http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Mali by rodičia kontrolovať deťom mobily? Kde sú dnes rodičovské hranice a ako na ne pozerať, vysvetľujú psychologičky i právnička

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Bigstock
Kontrolovať deťom mobily či nie? / Foto: Bigstock

Deti dostávajú svoje prvé mobily príliš skoro, aby boli reálne pripravené na všetky nástrahy, ktoré im nekonečný svet internetu prináša. Mnohé majú vlastný mobil už nástupom do prvej triedy a tým automaticky aj neobmedzené pripojenie na internet, keďže aj pokiaľ nemajú dáta, wifi nájdu za každým rohom. Najprv si niečo také ako súkromie neuvedomujú a nemajú problém kedykoľvek rodičovi podať svoj mobil. Ale čo o rok, alebo o tri neskôr? Ako ustrážiť, či je dieťa v bezpečí a dodržiava pravidlá, na ktorých ste sa dohodli?

 

S prvým mobilom sa neponáhľajte

Základom je darovať dieťaťu mobil, obzvlášť smartfón, v pravý čas, myslia si odborníci. Upozorňujú, že by sme nič nemali uponáhľať. Vyzbrojiť dieťa samrtfónom nástupom do prvej triedy považujú za nešťastné. Myslia si, že pozornosť detí je ešte krehká a v prvom rade sa potrebujú sústrediť na povinnosti v škole, budovanie priateľstiev a vlastný mobil je pre ne až priveľkým lákadlom a vyrušením, aj keď je možno väčšinu dňa v taške. Zhodujú sa, že by sme nemali mať výčitky, ak povieme deťom NIE. „Deti je dobré aj chvíľu frustrovať, nemusia dostať všetky online vymoženosti hneď, keď si ich začnú pýtať,“ myslí si psychologička Jarmila Tomková z občianskeho združenia digiQ, ktoré sa špecializuje na vzdelávanie detí o digitálnom svete. Za nebezpečné považuje hlavne to, že deti na túto zodpovednosť nijako rodičia nepripravujú. Mali by sme si uvedomiť, že smartfón v detských rukách a pripojenie na internet je vážnym míľnikom v živote dieťaťa, prekročenie významnej hranice, ktorá dovtedy neexistovala.

 

„Vpustiť deti do online prostredia predčasne, a bez sprevádzania a sprostredkovania vedomostí a zručností, je ako dať im auto, keď ešte ani nedočiahnu na riadiace páky. Je dobré, podobne ako v škole, ísť na to krok po kroku,“ vysvetľuje.

 


Keď posielate deti do virtuálneho sveta, myslíte na to podstatné?

Detská psychologička Mária Tothová Šimčáková súhlasí, že pre malé dieťa je dôležitý pocit istoty, ktorý mu vlastný mobil dáva. Vďaka nemu má neustále poruke svojich najbližších - rodičov, súrodencov, kamarátov. „Kladieme si však pritom aj otázku, či dieťa používa tento mobil bezpečne? Koľko hodín denne sedí pred TV, či pri PC, kde a kedy telefonuje? Či nenadväzuje náhodne kontakty s cudzími ľuďmi, prípadne nečetuje a nezapája sa v rámci diskusie do nevhodného diskusného fóra?“ pýta sa detská psychologička Mária Tothová Šimčáková, ktorá sa venuje problematike technológií aj v projekte Deti na nete.  Je presvedčená, že by sme mali vedieť a nielen tušiť, čo dieťa s mobilom či na počítači robí. Mala by byť samozrejmosť, že si rodičia pri darovaní mobilu dieťaťu spoločne dohodnú  jasné pravidlá, čo sa smie a čo nie. Ako bezpečne surfovať na internete, či je dobré byť zverejnený a jasne zadefinovať, čo dieťa nemá dávať na sociálne siete. Vychovávať dieťa v tomto smere od prvej chvíle.

 

V občianskom združení DigiQ napríklad odporúčajú robiť s deťmi Rodinné digitálne dohody postavené na tom, že potrebné sú v rodine pevné a jasné pravidlá, ktorých zmysluplnosť je všetkým zrozumiteľná a tvoria ich všetci, i keď s vedením dospelých.

„Súčasťou dohôd je napr. to, že do požadovanej vekovej hranice dieťa nemá profil na sociálnych médiách, napr. celý prvý stupeň, a rovnako si aj vysvetlia prečo. Je možné, že dieťa bude nástojiť a preto má rozumieť, z akých dôvodov je v tom rodič prísny, aby sa zachovala dôvera a spojenectvo napriek pevnosti hraníc a pravidiel. Súčasťou odôvodnenia, prečo je prvé oboznámenie dieťaťa s relevantnými rizikami sociálnych médií je dohoda, od ktorého veku v ich rodine s účtami na soc. médiách začnú. Tak sa dieťa môže tešiť a skôr je ochotné ten čas vydržať a nezač s profilmi poza chrbát rodičov. Potrebujete do toho času ale deťom neposkytnúť smartfón ako lákadlo na voľne dostupné wiffi,“ približuje Tomková.

 

Následne v dohodnutom veku , napr. na druhom stupni ZŠ, pokračujú dohodou, že na sociálne médiá budú pristupovať určité obdobie, napr. 1 rok, spoločne. Rodič tak bude mať prehľad, ako sa mu v tom darí a až potom bude nasledovať obdobie detského samostatného používania profilu.

„Obdobie spoločného zakladania profilu, sprevádzania a monitorovania sociálnych médií u školákov je opodstatnené - je totiž priestorom pre vzájomné učenie sa,“ uzatvára Tomková.

Všetci rodičia ale vedia, že nie všetko, na čom sa s deťmi dohodnú, v živote aj platí. „Aj napriek dohodnutým pravidlám by sa asi každý rodič z času na čas rád pozrel, čo všetko sa nachádza v telefóne alebo v počítači jeho dieťaťa,“ myslí si Tothová Šimčáková.

 

Aká miera kontroly je prijateľná?

Psychologičky sa zhodujú, že najdôležitejšou časťou vo výchove je budovanie dôvery medzi rodičom a dieťaťom. A platí to aj pri používaní technológií.

„Keď si rodič a dieťa zvyknú byť spolu pri spravovaní profilu, investujú do toho, že sa o online zážitkoch budú rozprávať, ako aj o kamarátstvach a novinkách, o tom, čo zažívajú, podporí to vzájomnú dôveru a spojenectvo. Pre staršie dieťa potom bude prirodzenejšie zdôverovať sa s tým, čo zažíva online. Je dobré, aby toto všetko prebehlo do 13-15 rokov, kedy sa dieťa začne počas dospievania rodičovi vzďaľovať, chcieť viac súkromia a malo by byť už vybavené pre zodpovednejšie používanie Facebooku,“ radí Tomková.

 

Napriek tomu však stále treba mať na pamäti, že ide o deti. Nemožno od nich očakávať mieru zodpovednosti, akú majú dospelí. Školská psychologička Kornélia Ďuríková je preto presvedčená, že na druhom mieste má byť po dôvere kontrola a aj v tomto prípade platí pravidlo: „Dôveruj, ale preveruj.“

Psychologička Mária Tothová Šimčáková upozorňuje, že si treba pozorne všímať správanie dieťaťa a ak sa nám javí, že zmenilo svoje návyky pri používaní technológii, tak je obava, že sa niečo deje. Vtedy s ním treba vstúpiť do dialógu a aj systematicky kontrolovať jeho konanie.

S týmto názorom súhlasí aj Kornélia Ďuríková: „Ak rodič vidí zmenu správania dieťaťa, ak sa dieťa uzatvára, prestáva komunikovať, prípadne je agresívnejšie, vidno aj iné zhoršené prejavy napr. v životospráve, známkach a pod., potom treba rázne zasiahnuť. Dôležité je ale uvedomiť si, že online život je dnes výrazná súčasť života mladých ľudí. Či sa nám to páči alebo nie. Zakazovanie, výrazné obmedzovanie môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne.“

 

Mária Tothová Šimčáková vníma ako citlivé riešenie rodičovskej kontroly aj online aplikácie v mobiloch detí. Považuje za dobré naučiť dieťa najdôležitejšiu zásadu - že si na internete nemôže robiť, čo chce. A teda, že ako rodičia ho preto budeme kontrolovať.

 

Rodičovská aplikácia ESET Parental Control je jednou z takýchto možností a umožňuje rodičom, aby mali pod kontrolou stránky, aké si deti prezerajú a mohli zablokovať nevhodný obsah. Taktiež rodičia môžu vidieť, aké webové stránky dieťa najviac navštevuje. V záujme jeho zdravia mu cez aplikáciu dokážu obmedziť množstvo času, ktoré s mobilom v ruke trávi tým, že sa mu po dohodnutom čase obrazovka jednoducho zamkne. Aplikácia má tiež funkciu lokalizácie dieťaťa, teda môže rodičom pomôcť s informáciou, či sa menšie deti v poriadku dostali domov zo školy, alebo z krúžku, kým sú rodičia v práci.

 

Viac článkov o zodpovednom používaní technológií nájdete aj TU: Deti a technológie: ESET Parental Control

Majú rodičia právo alebo povinnosť kontrolovať online život detí?

Ak ste toho názoru, že dieťa by malo mať voľnosť a kontrola vašej výchove vôbec nie je blízka, právnička Zuzana Kresák Kamenská hovorí, že ako rodičia máme nielen právo, ale aj povinnosť starať sa o maloleté dieťa.

„Podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletých detí. Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa,“ cituje zákon právnička.

To znamená, že rodičia ako zákonní zástupcovia maloletých detí, sú za nich zodpovední a majú právo i povinnosť ich vychovávať, preto by rodičia v záujme dieťaťa mali kontrolovať aj jeho online život, pretože tu hrozí obava o zdravie dieťaťa, jeho morálny, psychický a citový vývin,“ vysvetľuje.

 

Nedotýkať sa, to je môj mobil!

Čo, ak ale dieťa zmení postoj k bežnej kontrole rodičom? Internet skutočne vytvoril nejasné hranice medzi detským súkromím a výchovou. Dospievajúce deti si časom uvedomia, že vlastný mobil je plný správ od priateľov o všetkých možných témach alebo zamilovaných textov a vôbec nestoja o to, aby si rodičia takúto komunikáciu čítali. Zrazu je to ich svet a rodičia v ňom nemajú čo hľadať, myslia si deti. Niečo, čo bolo na začiatku samozrejmosťou, sa zo dňa na deň stane hrubým porušením ich súkromia. A čo rodič? Ako sa má k tejto novej situácii postaviť?

 

Tomková je toho názoru, že okolo 13 roku života by už mal byť rodič len priateľom dieťaťa na Facebooku. Čítanie jeho súkromných správ považuje za hrubé porušenie dôvery.Ako FB priateľ bude mať rodič stále možnosť vidieť povahu zdieľaných obsahov ako aj pridávaných kamarátov,“ dodáva.

 

M. Tothová Šimčáková apeluje, že aj keď deti prahnú po samostatnosti, stále sú to deti. „Každý rodič moderného dieťaťa s mobilom a počítačom by si mal uvedomiť, že je zodpovedný za svoje dieťa a za to, čo na internete robí, preto má mať o tom stabilný prehľad,“ upozorňuje. Vo veku tínedžera ako rodičia strácame kontrolu nad internetovým svetom dieťaťa. Utieka sa do svojej izby, zavrie PC, keď nás zbadá, a mobil ma zakódovaný a už vidíme len jeho správanie, no jeho aktivity nie. Musíme si vyžiadať kontrolu a vydiskutovať si svoje rodičovské územie, napr. raz za čas si spolu s ním pozrieť, aké fotky uverejňuje, čo a aké stránky pozerá, číta, vyhľadáva. Musíte byť v kľude, nehodnotiť a nekritizovať ho, nedávať najavo svoj nesúhlas výrazne, skôr len upozorniť, čo sa vám zdá vhodné, čo nie, a pýtať sa prečo to robí, čo ho zaujíma. Inak vám po prvej búrlivej kritike už nič neukáže a zablokuje vás,“ upozorňuje odborníčka.

 

Nechcete svoje dieťa kontrolovať?

Treba mať na pamäti, že internet priniesol veľa pozitívnych vecí, ale aj mnoho negatívnych a tie nemusia byť neškodné. Ak dieťaťu bude ublížené alebo ono samo ublíži inému dieťaťu, zodpovednosť zaň nesie stále rodič.

 

„Rodič nemôže byť trestne stíhaný za konanie maloletého dieťaťa a trestnoprávna zodpovednosť je ustanovená Trestným zákonom dovŕšením 14 roku (s výnimkou trestného činu sexuálneho zneužívania, tam je veková hranica dovŕšením 15 roku) a u priestupkovej zodpovednosti je to 15 rokov,“ hovorí právnička.

 

„Čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti rodiča za dieťa, tu je rodič v plnom rozsahu zodpovedný za konanie svojho dieťaťa, napr. ak dieťa  zničí alebo pokazí veci v škole, resp. odcudzí nejakú vec, rodič je povinný škodu nahradiť. Rodič tiež má povinnosť nahradiť materiálnu resp. aj nemateriálnu ujmu rodičom iného dieťaťa v prípade, že dieťa úmyselne fyzicky, psychicky alebo inak spôsobí škodu alebo ujmu inému dieťaťu. Práve tu prichádza do úvahy aj ujma spôsobená dieťaťom v dôsledku online komunikácie, dokonca až vo forme kyberšikany. V prípade, ak dieťa ešte nie je trestne zodpovedné, môže do celej veci vstúpiť sociálnoprávny orgán ochrany detí a dieťaťu môže byť uložené výchovné opatrenie.

Druhým dôvodom tejto rodičovskej online kontroly je samozrejme aj tá skutočnosť, že samo dieťa sa môže stať obeťou pedofila alebo môžu byť zneužité jeho fotografie, statusy, osobné údaje a pod. Preto by mali rodičia na jednej strane dieťaťu vysvetliť, aké fotografie, informácie a statusy nesmie zverejňovať a na druhej strane by rodičia mali v záujme dieťaťa pravidelne všetko kontrolovať,“ dopĺňa právnička.

 

 

Vziať dieťaťu mobil, ak sa nedokážeme dohodnúť?

Odobrať dieťaťu mobil je pre každého rodiča to najkrajnejšie riešenie, ktoré si vie predstaviť. V určitých prípadoch ho ale možno použiť. Ak sa dieťa odmieta venovať škole alebo akýmkoľvek rodinným povinnostiam, stáva sa závislé na technológiách, zámerne si nejakým spôsobom ubližuje, je v záujme dieťaťa, aby sme zakročili.

„Dieťa je v zmysle § 43 ods. 3 zákona o rodine povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie. Na druhej strane podľa § 30 ods. 3 zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa,“ vysvetľuje právnička.

 

„Nakoľko je vždy prvoradý záujem dieťaťa a vzdelávanie je pre dieťa nevyhnutné, je potrebné zo strany rodiča urobiť všetky opatrenia vedúce k tomu, aby dieťa chodilo riadne do školy a riadne si plnilo  školské povinnosti primerane jeho schopnostiam. Určite by som odporúčala sa najprv s dieťaťom porozprávať a vysvetliť mu to. Ak dieťa neuposlúchne a bude aj naďalej problém pretrvávať, je treba pristúpiť zo strany rodiča aj k radikálnejším výchovným zásahom, ako je aspoň dočasné zabavenie mobilu dieťaťu alebo „nedobitie“ ďalšieho kreditu. V tejto súvislosti ma napadol prípad zo Španielska, kde 15-ročný chlapec zažaloval svoju matku, že mu zhabala telefón, ktorý údajne používal na učenie. Sudca Luis Columna dal v spore za pravdu matke mladíka a uviedol, že ak by mu telefón, ktorý ho vyrušoval pri učení nezobrala, nebola by zodpovedným rodičom,“ hovorí právnička.

 

Mali by rodičia poznať prístupové heslá detí do technológií a sociálnych sietí?

Odpovedajú odborníčky:

 

PhDr. Jarmila Tomková, psychologička

„Rodičia by mali poznať prístupové heslá dieťaťa do 2. stupňa na základnej škole. Po “zácvikovom období” by už mali deťom nechať ich priestor a dohodnúť sa, že všetko, čo sa bude javiť ako čudné, budú spolu rozoberať.“

 

Mgr. Kornélia Ďuríková, psychologička

„Na prvom stupni určite áno. Na druhom, súkromie deťom umožňovať postupne.  V 7. ročníku a vyššie, teda aj na strednej škole, ho už treba začať rešpektovať. Isté súkromie deti musia mať. Nemyslím si, že bezhraničná kontrola zo strany rodiča je správna. No stále platí dôveruj, ale preveruj.“

 

Mgr. Mária Tóthová Šimčáková, psychologička

„Rodič má vedieť všetky prístupové heslá dieťaťa. To platí dokonca aj u tínedžera, hoci budú len zalepené do obálky a pozrieme si to, len ak máme podozrenie na zneužitie dôvery!“

 

JUDr. Zuzana Kresák Kamenská, PhD., právnička

„Rodič by mal poznať všetky heslá dieťaťa k sociálnym sieťam a samotným osobným technológiám dieťaťa. Tu považujem ale za dôležité podotknúť, že primárne by sa rodič vždy mal snažiť svojmu dieťaťu dôverovať a nájsť vhodný spôsob, najlepšie za spolupráce s dieťaťom, ako túto „kontrolu“ vykonať tak, aby to dieťa nepociťovalo ako nedôveru rodiča, a aby to nemalo negatívny vplyv na ich vzájomný vzťah.“


Čítajte viac o téme: Deti a technológie: ESET Parental Control
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.