Štúdia využila skenovanie mozgu, aby zistila, ako sprostredkovať predškolákom príbehy najvhodnejšie.
Realitu spoznávame prostredníctvom príbehov. Žijeme vo svete príbehov, každý náš deň sa skladá z jednotlivých príbehov. Deti potrebujú príbehy rozprávky, aby verili tomu, že dobro zvíťazí, musia dôverovať budúcnosti, aby šťastne vstúpili do života. V súčasnosti môžu rodičia príbehy deťom priblížiť rôznymi spôsobmi. Môžu im čítať, pozerať s nimi televízor, pustiť im rozhlasovú hru alebo ich nechajú s mobilom osamote, v ktorom môžu sledovať nejaký príbeh. Príbehy tak môžeme deťom priblížiť mnohými spôsobmi. Štúdia publikovaná v roku 2018 však ukázala, že iba jedna z uvedených ciest nabáda k dostatočne aktivite tú časť mozgu, ktorá je spojená s predstavivosťou.
Pomohla magnetická rezonancia
Vďaka využitiu magnetickej rezonancie bolo možné zistiť, čo sa presne odohráva v mozgu malého dieťaťa, keď je mu príbeh predložený v rôznych formách. Každá z foriem mala dĺžku päť minút a všetky príbehy boli vytvorené rovnakým autorom. Niektoré formáty predstavivosť a hlbšie zamyslenie nepodporovali, iné naopak áno. Napríklad čítanie príbehov bez obrazového materiálu núti deti venovať všetku pozornosť pochopeniu deja a prepájaniu či spájaniu si súvislostí. Na druhú stranu animované filmy dávajú detskému mozgu toľko rôznych podnetov, že zmysly sú preťažené a mozog nestíha podnety spracovávať. Animácie v kreslených filmoch sa často menia tak rýchlo, že ich deti v rámci deja ani nestačia vnímať a väčšinu energie venujú len spracovaniu obrazov a zvukov.
Najvhodnejšie sú príbehy s ilustráciami
Posledný skúmaný spôsob v štúdii, teda čítanie obrázkových kníh, je pre malé deti najvhodnejší. Tento typ kníh s ilustráciami napomáha dieťaťu utriediť si dej, mozgové senzory nie sú príliš zahltené, a tak dieťa má čas aj na hlbšie zamyslenie a na zapojenie predstavivosti.
Ako prebiehal výskum?
Do štúdie bolo zapojených 27 detí, ktoré boli vo veku 3 – 5 rokov. Tieto deti sa zoznámili s príbehmi tromi rôznymi spôsobmi. Bolo to v audio verzii, v podobe ilustrovaného príbehu a tiež animovaného filmu, ktorý spájal audio a video. Vedci pomocou magnetickej rezonancie pozorovali tie časti v oblastiach mozgu, ktoré sú spojené s vizuálnym spracovaním, jazykom, fantáziou a sebareflexiou. Skúmali tiež, či deti príbeh absorbujú pasívne, alebo na rozprávanie používajú predstavivosť, aby sa pokúsili o hlbšie pochopenie.
Keď im príbehy čítali nahlas, boli pre malé deti miestami nezáživné a vyžadovali ďalšie vysvetlenia súvisiace s dejom. Dospelí môžu napríklad ľahko rozlíšiť dve veci, ktoré sa vyskytujú v deji, ale batoľatá potrebujú viac času. Animácie boli naopak pre deti veľmi rýchle. Bombardovali deti veľkým množstvom stimulov. Vedci zistili, že deti nedokázali držať krok s dejom, veľké množstvo svojej energie venovali tomu, aby z počutého a videného dokázali niečo pochopiť.To ich vyčerpávalo a spôsobovalo nepokoj. Obrázkové knihy podľa odporúčania vedcov predstavujú najšťastnejší prostriedok, pomocou ktorého môžete malým deťom sprostredkovávať príbehy. Kombinácia hovorených slov a obrazov dáva deťom dosť priestoru na to, aby čo najlepšie porozumeli príbehu a zároveň si formovali predstavivosť a sebareflexiu.
Celkove môžeme povedať, že rozprávanie alebo čítanie príbehov v každom veku je veľmi dôležité preto, lebo pomáha porozumieť emóciám a tiež udalostiam, ku ktorým v živote človeka dochádza.
