Niekoho oceniť znamená vážiť si človeka za niečo, byť mu vďačný a uznať jeho dôležitosť. Každý človek túži po tom, aby bol pochválený. Túži, aby iní videli jeho dobré skutky, uvedomili si jeho pozitívne zámery a snahu. Potreba uznania je základná ľudská túžba. A takúto túžbu majú aj všetky matky.
Byť matkou je náročná práca. Každá mama má obrovské množstvo povinností. Keď si vezmeme obyčajný deň matky školopovinných detí, musí stihnúť napríklad:
- dopravu detí do školy,
- písanie domácich úloh s deťmi,
- odvoz na krúžky,
- plánovanie športových alebo kultúrnych aktivít,
- návštevy lekárov s deťmi,
- plánovanie prázdnin a víkendov,
- nákup, varenie, upratovanie, pranie,
- organizovanie osláv, návštev a sviatkov,
- komunikácia so všetkými členmi rodiny,
- zabezpečovanie dobrej atmosféry v rodine.
Popri týchto povinnostiach väčšina matiek chodí do práce a tieto povinnosti musia plniť mimo pracovného času. Psychoterapeutka a publicistka Nancy Colier už dlhé roky pracuje s vyhorenými matkami a zistila, že väčšina z nich sa cíti nedocenená. Podľa jej skúseností takmer všetky matky bez ohľadu na spoločenskú vrstvu majú pocit, že druhí si nevšímajú to, čo pre svoju rodinu robia. Ich práca je vnímaná ako samozrejmosť, ale ony najviac túžia po tom, aby im partner a tiež deti prejavili uznanie a vďaku. Keď sú deti malé, žijú v období, keď sa rodičia musia automaticky o ne starať, a to bez toho, aby čakali za to vďaku. Dieťa, ktoré je úplne maličké, si ešte nedokáže presne uvedomiť, čo je to vlastne poďakovanie. Potom nasleduje obdobie, keď dieťa dokáže poďakovať, ale je to ešte také povrchné a neprecítené. V určitom období by si však dieťa už malo uvedomiť, že rodičia sú tiež ľudské bytosti, ktoré si zaslúžia pochvalu za to, že tvrdo pracujú a snažia sa rodinu udržať na prijateľnej úrovni. Nancy Colier hovorí: „Toto uvedomenie je dôležitým krokom v zdravom prechode od detstva k ranej dospelosti. Keď pomáhame deťom v tom, aby cítili empatiu a vďačnosť voči svojim rodičom, v konečnom dôsledku im pomáhame v tom, aby dokázali prežiť zmysluplný a vedomý život.“
Pochvala by mala byť samozrejmosťou
Žijeme v spoločnosti, v ktorej nás často učia, že pre seba nemáme nič chcieť, vrátane uznania a pochvaly. Lenže takýto prístup je nelogický, pretože ľudské bytosti za svoje dobré skutky potrebujú počuť slová poďakovania. Lebo práve vďaka je tá sila, ktorá nás motivuje k tomu, aby sme v tom, čo robíme, naďalej pokračovali. Je to sila, ktorá aj matky motivuje v tom, aby mali dostatok energie na každodenné zvládnutie rôznych povinností, ktoré súvisia s domácnosťou a s výchovou detí. Tieto jednoduché chvíle skutočného ocenenia sú pre príjemcu veľmi významné. A nielen pre neho. Dôležité sú aj pre toho človeka, ktorý chváli. Chvíle, keď spoločne prežívame pochvalu, sú chvíľami vzájomného prepojenia, pri ktorých sa napĺňa emocionálna studňa. Ak si dokážeme v rodine úprimne poďakovať, väčšinou v nej prežívame aj krásne vzťahy.
Čo môžu matky urobiť samy pre seba?
Nie vždy sa však všetky matky dočkajú ocenenia za svoju prácu. Ako potom môžu nabrať novú energiu? Kde majú brať silu do ďalších dní? Nancy Colier odporúča nasledujúce kroky, ktoré môžete uskutočňovať v prípade, že sa vám nedostáva v rodine ocenenie.
1. Nemyslite si o sebe nič zlé
Priznajte si, že chcete a potrebujete ocenenie a uznanie, lebo viete, že je to normálne a zdravé.
2. Porozprávajte sa s inou matkou
Určite vás pochopí. Zasmejte sa spoločne na tom, že napríklad vaše staršie dieťa sa už celé roky neopýtalo, ako sa máte a že si spomenie na vás hlavne vtedy, keď potrebuje peniaze. Mnoho matiek má práve s takýmto prístupom veľmi bohaté skúsenosti.
3.Vyžiadajte si to, čo chcete alebo potrebujete
Povedzte svojmu partnerovi, že je to dobrý pocit, keď by vás ocenil za to, čo všetko pre rodinu robíte. Keď prejaví uznanie bez vašej žiadosti, pochváľte ho za to, že vás pochválil. Keď majú deti okolo 9 – 10 rokov, povedzte im, že aj mamičky majú pocity a že niekedy potrebujú dostať jednotku v podobe slova ĎAKUJEM. Nejde o to, aby ste v nich vyvolali pocit viny, len by si mali začať uvedomovať, že aj mamy potrebujú cítiť vďaku a uznanie, lebo im to robí radosť. Deti sa takto prirodzenou cestou učia byť empatickými a vďačnejšími.
4. Hlavne vy veľa chváľte a buďte takto vzorom pre celú rodinu
Pochvala je formou lásky. Keď vy často iných chválite, stávate sa automaticky veľkým vzorom pre ďalších členov rodiny. Možno je to veľmi ťažké pochváliť niekoho za niečo, keď vy sama zúfalo potrebujete pochvalu. Napriek tomu, že sa to zdá na prvý pohľad absurdné, práve to, že vy niekoho pochválite, vám prinesie práve tie pocity lásky a vrelosti, po ktorých tak veľmi túžite.
5. Pochváľte sa sama
Oceňte sa aj sama za to, kto ste a čo robíte. Často si pripomínajte, aká ste dobrá mama a ako veľmi milujete manžela i svoje deti. Vážte si sama seba, pretože len vy najlepšie viete, koľko toho robíte a aké nesmierne dôležité je všetko, čo druhým poskytujete. Zvyknite si na to, keď príde manžel z práce, povedzte mu všetko, čo ste robili od rána. Možno si ešte lepšie uvedomí, čo všetko počas dňa robíte. Možno zistí, že musíte zvládať niekoľko povolaní súčasne. Veď každá matka robí vlastne všetky tieto povolania:
- kuchárka,
- animátorka voľného času,
- cukrárka,
- taxikárka,
- finančná manažérka,
- upratovačka,
- asistentka učiteľa,
- vychovávateľka,
- zdravotná sestra,
- psychologička.
Keď si uvedomíte, čo všetko musíte naozaj zvládnuť, tak vaše sebavedomie automaticky porastie a budete skutočne hrdá na to, čo všetko dokážete urobiť.
