Články: Pre študentov
O projekte

 

Práca a výkon sú pre mnohých rodičov dôležitejšie ako vzťahy. Ako to ovplyvňuje deti?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
V dnešnej dobe zameranej na výkon je veľkým umením nájsť rovnováhu medzi prácou a rodinou. / Foto: Bigstock

Žijeme v dobe zameranej na výkon. Niektorým ľuďom sa vďaka výkonu aj výborne darí a sú veľmi úspešní. Navonok mnohé veci vyzerajú úžasne, ale niekedy je to len pozlátko. Podľa viacerých odborníkov pribúda množstvo duševných porúch, narastajú problémy vo vzťahoch a čo je najhoršie, tieto problémy sa odrážajú i na deťoch.

 

„Sme pod neustálym tlakom vecí, ktoré tu predtým neboli, náš organizmus na to nie je pripravený a veľmi narastá počet duševných porúch,“ tvrdí profesor lekárskej psychológie, klinický psychológ a psychoterapeut Radek Ptáček. Doba je podľa neho zameraná na výkon, a to si berie svoju daň v zmene správania ľudí. Prieskumy podľa Ptáčeka ukazujú, že pribúdajú najmä prejavy bezcitnosti. Práca a sústredenie na výkon sú pre mnohých ľudí dôležitejšie než pestovanie vzťahov s najbližšími. V rodinách tak následne dochádza k zanedbávaniu detí, ktoré si ale mnoho ľudí odmieta pripustiť. Totiž, existuje viditeľné zanedbávanie, ktoré si dokáže všimnúť aj okolie, ale existuje aj množstvo neviditeľných prípadov zanedbávania, o ktorých často takmer nikto vôbec netuší. Nevidno ich totiž na prvý pohľad a mnohí ľudia ani nevedia, že sa jedná o zanedbávanie. Dnes je veľmi náročné nájsť kompromis a súlad medzi rodinou a prácou. Je to preto, lebo človek túži mať všetko. Chce mať okolo seba tie najkvalitenejšie veci, na ktoré je potrebné zarobiť a na druhej strane túži aj po pokojnej a láskyplnej atmosfére v rodine. A práve tieto dve veci sa často nedajú zosúladiť.

 

Rodina a práca

Rodina a dobré zamestnanie - tieto dve veci predstavujú pre väčšinu ľudí základ pre spokojný život. Bohužiaľ, práve tieto dve veci sa pomerne ťažko kombinujú dohromady. Stres a príliš vysoké pracovné nasadenie už vniesli problémy do nejedného, predtým harmonického vzťahu. Mnoho ľudí nemá stabilnú pracovnú dobu. Ľudia, na ktorých sú v práci kladené vysoké nároky a majú veľkú zodpovednosť, sa často boja, že zlyhajú a nedokážu dodržiavať svoje záväzky. Túto svoju nervozitu a starosti nosia so sebou domov. Manželia nemajú na seba čas, energiu ani náladu, a tak v rodinách vládne napätie. Rodičia v takomto citovom rozpoložení nemajú dosť pozitívnej energie na to, aby ešte s nasadením vychovávali svoje deti. Keď je človek v dlhodobom napätí, strese, dlhšie sa nedokáže tešiť a pre veci nadchnúť, postupne v ňom začína narastať aj bezcitnosť. Čo je najhoršie, mnohí ľudia sú denne svedkami toho, že bezcitnosť je v spoločnosti ticho nielen tolerovaná, ale často aj podporovaná. Radek Ptáček tvrdí napríklad aj to, že ak sa chce človek k niečomu dopracovať alebo ak sa má na nejakej pozícii udržať, nestačí mu byť len poctivým v práci, múdrym, ale musí byť v určitej miere aj bezcitný. „Až takýto tlak spoločnosti na výkon človeka spôsobuje nielen poruchy nálad, ale aj nárast bezcitnosti a neempatického správania. Je to jednoducho tak, že ak sa človek musí dlhodobo predierať džungľou, aby sa dostal k lepšej pracovnej pozícii, aby zarábal viac ako kolegovia, aby bol úspešnejší, tak prichádza domov smutný a vyčerpaný. Postupne sa môže dopracovať až k depresii, ktorá nám tiež narastá,“ upozorňuje. Ako môže potom smutný, vyčerpaný, nahnevaný človek fungovať v rodine?

 

Doba zameraná na výkon spôsobuje nárast duševných chorôb

S ťažkou depresiou má na Slovensku skúsenosť až 17 percent ľudí. Nediagnostikovaná a neliečená depresia môže viesť až k samovražde alebo spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie. Znižuje kvalitu života a mení osobnosť, preto je nutná rýchla a účinná pomoc. „Depresia je vysiľujúce ochorenie. Ľudia strácajú schopnosť tešiť sa zo života. Tento symptóm je často podceňovaný a pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a často sa až úplne izoluje,“ uvádza psychiater Branislav Moťovský. Predseda Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Marek Zelman hovorí, že pojem depresia sa často používa aj v situáciách, keď hovoríme o zlej nálade. „Veľa ľudí presne nevie, čo je depresia a čo ju odlišuje od bežných pocitov smútku či negatívneho prežívania skľučujúcich udalostí,“ poznamenáva Zelman. Podľa neho toto ochorenie nemusí byť spojené len so životnými udalosťami. Môže to byť sumár viacerých negatívnych zážitkov, ktoré siahajú do hlbokého detstva. Zelman tiež tvrdí, že depresiu spôsobujú aj lieky, drogy či ďalšie ochorenia. Národné centrum zdravotníckych informácií upozorňuje na zvyšujúci sa počet pacientov s duševnými ochoreniami. Oproti roku 2012 je to nárast o 1 700 hospitalizácií. V psychiatrických ambulanciách ročne vyšetria viac než 400-tisíc pacientov. Hovorca centra Peter Bubla hovorí, že v priebehu desiatich rokov došlo k nárastu vyšetrených osôb v ambulanciách takmer o 170-tisíc ľudí, teda viac ako 42 percent. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca.

 

Prejavy zanedbávania detí sa menia

Pred pár rokmi sme si pod pojmom zanedbané dieťa predstavili hladné, vychudnuté, špinavé, týrané dieťa, ktoré si nemalo čo obliecť alebo nechodilo do školy. V súčasnosti sa môžeme stretnúť aj s týmto typom zanedbaných detí, ale čoraz viac sa prejavujú aj nové formy zanedbávania. Tie si taktiež vyberajú svoju daň, a to najmä na psychike detí. Ide predovšetkým o nenaplnenie potrieb detí v určitom sociokultúrnom rámci. Radek Ptáček napríklad upozorňuje na to, že sa neustále zvyšuje počet detí, ktoré žijú v nadštandardnom prostredí, rodičia vlastnia luxusnú veci, kupujú deťom drahé dary, vozia ich v drahých autách, ale spôsobujú im napríklad emocionálne zanedbávanie. Práve emocionálne zanedbávanie je novodobým fenoménom v súčasnej  spoločnosti. Je otázne, akí dospelí ľudia vyrastú z týchto emocionálne znedbaných detí. Klinický psychológ tiež uvádza aj ďalšie súčasné formy zanedbávania. A to je nárast obezity u detí, s ktorou ďalej súvisí problém s cukrovkou 2. typu a tiež problémy s kĺbmi. K týmto problémom dochádza hlavne preto, lebo rodičia sú pohodlní, v rodine sa málo športuje, nevenuje sa pozornosť zdravej strave a podobne. Paradox je v tom, že sociálni pracovníci chodia väčšinou do rodín, ktoré sú materiálne málo zabezpečené, deti sú hladné alebo špinavé. Týchto rodičov často upozorňujú na to, že by sa mali iným spôsobom starať o svoje deti. Sociálni pracovníci ale nechodia do rodín, ktoré majú nadštandardné príjmy a ich deti trpia obezitou. „Realita je však taká, že rodičia možno obéznym deťom ubližujú viac ako chudobní rodičia, ktorí svojim deťom nedávajú dostatok jedla,“ upozorňuje Radek Ptáček. Aj keď neriešená obezita v detskom veku predstavuje doživotný problém, takmer nikto túto situáciu nerieši. Skutočnosť je však taká, že ešte stále existuje množstvo rodičov, ktorí nevedia, že deťom škodia, keď s nimi nešportujú, keď im dávajú jesť nezdravé veci alebo im pri jedení strčia pod nos tablet s rozprávkou. Stačí sa ísť pozrieť do reštaurácií a uvidíte tam množstvo rodičov, ktorí takýmto spôsobom kŕmia svoje deti. Novým trendom na detských ihriskách je dnes i to, že dieťa sa samo hrá v luxusne vybavenom detskom kútiku alebo na ihrisku a rodičia si pozerajú videá v mobile. Dieťa prirodzene túži po tom, aby sa rodičia s ním hrali, komunikovali alebo sa aspoň pozerali na to, čo robí. Časom možno výskumy potvrdia, že aj táto forma nezáujmu sa bude považovať za formu emocionálneho zanedbávania. Za prejav zanedbávania sa považuje aj to, keď rodičia nekontrolujú, čo ich dieťa robí na smartfóne či na počítači, teda nezaujímajú sa, čo robí na sociálnych sieťach alebo aké hry hrá. Ani to, koľko hodín sa hrá na počítači. V súčasnosti je preto veľmi potrebné robiť osvetu v tom, aby ľudia pochopili, že životný štýl detí i dospelých je základom emocionálneho i psyhického zdravia.

 

Nadbytok spôsobuje i to, že deti nemajú o nič záujem

Mnoho rodičov si kupuje hračkami a sladkosťami lásku detí. Tie sú potom zavalené stovkami hračiek od výmyslu sveta a aj napriek tomu ich nič nebaví. Často sme svedkami toho, že niektoré deti sa na nejaké hračky ani poriadne nepozrú a chcú ďalšie a ďalšie. Ďalšie zase vystriedajú za hodinu aj desať činností, pretože ich nič poriadne nebaví a chcú stále robiť niečo iné a ďalšie, ale pri ničom nenachádzajú uspokojenie.Takýmto deťom neprináša radosť to, čo majú k dispozácii v súčasnej dobe, ale len pomyslenie na to, čo by ešte mohli mať. Akonáhle vysnívanú vec získajú, už nejavia o ňu záujem. Niektoré deti sú nadbytkom vecí a rôznych zážitkových činností tak presýtené, že nedokážu byť chvíľu v pokoji. Vedecké výskumy však jednoznačne ukazujú, že pre deti je veľmi dôležité aj to, aby sa pravidelne nudili. Julie Robinsonová z Independent Association of Prep Schools tvrdí, že tento čas nudy by mal deťom slúžiť predovšetkým na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. Ticho a čas na reflexiu sú pre dieťa rovnako dôležité ako zmysluplné aktivity. Nuda je zároveň motivujúca. Privádza deti k originálnym myšlienkam a činom. Umožňuje im v tichu objavovať svoje skutočné záujmy. Ak sú deti pohltené naplánovanými aktivitami či sledovaním televízie, nikdy nezačujú volanie svojho srdca. Nuda im toto umožní. Práve nuda stvorila mnohých vedcov, maliarov či spisovateľov. Voľné chvíle dávajú deťom možnosť objavovať, experimentovať a učiť sa nové veci.Ako toto všetko však majú uskutočňovať, keď niektoré z nich majú každú sekundu svojho života naplánovanú? „Rodičia, ktorí chodia s deťmi týždenne aj na 5-6 krúžkov, tiež zanedbávajú svoje deti, pretože zanedbávajú ich potrebu snívať,“ opozorňuje Radek Ptáček.

 

Mnohé deti z bohatých rodín sú nešťastné, lebo rodičia sa zameriavajú len na ich výkon

Veľké množstvo hračiek a dobré známky ešte neznamenajú spokojné detstvo. Príkladom toho sú nemecké deti, ktoré v prieskume UNICEFu  síce patria medzi najvýkonnejšie a najbohatšie, no v rámci spokojnosti sú na posledných priečkach. Dôvodom je, že sa necítia byť uznávané a prijaté také, aké sú. Môže za to systém známok a zameranie sa rodičov len na ich výsledky v školských a v mimoškolských aktivitách. Práve z dôvodu, že rodičia venujú neúmerne viac pozornosti výsledkom v škole ako detskej duši, sa úsmev z tvarí ich ratolestí vytráca. Deťom chýba detstvo – voľné hranie na ihriskách, kamaráti, vymýšľanie rôznych vlastných hier a veľké tajomstvá, o ktorých vedia len ony a nikto iný. Doba je náročná, človek sa bez znalostí jazyka či počítača vo svete stratí. Rodičia tak automaticky v snahe zabezpečiť im šťastnú budúcnosť, venujú maximálnu pozornosť  oblasti vzdelávania, ale deťom stále niečo chýba. Ako teda vychovávať deti tak, aby sa v budúcnosti presadili, no zároveň aby boli spokojné?

  • Rozprávajte sa so svojimi deťmi.
  • Nepodceňujte detské pocity.
  • Naučte svoje dieťa vyjadriť emócie.
  • Pomôžte im nájsť to, v čom sú dobré.
  • Hrajte sa spolu.
  • Ak dieťa potrebuje samotu, doprajte mu ju.
  • Objímajte svoje dieťa.
  • Naučte svoje dieťa ďakovať.

 

Nech je vaše dieťa akékoľvek, zo všetkého najviac potrebuje cítiť vašu lásku. Nech vyparatí čokoľvek, nech sú jeho známky akékoľvek, nikdy mu neodnímajte pocit, že je milované. Každá doba má svoje špecifiká a ponúka množstvo skúseností. Žijeme v období veľkých možností, je však potrebné, aby sme vedeli nájsť zlatú strednú cestu a z veľkej ponuky si vybrali to, čo urobí šťastným nielen náš život, ale aj životy blízkych.


Čítajte viac o téme: Rodina
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.