a zopakuje členom skupiny definíciu problému a vysvetlí inštrukcie, čo majú robiť. Tieto inštrukcie sa snaží povedať viacerými spôsobmi, využíva rôzne slová a zisťuje, či mu študenti rozumejú.
Hľadanie odpovedí pomocou brainstormingu
Učiteľ vysvetlí žiakom pravidlá brainstormingu a môže ich aj umiestniť na viditeľné miesto.
Mali by sa dodržiavať tieto pravidlá:
- Žiaci môžu hovoriť čokoľvek, čo im napadne.
- Nápady nehodnotíme a nekritizujeme.
- Zapisujeme každý nápad bez výnimky.
- Čím viac nápadov, tým lepšie.
- Účasť na brainstormingu je dobrovoľná. Nemusia mať všetci nápady.
- V brainstormingu pokračujeme dovtedy, kým sa objavujú nápady.
Potom prebieha zber námetov pomocou tejto metódy. Cieľom je zistiť predovšetkým odpovede súvisiace s príčinami problému. Zapisovateľ zapisuje všetky návrhy, ktoré boli povedané. Ani jeden nápad by nemal zostať nepovšimnutý.
Štúdium príčin problémov
Keď sú už všetky nápady zapísané, členovia skupín sa zamerajú na zapísané myšlienky. Snažia sa ich porovnávať, všímajú si, ktoré sa najviac opakujú, všímajú si ich originalitu a podobne. Snažia sa sledovať najdôležitejšie oblasti, utvárajú si svoj vlastný názor na príčiny a súvislosti.
Definovanie oblastí
V tomto kroku môžu študenti pracovať v skupinách alebo aj individuálne. Každá skupina (jednotlivec) má za úlohu identifikovať 10 najdôležitejších príčin, ktoré sa vzťahujú k údajom, ktoré sú zaznamenané na papieroch. Týchto 10 príčin napíšu na svoj papier.
Prezentácia
Skupiny prezentujú svoje návrhy a zdôvodňujú ich. Všetky návrhy sa napíšu na jeden papier. Ak sú niektoré návrhy rovnaké, vnímajú sa ako jeden návrh.
Priority
Keď sú návrhy zoskupené, môžeme prejsť k vyhodnocovacej časti. Každý dostane tri farebné lepiace papieriky. Pomocou nich označuje najdôležitejšie príčiny. Paretovo pravidlo hovorí, že niektoré oblasti budú dôležitejšie ako iné, a tak sa skupina pokúsi izolovať niekoľko najdôležitejších, o ktorých zhromaždí fakty. Paretov princíp hovorí, že existuje vnútorná nerovnováha medzi príčinami a výsledkami, vstupmi a výstupmi, úsilím a odmenou. Pokiaľ chceme túto nerovnováhu vyjadriť aritmeticky, vhodnou mierkou pre vyjadrenie tejto nerovnováhy je práve vzorec, či lepšie povedané pomer 20/80. Myslenie podľa pravidla 20/80 vyžaduje a pri určitej praxi umožňuje, aby sme si zo všetkých vecí, ktoré sa dejú okolo nás, všimli iba tie, ktoré sú skutočne dôležité a ignorovali tie, ktoré nie sú dôležité. Učiteľ môže tiež využiť Paretova pravidlo a zameria sa na tie, ktoré dostali spolu aspoň 20 percent hlasov. Tieto potom študenti ďalej spacovávajú.
Metóda šiestich otázok je univerzálny študijný nástroj. Pomáha študentom triediť ich myšlienky a informácie a zároveň je aj pomôckou pri vytváraní osnovy vlastnej prezentácie.
Zdroje:R. Čapek: Moderní didaktikaD. Sieglová: Didaktické metódy pro 21. stoletíhttp://www.estudovna.cz/
