Smiech je bránou a úsmev dverami, ktorými môže do človeka vkĺznuť mnoho dobrého.
- Christian Morgenstern
Pôsobenie humoru na ľudskú myseľ po celé stáročia inšpirovalo nielen lekárov, ale aj filozofov a ďalších učencov. Už v starovekých lekárskych spisoch sú zmienky o tom, že smiech môže mať liečivé vlastnosti. K tejto myšlienke sa prikláňali lekári aj neskôr. V 20. storočí napríklad lekár a nositeľ Nobelovej ceny Albert Schweitzer vždy veril, že najlepším liekom proti akejkoľvek chorobe je vedomie, že človek má stále niečo na práci, má prečo žiť a nestráca zmysel pre humor. A tento názor podporujú aj viaceré súčasné výskumy. Mnoho lekárov aj v súčasnosti tvrdí, že smiech má protibolestivý účinok a pri smiechu sa automaticky znižuje svalové napätie, čo tiež pomáha pri zvládaní bolesti.
Smiech pomáha aj prekonávať rôzne problémy každodenného života. Slúži telu ako signál, že sa možno uvoľniť a že je všetko v poriadku. Keď sa smejeme od srdca, zabúdame na vážnosť, starosti a problémy. Malé dieťa zapája do smiechu celé svoje telo. Keď sa smejú dospelí, väčšinou je to len záležitosť hlavy. Ale v situácii, keď sa aj dospelý úprimne smeje, akoby sa smialo celé telo. Energia smiechu prúdi celým telom.
Úsmev nestojí nič, ale znamená mnoho. Obohatí každého, komu je určený, bez toho, aby ubral tým, ktorí ho dávajú. Je odpočinkom unavenému, denným svetlom pre skľúčeného, slnečnou žiarou pre smutného a prirodzenou protilátkou na ťažkosti života.
- Dale Carnegie
Pozrime sa podrobnejšie na to, ktoré oblasti života môžeme vďaka smiechu pozitívne ovplyvňovať.
- Mnoho lekárov zistilo, že keď sa človek smeje, všetky jeho biologické funkcie pracujú v optimálnom režime. Na základe tohto možno tvrdiť, že pri smiechu sa organizmus omladzuje.
- Smiech posilňuje odolnosť organizmu proti chorobám vzostupom látok, ktoré sa považujú za prirodzené zabijaky infekciou zasiahnutých buniek.
- Pracovnú výkonnosť ovplyvňuje úroveň energie, ktorou v danej chvíli disponujeme, a tá úzko súvisí s množstvom kyslíka v tele. Na optimálne fungovanie mozgu potrebujeme asi o 25 percent viac kyslíka než ostatné orgány v tele. Smiech pomáha lepšie zásobovať kyslíkom nielen mozog, ale i celé telo.
- Smiech zlepšuje náladu, zvyšuje sekréciu endorfínov, tzv. hormónov šťastia sérotonínu a noradrenalínu, ktoré regulujú psychický stav. Zistilo sa tiež, že vysoká hladina endorfínov v mozgu pozitívne pôsobí napríklad pri chorobách pečene, vredových chorobách, bolestiach hrdla, chrbta, zmierňuje astmu, posilňuje dýchacie cesty, krvný obeh i srdce.
- Smiech je protilátka proti zlej nálade, depresii a ťažkostiam s pamäťou. Smiech dokáže vzbudiť pozornosť, zlepšuje schopnosti pamätať si a odstraňuje napätie, ktoré by inak sťažovalo učenie. Smiech oslabuje trému, uvoľňuje a rozvíja schopnosti.
- Vedeli ste, že tvárové svaly nevyjadrujú len naše pocity, ale ovplyvňujú aj mozog? Mozog a tvár totiž zásobuje jedna tepna. Na to, aby sa vytvoril pocit šťastia, stačí, aby sme sa zasmiali.
- Výdatný smiech prehlbuje dych a precvičuje bránicu i dýchaciu sústavu.
- Smiech chráni aj pred chorobami srdca. Ľudia chorí na srdce by sa podľa týchto zistení mali veľa smiať a venovať sa tiež aktívnemu pohybu. Pri smiechu sa zrýchľuje srdcový pulz na 130 pulzov za minútu, čo je podobné ako pri cvičení. Preukázalo sa, že desať minút úprimného smiechu je ako tridsať minút na veslárskom trenažéri.
- Smiech má pozitívny vplyv aj na samotné dýchanie. Pľúca pri smiechu dostávajú štyrikrát viac kyslíka. Pri dôkladnom smiechu vydychujeme omnoho dôkladnejšie a pľúca sa zbavujú väčšieho objemu vzduchu než za normálnych okolností.
- Smiech a dobrá nálada sú aj zárukou dobrého spánku.
- Mnohí psychiatri využívajú terapie smiechom, a to hlavne pri liečbe depresií. Netreba tiež zabúdať na to, že smiech znižuje stres a pomáha potláčať úzkosť.
- Podľa štúdie uverejnenej v časopise Interantional Journal of Obesity umožňuje denný pätnásťminútový smiech schudnúť za rok o dva kilogramy. Ľudia, ktorí sa počas experimentu pozerali na komédie, spálili o 20 percent kalórií viac než tí, ktorí pozerali iné programy.
- Smiech má dobré účinky aj spánok bábätiek. Ak sa matka smeje, obsahuje jej mlieko viac hormónu melatonín, ktorý priaznivo ovplyvňuje spánok bábätiek.
Podľa uvedeného vidíme, že smiech pomáha ľuďom prelaďovať sa na lepšiu náladu a je účinným liekom, ktorý pôsobí pozitívne na celé telo aj dušu. A preto nikdy nie je na škodu pohybovať sa vo veselej spoločnosti, prečítať si vtipnú knihu alebo si pozrieť dobrú komédiu.
No niekedy môže byť ťažké prežívať situácie, v ktorých sa dá zasmiať úprimne a od srdca. Nelámte si však nad tým hlavu. Vedci zistili, že keď sa smiech len predstiera, teda zdvihnete hornú peru a vyceríte zuby, pozitívny vplyv má dokonca aj to. Fritz Strack z Würzburskej univerzity dokonca tvrdí, že pozitívny vplyv na náladu má i to, keď v ústach podržíte ceruzku.
Zdroje a odporúčaná literatúra: Barbora Bäumlová: Tajemství lidského úsměvu Karel Neršpor: Léčivá moc smíchu
