Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako učiť študentov analyzovať mediálne obsahy?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
V súčasnom svete majú médiá silné postavenie. Vplývajú na formovanie postojov, názorov, úsudkov i hodnotenia reality. Média sa stali zdrojom informácií, poznatkov a zábavy. / Foto: Bigstock

Milujú vaši študenti fotografovanie, filmovanie a úpravy fotografií, ktoré zverejňujú na Instagrame? Sú posadnutí sledovaním celebrít na YouTube alebo ich fascinuje TikTok? Veľké množstvo hodín prežívajú na sociálnych sieťach? Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali áno, máte v triede študentov, ktorých médiá veľmi zaujímajú, a tak by ste mali u nich čo v najväčšej miere formovať ich mediálnu gramotnosť.

 

V súčasnom svete majú médiá silné postavenie. Ich pôsobenie je dôležitým nástrojom socializácie jednotlivca od najútlejšieho veku. Vplývajú na formovanie postojov, názorov, úsudkov i hodnotenia reality. Média sa stali zdrojom informácií, poznatkov, zábavy. Vytvárajú predstavy ľudí o svete. Produkcia masových médií je v súčasnosti dostupná širokému okruhu populácie nevynímajúc mladých ľudí. Práve oni sa stali jednou zo skupín, ktoré sú najväčším prijímateľom mediálnych obsahov. Pre mediálny priemysel sa stali jednou z najatraktívnejších skupín. Médiá dokážu v očiach mladých ľudí zatieniť školu i rodinu. A práve preto je veľmi dôležité, aby mediálne vzdelávanie postupne získavalo nezastupiteľné miesto vo vzdelávaní mladých. Pretože tak ako je ich potrebné učiť materinský jazyk kvôli dorozumievaniu alebo dejepis, kvôli dejinám, stále viac a viac je ich potrebné vzdelávať v tom, ako rozumieť médiám a ako narábať s ich obsahmi a ako sa brániť ich vplyvom. Od malička by sa mali učiť, že nie všetko, čo sa vyskytne v médiách je aj správne alebo pravdivé. Ideálne by bolo, keby sa mediálna výchova vyučovala v každej triede ako samostatný predmet. Dnes je však realita taká, že učiteľ je rád, keď môže mediálnu výchovu začleniť do svojich predmetov aspoň ako prierezovú tému. Reálna prax však ukazuje, že mediálne kompetencie by sa mali u žiakov čoraz výraznejšie formovať. David Buckingham označuje mediálnymi kompetenciami schopnosť narábať s médiami, spôsobilosť prijímať a interpretovať mediálne obsahy a aktívne sa zúčastňovať procesu mediálnej komunikácie. Zároveň však dodáva, že okrem samotného „čítania“ médií, patrí k mediálnym kompetenciám aj schopnosť „písať“ média, teda byť ich aktívnou súčasťou. Pod písaním médií sa chápe vytváranie mediálnych obsahov od využívania blogov, príspevkov v diskusiách až po samotnú prácu v médiách. Významným rysom mediálne gramotného mladého človeka je tiež schopnosť rozoznávať v mediálnych posolstvách manipulatívne prvky, odhaľovať rodové stereotypy, rasové predsudky, intoleranciu voči násilným prejavom a podobne. Mediálna gramotnosť ich učí ako sa vyrovnávať s informačným preťažením a neustále rastúcou komercionalizáciou mediálneho prostredia.

 

Čo by mal vedieť mediálne gramotný človek?

Mediálne gramotný človek by mal vedieť:
 

  • používať mediálne technológie efektívne k prístupu, zhromažďovaniu, obnovovaniu a zdieľaniu obsahu tak, aby uspokojil svoje individuálne a skupinové potreby a záujmy,

 

  • nadobúdať prístup a realizovať informovaný výber zo širokej škály mediálnych foriem a obsahov z rozdielnych kultúrnych a inštitucionálnych zdrojov,

 

  • porozumieť tomu, ako a prečo sú mediálne obsahy vytvárané, ako aj s nim isúvisiaci technický, právny, ekonomický a politický kontext,

 

  • kriticky analyzovať techniky, jazyk a konvencie používané v médiách a význam ich posolstiev,

 

  • používať média tvorivo na vyjadrenie a komunikovanie myšlienok, informácií a názorov,

 

  • identifikovať, zabrániť alebo odmietnuť mediálne obsahy a služby, ktoré môžu byť urážlivé, pohoršujúce a škodlivé.

 

Mediálna gramotnosť žiakom a mladým ľuďom poskytuje základne predpoklady pre pohybovanie sa v súčasnom svete, ktorý je vo veľkej miere ovplyvňovaný médiami. Rozvíjanie mediálnej gramotnosti tak posilňuje v ľuďoch kritické myslenie, ale zároveň podporuje kreatívne schopnosti, v prostredí stále sa rozširujúceho množstva mediálnych posolstiev používajúcich obraz, slovo a zvuk. Takmer každý človek je mediálne gramotný, t. j. dokáže sledovať médiá a narábať s nimi, získavať z nich informácie a nechať sa nimi zabávať. Avšak nie každý je kompetentný interpretovať mediálne obsahy – aktívne si vyberať z mediálnej ponuky relevantné obsahy, citlivo rozlišovať medzi svojimi záujmami a záujmami vlastníkov médií, kriticky skúmať mediálne informácie. Práve z tohto dôvodu možno mediálnu gramotnosť zaradiť medzi najzákladnejšie životné zručnosti pre 21. storočie.

 

V dnešnom článku sa pozrieme na to, ako pomôcť študentom formovať zručnosť byť kritickými spotrebiteľmi médií. Ako by sa teda mali študenti naučiť kritizovať a analyzovať médiá? Pomôcť im môžete aj tak, že ich budete učiť hľadať odpovede na tieto otázky:

 

1. Kto vytvoril túto správu?

Nielen študenti, ale aj dospelí ľudia čítajú správy a články bez toho, aby si pozreli meno autora alebo názov organizácie, ktorej médium patrí. Naučte študentov vnímať obsahy tak, že každý jeden bol napísaný za nejakým účelom a má nejaký cieľ. Všetky televízne, internetové, filmové, knižné alebo iné diela, s ktorými sa stretávame a prijímame ich obsah, boli skonštruované niekým s konkrétnou víziou, zázemím a agendou. Pomôžte študentom pochopiť, že by mali spochybňovať správy, prijímať ich z viacerých zdrojov, porovnávať ich. Je dôležité si všímať, pre koho je mediálny produkt vytvorený, kto ho financuje a ktorej organizácii patrí. Keď sa takto detailne dokážu pozrieť na mediálny obsah, lepšie pochopia, prečo bol napísaný práve tým štýlom, ako je napísaný.

 

2. Ktoré techniky sa používajú na upútanie pozornosti ľudí?

Či už ide o billboard alebo knihu, televíznu reláciu alebo film, mobilnú aplikáciu alebo reklamu, rôzne formy médií majú jedinečné spôsoby, ako upútať našu pozornosť a udržať nás v interakcii. Digitálne médiá sa samozrejme neustále menia, napríklad počítačová hra je stála aktualizovaná a rýchle inovovaná. Všetko je to preto, lebo autori si potrebujú udržať konzumenta na svojej strane. Pomôžte študentom spoznávať, ako často  je určitý mediálny produkt inovovaný  vo forme nových a inovatívnych techník s cieľom upútať pozornosť. Niekedy si tieto skutočnosti ani neuvedomujeme. Keď to však naučíte vašich študentov cielene vnímať, budú sa na svet pozerať inými očami.

 

3. Prečo každý človek iným spôsobom interpretuje určitú správu?

Táto otázka pomáha študentom zvážiť, ako my všetci prinášame vlastný postoj, názor, hodnoty a presvedčenie do každej mediálnej správy, ktorú  interpretujeme. Pre akékoľvek médium existuje často toľko interpretácií, koľko je divákov. Je dôležité, aby si študenti uvedomovali, ako môže každý človek  interpretovať tú istú správu veľmi odlišným spôsobom. Študenti by sa mali vedieť zamýšľať nad tým, čo to ovplyvňuje. Mali by si postupne uvedomovať, že je to tým, aké zdroje študuje, s akými ľuďmi a v akých situáciách je v kontakte, na čo má zameranú svoju pozornosť, z akého pochádza prostredia a podobne.

 

4. Aký životný štýl, hodnoty a názory sú v mediálnom produkte zastúpené?

Mediálne produkty sú zakotvené v hodnotách a názoroch. Motivujte študentov k tomu, aby uvažovali nad tým, aké posolstvo určitý film, videonahrávka, pieseň, článok, reklama alebo akýkoľvek iný produkt chce svetu odovzdať, čo nás chce naučiť, aké hodnoty, názory a postoje preferuje. Diskutujte o tom, na koho sú tie ktoré médiá zamerané, čo je ich cieľom, čo chcú v ľuďoch formovať, ako ich chcú ovplyvniť, čo chcú v nich posilniť.

 

5. Prečo bola určitá správa napísaná alebo odvysielaná?

Na základe tejto otázky nechajte študentov, aby preskúmali účel správy. Je jej cieľom informovať, pobaviť alebo o niečom presvedčiť? Alebo je to kombinácia viacerých motívov. Vďaka určitej správe získa niekto väčšiu moc, zisk alebo vplyv?

Ak majú učitelia dostatočný priestor a čas na mediálnu výchovu ako prierezovú tému,  môžu premýšľať o tom, ako vložiť týchto päť otázok do vyučovania svojho predmetu. Aj vďaka týmto otázkam pomôžu študentom kriticky premýšľať o médiách.

 

Nemáte ešte našu knihu o digitálnom svete dnešných detí? Ako ich v ňom vychovávať a čo je pre ne dôležité? Objednať si ju môžete aj v našom e-shope!

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Vrabec N.: Mládež a média – mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku
Buckingham, D.: Media Education; Literacy, Learning and Contemporary Culture, Cambridge: Polity Press
Brečka, S.: Mediálna výchova
Jirák, J., Mičienka M.: Základy mediálnej výchovy

Čítajte viac o téme: Kritické myslenie, Mediálna výchova
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.