http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako reaguje naše telo na nedostatok spánku?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Podľa výskumu amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu (CDC) až tretina obyvateľstva spí menej, ako je odporúčaných 7-9 hodín. / Foto: Bigstock

Podľa výskumu amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu (CDC) až tretina obyvateľstva spí menej, ako je odporúčaných 7-9 hodín. V globálnom kontexte sa potom stáva realitou, že dnešní dospelí spia v priemere o hodinu a pol menej ako ich predkovia pred 100 rokmi. Aký to má vplyv na náš organizmus?

 

Podobný názor ako má CDC, má aj  doktorka  Yelena Pyatkevich z centra pre poruchy spánku Medical Center v Bostone. Tvrdí, že takéto spánkové deficity môžu nášmu telu i duši spôsobiť mnohé problémy. Môžu sa prejavovať napríklad takto:

 

Zmeny v mozgu

Zlý alebo nedostatočný spánok negatívne ovplyvňuje kognitívne schopnosti a pamäť. Spánok je totiž neoddeliteľnou súčasťou konsolidácie pamäti a schopnosti učiť sa. Obe schopnosti sa zhoršujú, ak spíme málo. Hoci sa po niekoľkých prebdených nociach výkonnosť mozgu po zaradení klasického režimu vráti k normálu, opakované vystavovanie takejto situácii môže postupom času priniesť trvalé následky. Podľa Yeleny Pyatkevich sa 24 hodín bez spánku rovná stavu opitosti, kedy sa v krvi nachádza 0,1 percent alkoholu.

 

Zlá nálada

Dlhodobý nedostatok spánku vedie tiež k vzniku úzkosti a depresií. Nebezpečné je hlavne to, že nedostatočný nočný spánok nevyvolá tento stav okamžite, ale pomaly a postupne. V niekoľkých prvých dňoch môže dokonca aj zlepšiť náladu. Ak sa poriadne nevyspíte, telo je nútené vylúčiť niektoré neurotransmitery a ďalšie hormóny, ktorých úlohou je udržať vás v bdelosti. Vďaka tomu teda môžete mať aj dobrú náladu. Táto umelo vyvolaná eufória však trvá iba krátkodobo. Výskum uskutočnený v roku 2016 na univerzite v Tel Avive navyše spresnil, že nedostatok spánku výrazne znižuje schopnosť rozlíšiť, čo je dôležité a čo naopak nie. Profesorka Talma Hendler tvrdí, že spánkový deficit nesie priamu zodpovednosť za stratu neutrality: „Schopnosť mozgu určiť, čo je dôležité, je ohrozená. Je to stav, ako keby bolo zrazu dôležité úplne všetko."

 

Starnutie pokožky

Estée Lauder, zakladateľka známej kozmetickej značky, financovala v roku 2013 štúdiu, ktorá bola vykonaná vo Fakultnej nemocnici v Clevelande. Jej výsledky ukázali, že existuje súvislosť medzi depriváciou spánku a starnutím pokožky. Tiež sa potvrdilo, že nedostatok spánku môže v dlhodobom horizonte zhoršiť aj niektoré kožné choroby, ako je napríklad atopický ekzém alebo psoriáza.

 

Túžba po väčšom množstve jedla

Je tiež známym faktom, že akonáhle je organizmus vyčerpaný, dožaduje sa zvýšeného prísunu energie. Tú mu môžeme dopriať prostredníctvom jedla a pitia. Nevyspaté telo túži hlavne po  zvýšenej konzumácii cukru. Doktorka Pyatkevich navyše tvrdí, že pri nedostatku spánku sa objavujú aj chute na slané a tučné jedlá.

 

Znižovanie metabolizmu

Okrem toho, že k nárastu hmotnosti prispeje zvýšená chuť do jedla a zníženie schopnosti poznať, kedy máme dosť, sa nedostatok spánku skôr či neskôr prejaví aj na schopnosti nášho metabolizmu spaľovať energiu z prijatej stravy. Rýchlosť týchto procesov sa začne výrazne znižovať. Metabolizmus tela sa dlhodobo mení, pretože nedostáva potravu rovnakým spôsobom. To vedie k inzulínovej rezistencii, ktorá môže organizmus priviesť do nebezpečného prediabetického stavu. Podľa odborníkov nedostatok spánku časom naruší schopnosť tela uchovávať glukózu, čo môže viesť k vzniku cukrovky. Z toho dôvodu považuje dostatok spánku za súčasť všetkých snáh o úbytok či udržanie si optimálnej telesnej hmotnosti.

 

Problémy so srdcom a tlakom

V spánku sa telo regeneruje. Krvný tlak a srdcová frekvencia poklesnú, aby sa organizmus mohol spamätať z uplynulého dňa a pripraviť sa na ďalšie. Ak je táto doba skrátená či narušená, znamená to, že tieto potrebné procesy nemôžu prebiehať tak, ako by mali. „To môže časom vyústiť k celkovému zhoršeniu kardiovaskulárneho stavu, najmä čo sa týka zvýšeného tlaku," hovorí Pyatkevich. Telo totiž vo zvýšenej miere produkuje stresový hormón kortizol, ktorý postupom času spôsobuje kôrnatenie krvných ciev v blízkosti srdca. S tým súvisí aj zvýšenie rizika infarktu či mŕtvice. Okrem toho nedostatok spánku podnecuje organizmus aj k produkcii adrenalínu, ktorý môže vo vysokých dávkach srdcu veľmi škodiť.

 

Znížená imunita

Yelena Pyatkevich je presvedčená, že existuje priama súvislosť medzi nedostatkom spánku a zníženou schopnosťou bojovať s bežným nachladnutím a so zvýšenou pravdepodobnosťou vývoja pneumónie z bežných vírusových infekcií.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Zdravie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.