Ak ľudia nevedia reagovať na stresové situácie, skôr či neskôr im stres môže spôsobiť zdravotné, psychické problémy alebo problémy vo vzťahoch alebo na pracovisku. Aj myšlienky a naše aktuálne rozpoloženie ovplyvňuje hormonálny systém a biologické procesy v tele. Z tohto dôvodu je vhodné naučiť sa so stresom pracovať.
Pokrok v oblasti psychológie a molekulárnej biológie za posledné roky ukázal na intenzivne propojenie medzi psychikou človeka a správným fungováním nášho imunitného systému. Touto problematikou sa zaoberal v relácii Českého rozhlasu aj PhDr. Ing. Martin Pospíchal, ktorý sa už dlhé roky venuje psychológii stresu.
Každý človek sa rodí s určitou dávkou odolnosti voči stresu. Záleží len na ľuďoch, do akej miery sa naučia so stresom pracovať a či im vôbec záleží na tom, aby si nejaké techniky osovojili.
Myšlienky majú veľkú moc
„Keď niečo prežívame, v mozgu sa to mení na nervové impulzy a tie dávajú signál ďalším častiam tela, napríklad nadobličkám, z ktorých sa uvoľňujú stresové hormóny. Takže zážitok sa mení na nervové impulzy, tie sa menia na nejakú hormonálnu cestu a tá ovplyvňuje imunitný systém. Ak stres trvá dlhodobo, môže naše procesy v tele ovplyvňovať,“ upozorňuje Martin Pospíchal. Každý človek má inú hranicu pri stanovovaní dlhodobého stresu. Najhoršie sú dhodobo vlečúce sa vzťahové problémy alebo iné krízové situácie, z ktorých sa nedá len tak rýchlo dostať. Práve takéto situácie majú veľký vplyv na imunitný systém.
Stres ovplyvňuje aj nádorové bunky
Martin Pospíchal upozorňuje aj na to, že keď sa človek dostáva do náročných situácií a pod ich vplyvom prežíva stres, vyplavuje sa hormón adrenalín a ten ovplyvňuje potenciálne nádorové bunky. Výskumy tiež ukazujú, že dlhodobý stres pomáha uvoľňovať v tele látky, ktoré pomáhajú nádorovým bunkám pripevniť sa na cievne riečisko, to znamená, že dostávajú kyslík, živiny a cestu, ktorá im pomáha ísť niekde inde v tele. Martin Pospíchal sa pri tomto tvrdení opiera o konkrétne vedecké štúdie. Napríklad štúdia uskutočnená na vzorke 10 808 finských žien ukázala, že prežitie straty blízkeho človeka je spojené s vyšším rizikom nádorového ochorenia. Štúdia uskutočnená na vzorke 734 889 pacientov ukázala pozitivny vplyv na ďalší život a uzdravenie u tých onkologických pacientov, ktorí mali oporu v rodine a v blízkych ľuďoch, najlepšie v partnerovi.
Stres a chronické zápaly
Stres a dlhodobá nerovnováha v tele vytvára podmienky aj na vznik dlhodobých zápalov. Keď sa v tele rozvíja dlhodobý chronický zápal, vytvára sa tak podklad pre rôzne choroby. Môžu to byť napríklad choroby kože, zápaly kĺbov alebo choroby srdca. Človek, ktorý je v dlhodobom napätí,sa dostáva do situácie, že svaly mu tlačia na kĺby a má problémy s chrbticou alebo inými časťami tela. Skôr môže dôjsť aj k úrazu.
Naučme sa počúvať svoje telo
„Jednou z ciest, ako sa naučiť predchádzať dlhodobému stresu, ale aj chorobám, je to, že sa naučíme načúvať vlastnému telu, blízkym a našej mysli,“ upozorňuje Martin Pospíchal. Čeliť stresu sa môže zdať ako niečo zložité. Ale musíme sa to naučiť. Telo nie je stroj. Keď sa nás snaží zastaviť, ukazuje nám, že máme veľmi veľa povinností. Obranný mechanizmus ľudského tela je síce sofistikovaný, ale vo fáze, keď choroba začína byť vážna, je potrebné nasadiť intenzívnu liečbu. „ Ľudská psychika je silná, ale v určitej fáze sa lekárovi vyhnúť nedá,“ upozorňuje Martin Pospíchal. Najčastejšie signály, ktoré nás upozorňujú na to, že sme v strese, je to, že nás bolí krčná chrbtica, mám zlý spánok alebo problémy s trávením.
Ako predchádzať stresu?
Predchádzať stresu sa dá rôznymi spôsobmi. Jedným z tých najúčinnejších je odpustenie druhým. Procesom odpustenia v súvislosti s imunitou sa zaoberá aj MUDr. Ján Šuľa. Podľa neho odpustenie je stratégia zameraná na emócie a jeden z mnohých spôsobov, ktorým je možné zastaviť, obmedziť alebo zmierniť následky negatívnych emócií. A je to jedna z najsilnejších uzdravujúcich síl. Ak aj po dlhých rokoch týmto všetkým ľuďom dokážeme odpustiť, zníži sa napätie v našom tele a je to výborný signál pre náš endokrinný systém. Pocit nenávisti a hnevu voči niekomu alebo niečomu je totiž tiež druh stresu, ktorému by sme sa mali vyhýbať. Veľmi pomáha aj pohyb v prírode. Fyzicky by sme mali byť aktívni aspoň 30 minút denne. Dlhé prechádzky v lese zlepšujú fungovanie imunitného systému. Jedna zo štúdií hovorí o tom, ako určitá skupina ľudí bola tri dni a dve noci v prírodnom prostredí. Každý deň museli uskutočniť dvojhodinovú prechádzku v lese. U 90 percent osôb bol zaznamenaný 50 percentný nárast aktivity imunitných buniek a vnútrobunečných protinádorových proteínov. Štúdia uskutočnená na 11 000 respondentoch ukázala, že ľudia, ktorí trávia viac času v blískosti zelených plôch, majú lepšie zdravie, menej ich trápi stres a majú lepšiu kvalitu života. Pomáha tiež kontakt s najbližšími, spev, hudba, tanec, pravidelný spánok a tiež smiech. Ľudia by nemali zabúdať hlavne na tie činnosti, ktoré im robia radosť a poriadne si ich vychutnať.
