http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Narastá počet perfekcionistov. Prečo k tomu dochádza?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Zdravý človek svoju prácu skončí, keď je projekt hotový. Človek trpiaci perfekcionizmom ju nedokončí nikdy. / Foto: Bigstock

Perfekcionizmus je sklon vnímať aj najmenší odklon od dokonalosti ako neprijateľný. Ide hlavne  o iracionálnu túžbu po bezchybnosti, navyše v kombinácii s prísnou sebakritikou. Perfekcionista očakáva dokonalosť od seba, od ostatných okolo seba a dokonca aj od toho, čo sa deje okolo neho. Je však takýto prístup naozaj nutný a prináša len pozitívne pocity?

 

Snaha o dokonalosť často súvisí s dobrou pracovnou morálkou a silnou vôľou. Vysoké štandardy môžu tiež pomôcť dosiahnuť výkon špičkovej úrovne. Perfekcionizmus na druhú stranu prináša sklon stanovovať si ciele alebo normy, ktoré sú takmer nesplniteľné. Perfekcionisti majú tendenciu veriť, že aj drobná nedokonalosť povedie ku katastrofe. Príliš vysoko nastavené normy prinášajú stres a opakované pocity zlyhania môžu viesť až k presvedčeniu, že nie sme takí šikovní ako druhí. Podľa britských vedcov Thomasa Currana a Andrew P. Hilla je dôležité vnímať, čo perfekcionistu odlišuje od človeka, ktorý je skrátka pracovitý alebo starostlivý. „Je to odhodlaná túžba všetky vlastné nedokonalosti napraviť,“ uvádzajú vo svojom výskume.

 

Problémom je hlavne neurotický perfekcionizmus

Mnohí ľudia sú presvedčení, že perfekcionizmus je zdravý a je dobré snažiť sa robiť veci kvalitne a rýchlo. Toto je pravda. Robiť veci kvalitne je dôležité a správne. Lenže to nemá nič spoločné s perfekcionizmom. Zdravý človek svoju prácu skončí, keď je projekt hotový. Človek trpiaci perfekcionizmom ju nedokončí nikdy. Je potrebné poznať zdravú mieru. Ako sa dá odlíšiť zdravý perfekcionizmus od neurotického? Pri zdravom perfekcionizme sa cítite pozitívne a ste motivovaní pracovať na svojich cieľoch. Pociťujete radosť, keď na svojich cieľoch pracujete. Pri neurotickom perfekcionizme vaše ciele vás stresujú. Cítite strach. Bojíte sa, že neuspejete alebo že nebudete dosť dobrí. Neustále prokrastinujete, čakáte na dokonalý moment, dokonalú ponuku, dokonalú príležitosť, aby ste sa do niečoho pustili. Nikdy nie ste so sebou alebo svojou prácou spokojní. Nič, čo ste vytvorili, nie je dosť dobré. Pozrime sa ešte detailnejšie, ako môžete neurotický perfekcionizmus rozpoznať.

 

Ako perfekcionizmus rozpoznať?

Máte pocit, že zápasíte s perfekcionizmom? Ak to s istotou neviete, skúste odpovedať na nasledujúce otázky:

  • Máte problémy napĺňať svoje štandardy (napr. upratať tak, aby ste boli spokojní)?
  • Cítite sa často frustrovaní, depresívni, úzkostliví alebo nahnevaní, keď sa snažíte urobiť činnosť k spokojnosti?
  • Bolo vám povedané, že sú vaše štandardy príliš vysoké?
  • Narušujú vám nastavené štandardy každodenný život (napr. splniť termín, dokončiť úlohu, dôverovať ostatným, robiť niečo spontánne ...)?

 

Ak ste odpovedali na niektorú z otázok vyššie ÁNO, môže ísť o perfekcionizmus. Ten ovplyvňuje, ako človek myslí, ako sa správa a cíti. Ak máte problémy s perfekcionizmom, môže sa to prejaviť vo viacerých oblastiach vášho života.

 

Ako sa sa perfekcionizmus prejavuje?

POCITY

Perfekcionizmus môže spôsobiť, že sa cítite depresívne, frustrovane, úzkostlivo a dokonca aj nahnevane, najmä ak sa neustále kritizujete za to, že nerobíte dosť dobrú prácu potom, čo ste na úlohu vynaložili veľa času a úsilia.
 

MYSLENIE

Môže sa ti prejavovať napríklad čiernobiele myslenie. Napríklad si môžete myslieť, že  čokoľvek menej ako je dokonalosť, je zlyhanie. Alebo vám víri v hlave, že ak potrebujete pomoc od ostatných, potom ste slabý človek. U niekoho sa zase objavuje katastrofické myslenie. Napríklad si môžete myslieť, že ak urobíte chybu pred kolegami, nebudete schopní prežiť poníženie. Niekedy sa snažíte predpovedať katastrofickú budúcnosť. Ráno sa napríklad zobúdzate s týmito myšlienkami: „Aj keď som sa celé dni pripravovala na prezentáciu, viem, že to neurobím dobre.“

 

SPRÁVANIE

Vo vašom správaní sa môže prejaviť napríklad toto:

  • chronická prokrastinácia, ťažkosti dokončovať úlohy alebo rýchle vzdávanie sa,
  • prílišná opatrnosť, dôkladnosť (napríklad sa  venujete 3 hodiny práci, ktorá iným ľuďom zaberie 20 minút),
  • nadmerná kontrola (napríklad 30 minút kontrolujete, či v krátkom texte nie je pravopisná chyba),
  • neustála snaha vylepšovať veci tým, že ich opakujete (napríklad niekoľkokrát prepracúvate pracovný dokument, aby bol dokonalý),
  • utrpenie pri rozhodovaní o detailoch alebo nie príliš podstatných veciach (napríklad dlho premýšľate nad tým, na ktorý film sa večer pozriete, ktoré slovo v texte zvolíte a podobne),
  • vytvárate si podrobné zoznamy úloh (napríklad si píšete, kedy vstávať, umývať si zuby, sprchovať sa a podobne),
  • vyhýbate sa skúšaniu nových vecí a činností, pri ktorých hrozia chyby.
     

Perfekcionizmus narastá hlavne medzi mladými ľuďmi

Perfekcionista potrebuje vždy dosiahnuť ten najlepší výsledok a potrebuje to počuť aj od iných. Za svoju prácu túži dostať body, ocenenie, chválu z úst ostatných ľudí, najmä autorít. „Ak táto potreba nie je uspokojená, sú perfekcionisti vnútorne nespokojní. Chyby a zlyhania si totiž stotožňujú s vlastnou slabosťou a nedokonalosťou,“ vysvetľujú Curran a Hill. V spolupráci s Americkou psychologickou asociáciou zverejnili Curran a Hill závery štúdie, ktorá mala skutočne široký záber. Porovnali výsledky 41 641 amerických, kanadských a britských univerzitných študentov, a to od konca osemdesiatych rokov až do roku 2016. Merali ich s pomocou multidimenzionálnej škály perfekcionizmu, ktorá zahŕňa jeho tri typy: iracionálnu túžbu po vlastnej dokonalosti, pocit, že musíme splniť prehnané očakávania ostatných a kladenie nereálnych nárokov na ľudí okolo nás. A aký bol výsledok? Čím išlo o mladšiu generáciu, tým vyššie skóre vo všetkých troch oblastiach mala. „Konkrétne sa toto skóre medzi rokmi 1989 a 2016 zvýšilo o 10 percent v prvej kategórii, o 33 percent v druhej a o 16  percent v tretej,“ uvádzajú autori. Snažili sa nájsť aj príčíny a tie vidia v tom, že mladí ľudia, s ktorými bol uskutočňovaný výskum, sú generáciou novej trhovej spoločnosti s sú hodnotení mnohými novými spôsobmi. „Sociálne médiá, skúšky v škole alebo na univerzite, hodnotenia pracovného výkonu – to všetko sú spôsoby, ako ich prehnať sitom, triediť a porovnávať. Robia to ich rovesníci, vyučujúci i zamestnávatelia,“ píšu autori štúdie. Uvádzajú tiež, že: „Logika, ktorá v spoločnosti panuje, potom diktuje, že tí, čo dosiahnu horšie výsledky, si zaslúžia menej a že ich menejcennosť reflektuje nejakú vnútornú vadu alebo slabosť.“ Výsledkom je nakoniec enormný tlak, ktorému mladí ľudia – či už študenti, stážisti, alebo nováčikovia vo firmách – chtiac nechtiac čelia. Majú pocit, že musia neustále obhajovať vlastnú hodnotu a zároveň prekonávať ostatných. Dôsledkom sú potom rastúce tendencie k psychickým problémom, ktoré môžu s perfekcionizmom súvisieť.Okrem iného ide o sklony ku klinickým depresiám, poruchám príjmu potravy a myšlienkam na samovraždu.
 

Nastal čas, aby sme sa zamysleli nad súťaživosťou mladých ľudí

„Nastal čas, aby organizácie, ako sú školy a univerzity, prijali opatrenia, ktoré mladým ľuďom zabezpečia spokojnejší život,“ navrhujú Curran s Hillom. Odporúčajú tiež, aby sa študentom viac hovorilo o tom, že je dôležitejšie súcitiť, než súťažiť. Sú presvedčení, že ak to kompetentní neurobia, pravdepodobne sa na vyššom výskyte perfekcionizmu, v spojení s vážnymi duševnými chorobami, nič nezmení.
 

Ako obmedziť  perfekcionizmus?

Ak vám vás perfekcionizmus prekáža alebo vás brzdí v ďalšom vašom rozvoji, skúste vyskúšať niekoľko nasledujúcich krokov:
 

1. Uvedomte si, že máte problém

Ak ste perfekcionista, priznajte si to. Priznajte si úprimne všetky negatívne dôsledky, ktoré pre vás perfekcionizmus má. A skutočne sa rozhodnite s tým niečo spraviť.


2. Začnite uvažovať triezvo

Chyby k životu jednoducho patria. Úspešní ľudia sa nerodia zo dňa na deň. Nič sa neudeje za krátku chvíľu. Všetko je to proces, ktorý  môže trvať aj niekoľko rokov. Chybami sa človek učí.


3. Pracujte najlepšie ako viete, ale nie lepšie

Je dôležité, aby ste zo seba vydali maximum. Ale čo je maximum? Takmer vždy je možné si dať ďalšiu kávu a pracovať dlhšie, intenzívnejšie, lepšie. Ale prečo? Aby ste si zničili zdravie a nervy? Zažili ste niekedy vyhorenie? Všetci odborníci svorne tvrdia, že nie je to nič príjemné.


4. Definujte si, kedy je už vaša práca hotová a dodržte to

Vždy je čo vylepšovať. Zoberte si akýkoľvek produkt a vždy vám napadne x vecí, ktoré by sa dali zmeniť k lepšiemu. Podľa čoho teda spoznáte, že je vaša práca dokončená? Musíte si to stanoviť vy. Definujte si tieto hranice dopredu, a to jasne a merateľne.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Motivácia, Nastavenie mysle
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.