Sociálne siete tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života. Mladí ľudia majú zvyčajne profil aj na niekoľkých sociálnych sieťach zároveň. Dobrovoľne sa nechávajú bombardovať množstvom príspevkov z oblasti módy, cestovania, zdravého životného štýlu, športu, jedla, či vlastne úplne čohokoľvek. Avšak veľmi často práve tie najlajkovanejšie fotky na Instagrame nemajú s realitou veľa spoločného, pretože skôr, než sú nahrané online, prejdú viacerými úpravami. To však mnohí nevedia a túžia byť rovnako dokonalí ako ľudia z fotiek.
Na vplyv sociálnych sietí na mentálne zdravie mladých ľudí sa zameral výskum Royal Society for Public Health (RSPH) vo Veľkej Británii. Výskumu s výstižným názvom #StatusOfMind sa zúčastnilo takmer 1500 tínedžerov a mladých ľudí vo veku 14 až 24 rokov. Jeho výsledky je však možné bez pochýb aplikovať aj na mladšiu či o niečo staršiu vekovú kategóriu.
Respondentov sa vo výskume pýtali na najpoužívanejšie sociálne médiá, a to Facebook, Snapchat, Twitter, Youtube a Instagram.
Aké sú potenciálne efekty sociálnych médií na zdravie?
Vo všeobecnosti možno vplyv sociálnych médií rozdeliť na dve kategórie, a to na pozitívny a negatívny. Medzi negatívne efekty patrí úzkosť a depresia, ku ktorým prispievajú až štyri z piatich sociálnych sietí. Úzkosť a depresia vedú k tomu, že mladý človek nedokáže opustiť svoj domov, chodiť do školy a nedokáže sa zúčastňovať na normálnom živote. Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na sociálnych sieťach majú horšie mentálne zdravie než tí, ktorí na sociálnych sieťach toľko času netrávia. To, že stále vidia ľudí, ako si užívajú život, cestujú po svete či trávia všetok voľný čas zábavou v nich vyvoláva pocit, že o niečo prichádzajú.
Sociálne médiá majú zlý dopad aj na spánok, pretože mladí ľudia sú často online v noci, kedy by mali spať. Nedostatok spánku vedie k únave, ťažkostiam v každodennom živote, nižšej sebadôvere, stresu, a toto všetko vedie zase k nedostatku spánku.
Tínedžeri taktiež inak vnímajú ich telo, až 9 z 10 dievčat nie je spokojných so svojím výzorom, k čomu prospievajú aj sociálne siete. Na Facebook sa nahrá až desať miliónov fotiek za hodinu a mnohé z nich obsahujú fotografie zdanlivo dokonalých ľudí, s ktorými sa potom porovnávajú. Ďalším potenciálnym negatívnym efektom je kyberšikana, či strach z toho, že človek o niečo prichádza.
Avšak sociálne média majú aj pozitívne efekty na mentálne zdravie. K nim patrí prístup k informáciám a skúsenostiam ostatných ľudí, emočná podpora a budovanie komunity, možnosť vyjadriť samého seba a svoju identitu, či budovanie a udržiavanie kontaktov.
Najlepší je podľa mladých Youtube
Zo skúmaných sociálnych sietí najlepšie dopadol Youtube, ktorý ako jediná sociálna sieť dosiahol pozitívny výsledok. Mladí ľudia, na ktorých výskum prebiehal, tvrdia, že Youtube im pomáha bojovať so samotou, depresiou, či úzkosťou, taktiež majú vďaka nemu prístup k informáciám, emočnú podporu, pocit budovania komunity a dokážu si mnoho vecí uvedomiť. Podľa nich Youtube vplýva veľmi negatívne na spánok, keďže človek dokáže stráviť hodiny sledovaním zábavného obsahu, a mierne negatívne vplýva na predstavu o vzťahoch v reálnom svete, na to, ako vnímajú svoje telo, na šikanu, a na pocit, že o niečo prichádzajú.
Druhá v rebríčku skončila sociálna sieť Twitter, ktorá je podľa užívateľov skvelá na prejavenie svojej osobnosti, ale má podobne veľmi negatívny vplyv na spánok, šikanovanie, a pocit, že o niečo človek prichádza.
Treťou sociálnou sieťou v rebríčku je Facebook, ktorý je skvelý na budovanie komunity či na emočnú podporu. Štvrtou sociálnou sieťou sa stal Snapchat. Najhorší vplyv na mladého človeka má podľa štúdie Instagram, ktorý bol ohodnotený ako vynikajúci na vyjadrenie svojej osobnosti, ale veľmi negatívne vplýva na spánok, ako človek vníma svoje telo a zosilňuje pocity, že človek o niečo prichádza.
Prečo je Instagram najhorší?
V roku 2016 až 52 percent tínedžerov vo veku 13 - 17 rokov používalo Instagram každý deň. Cieľom Instagramu je zdieľanie fotiek, avšak ide prevažne o zdieľanie dokonalých fotiek. Ide o zdieľanie tých najlepších momentov a ignorovanie tých ostatných. Mnohí používatelia s veľkým množstvom followerov majú fotky, ktoré zobrazujú dokonalé telo, dokonalé outfity, perfektné jedlo a skvelé dovolenky. Majú jednoducho všetko a zvyšok užívateľov sa s nimi porovnáva, či už podvedome alebo nepodvedome. Avšak Instagram nezobrazuje skutočný život. Práve títo ľudia nemajú každý deň nutrične vyvážené jedlo, umyté vlasy, perfektný úsmev, skvelú náladu. Navyše mnohé z dokonalých fotografií sú len platené informácie, pretože mnohé spoločnosti si dobre uvedomujú, že jediná cesta k získaniu mladých ľudí je cez sociálne médiá a ľudí, ktorých sledujú.
Asi najznámejšou osobou, ktorá začala bojovať proti dokonalým fotkám je austrálska modelka Essena O'Neill, ktorá sa rozhodla svoje fotky popísať pravdivo. Opisuje, ako celý deň nejedla, aby vyzeralo perfektne, alebo ako jej sestra musela urobiť 100 fotiek, pokým Essena nebola spokojná. K boju Essany s falošnosťou Instagramu sa pridáva čoraz viac ľudí, ktorí zdieľajú koláže fotiek, z ktorých jedna je vytvorená špeciálne pre Instagram, a druhá, ako vyzerajú v reálnom živote.
Čo by mohlo pomôcť?
RSPH k svojmu výskumu predstavila aj sériu opatrení, ktoré by mali pomôcť mladým ľuďom vo víre sociálnych médií. Medzi ne patrí okienko, ktoré by užívateľa upozornilo že už strávil príliš veľa času na sociálnej sieti, ukázanie, či bola fotografia digitálne upravená alebo nie, alebo vzdelávanie v škole zamerané na bezpečné používanie sociálnych médií.
