Nejeden človek sa nazdáva, že cieľom nášho života je dosiahnuť stav dokonalého šťastia. Ale čo vlastne šťastie je? Každý človek si pod týmto slovom predstavuje niečo iné.
Pre niekoho šťastie znamená, že má dobrú prácu, nekonečné bohatstvo, pevné zdravie alebo fungujúcu rodinu. Niektorí ľudia majú toho naozaj veľa, čo im môže dávať pocit šťastia, ale aj napriek tomu vždy sa môže nájsť niečo, čo im chýba, čo ich rozčuľuje alebo musia neustále myslieť na niečo, čo im odoberá energiu. Ešte nikdy sa ľudia pojmom šťastie nezaoberali tak často a v takej intenzite, ako je to v dnešnej dobe. Existuje obrovské množstvo kurzov, v ktorých kouči sľubujú, že ľudí naučia byť šťastnými, v kníhkupectve si kedykoľvek môžeme kúpiť rôzne knihy, ktoré sa podrobne zaoberajú šťastím a internet tiež poskytuje nekonečné množstvo rád. Dokonca aj psychológovia sa šťastím zaoberajú čoraz viac. Napriek všetkým spomenutým možnostiam, prieskumy dokazujú, že pocit šťastia má klesajúcu tendenciu.
Nežijeme v ideálnom svete
Jednou z odpovedí na to, prečo má šťastie klesajúcu tendenciu, je fakt, že nežijeme vo svete, ktorý je absolútne ideálny. Neexistuje rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a nedá sa ani hovoriť o spravodlivosti či rovnoprávnosti. Neustále pribúda aj množstvo stresorov, ktoré z nás odčerpávajú veľa energie. Mnohí ľudia sa preto radšej uchyľujú do sociálnej izolácie. Ľudia musia aj čoraz viac pracovať, aby dokázali držať krok so všetkými požiadavkami, ktoré na nich spoločnosť kladie. Psychológ Daniel Kahneman, ktorý získal Nobelovu cenu, však hovorí, že existuje ešte jeden závažný dôvod, prečo nie sme šťastní. Hovorí, že pre mnohých ľudí šťastie nie je hlavným cieľom.
O šťastie je potrebné sa usilovať
Kahneman v jednom zo svojich rozhovorov uvádza, že šťastie jednoducho nie je u mnohých ľudí ich hlavným cieľom. Psychológ tiež rozlišuje okamžité šťastie, ktoré pociťujeme, keď si napríklad doprajeme sladkosť alebo si užívame spoločnosť dobrých priateľov a medzi životnou spokojnosťou. Životná spokojnosť je stav, kedy sa obzrieme do svojej minulosti a sme spokojní s tým, ako sme doteraz žili a čo sme vykonali. Kahneman tiež hovorí, že aj keď nám je s priateľmi dobre, trávime s nimi menej času, pretože sa zameriavame na celkovú životnú spokojnosť a tá nemusí znamenať maximalizáciu momentálneho pocitu šťastia. Napríklad, niekto sa možno snaží založiť si rodinu, biznis alebo trénovať na maratón a priatelia zrazu idú bokom. Mnohí ľudia, keď si stanovia nejaký vyšší cieľ, majú tendenciu priateľov alebo aj niektorých rodinných príslušíkov odsúvať nabok. Kahneman je však presvedčený, že tento prístup nie je vôbec správny. Šťastie je totiž momentálny prchavý pocit, ktorý potebujeme prežívať znova a znova. Po prežitých udalostiach nám síce zostávajú spomienky, no tie nám nepomôžu v realite, ktorá plynie ďalej bez prítomnosti priateľov.
Rovnováha medzi prítomným okamihom a spomienkami
Hnať sa za šťastím teda neznamená, že budeme spokojní so svojím životom. Mali by sme však dbať o to, aby sme v snahe mať dobrý život, nezabúdali pravidelne na drobné prítomné okamihy prinášajúce šťastie. Šťastie totiž nasáva v reálnom čase. V tejto dobe sa čoraz viac sústreďujeme na stanovovanie si nových úloh a cieľov a často pritom zabúdame na rodinu, priateľstvá a koníčky. Ukazuje sa však, že takto nemôžeme byť ani šťastní, ani spokojní. Čo teda Kahneman odporúča? Žite v prítomnosti a nežite len zo spomienok, buďte vďační za to, čo máte a nezabúdajte na láskavosť.
Vďačnosť pomáha pociťovať šťastie
Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilnejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas alebo v duchu sa môže náš život zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď sa s vďakou sústredíme na to, čo máme, začneme prelaďovať naše myšlienky. Myseľ vďačného človeka býva pokojná a harmonická. Taký človek dokáže prijímať i dávať. Nerobí to automaticky. S každým novým prijatím sa aktivizuje pocit vďačnosti, a to dodáva radosť a vnútornú spokojnosť. Lekári upozorňujú aj na to, že takíto ľudia sú i zdravší.
Zameriavajte sa aj na vyššie ciele, ale robte to múdro a s mierou
Ak sa chcete zamerať na vyššie ciele a zanechať po sebe nejakú stopu, je to dobré a často aj veľmi správne. Veď mnoho ľudí potrebuje naplniť svoje poslanie. Robte tak však múdro a s mierou. Snažte sa vždy o rovnováhu a zistite tiež, po čom naozaj túžite. Ak robíte to, čo vám vyviera priamo zo srdca, tak aj pri plnení náročných úloh máte šancu cítiť šťastie. Aby dokázal byť človek ako tak spokojný, aby vedel, ktoré túžby sú pre neho naozaj podstatné, musí predovšetkým poznať sám seba. A práve toto spoznávanie, neustále sa zamýšľanie sa, hľadanie, skúmanie vlastnej duše je celoživotná záležitosť. Čo robíte naozaj radi? Pri tejto otázke si musíme predovšetkým uvedomiť, ktoré činnosti si naozaj užívate a pri ktorých máte naozajstnú radosť. Pri tomto premýšľaní dobre pomáha aj otázka: „Čo by som robil(a), keby som si mohla dovoliť robiť to zadarmo?“ Kvôli čomu ste schopní vysokého nasadenia a napĺňa vás to pocitom spokojnosti? Ktorá oblasť života vás už dlhé roky fascinuje? Na ktorú oblasť života myslíte už niekoľko rokov? O čom si často čítate, skúmate to, chcete sa neustále dozvedať viac a viac? V čom sa túžite neustále zdokonaľovať? Neustále vás to priťahuje? Keď to zistíte, to je práve to, v čom môžete byť nielen dobrí, ale aj šťastní.
