Existuje mnoho techník učenia. Niektoré žiaci a študenti využívajú viac, iné menej. Ale ktoré sú tie najefektívnejšie? Poďme sa na ne bližšie pozrieť.
Plánovanie učenia je polovica cesty k úspechu
Plánovanie veľmi úzko súvisí aj s učením, ktorého nároky môžete zvládnuť len správnym organizovaním svojho času. Pri plánovaní učebného programu môžete vychádzať z poznatkov psychológie pamäti a učenia. Podľa nich dve podobné úlohy pôsobia na seba väčším spätným útlmom ako dve rozdielne. Pre učenie to znamená, že je výhodnejšie plánovať si za sebou významovo rozdielne predmety. Konkrétne sa odporúča striedať jazykový predmet, predmet vyžadujúci aktivitu úsudku (matematika, fyzika, chémia) a predmet, kde ide o štúdium súvislých textov (literatúra, dejepis, geografia, biológia a podobne). Medzi matematiku a fyziku je vhodné vsunúť jazyk a po nich zaradiť napríklad geografiu. Pri usporadúvaní učebných predmetov treba rovnako dbať na striedavé zaťažovanie jednotlivých psychických funkcií, aby to bola raz pamäť, inokedy myslenie či názorná predstavivosť. Výkonnosť každého človeka v priebehu dňa kolíše. Pre plánovanie učenia je podstatné poznať, kedy ste schopní podať najlepší výkon. Práve vtedy, keď stúpa vaša výkonnosť, mali by ste sa učiť najťažšie predmety.
Sumarizovanie informácií, písanie poznámok
Je to jedna z najstarších metód. Táto metóda sa využíva hlavne pred písomnými prácami, ale aj pred ústnou odpoveďou. Nie je veľmi vhodná pred testom, v ktorom si študent vyberá odpoveď z viacerých možností. I keď efektivita tejto techniky nie je výrazná, podľa výskumov je prospešnejšia ako zvýrazňovanie, podčiarkovanie alebo opakovanie prečítaného textu. V súčasnosti na stredných a vysokých školách prevláda trend prednášky si nahrávať alebo fotiť poznámky z tabule do mobilu. Sú študenti, ktorí si už vôbec nevedia predstaviť, že by si poznámky písali do zošita. Existuje však úzka skupina ľudí, väčšinou psychológov, neurológov a odborníkov z oblasti neurobiológie a kognitívneho vývoja, ktorí sa tejto problematike venujú a snažia sa verejnosť upozorňovať na to, že písanie rukou aj v dnešnej dobe má svoje opodstatnenie. Doktor psychológie Stanislas Dehaene z francúzskej College univerzity vysvetľuje, čo sa deje v našom mozgu: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia takým spôsobom, o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“ Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry a tým položenie základov pre pamäť a hlboké pochopenie informácie.Písanie poznámok udržuje pri výklade sústredenosť. Samotným písaním si ukladáte informácie do pamäti. Máte sa doma z čoho učiť a viete, čo jednotliví učitelia považujú za dôležité.
Asociatívne učenie
Pri tomto učení sa používa to, čo vieme na to, aby si sa naučili to, čo nevieme. Ak má dieťa problém zvládnuť nejakú tému, môžeme mu pomôcť nejakou súvisiacou témou, ktorú zvládlo. Ide o vzťah aj medzi nesúvisiacimi vecami a javmi. Niekto môže mať napríklad problém s porozumením diferenciálneho počtu, ale má rád futbal. Ak dokáže vidieť podobnosť napríklad medzi točenou strelou a oblúkom krivky, má väčšiu šancu pochopiť abstraktný koncept, ktorým je v tomto prípade diferenciálny počet. Toto je podstatou asociatívneho učenia.
Naplno sa sústreďte na učivo, ktoré máte pred sebou
Pozornosť je dôležitou súčasťou učenia. Na to, aby ste informácie dostali z krátkodobej do dlhodobej pamäti, potrebujete svoju pozornosť úplne maximalizovať. Vyhýbajte sa preto pri učení sledovaniu televízie, počúvaniu hudby a najmä počítaču a sociálnym sieťam. Práve tieto skutočnosti robia najväčšie problémy žiakom a študentom pri učení. Ideálne je, keď máte možnosť sa učiť v takej miestnosti, kde sa nič zo spomínaných vecí nenachádza, lebo pokušenie pozrieť do mobilu či tabletu je často silnejšie ako túžba učiť sa. Učebná výkonnosť bezprostredne závisí od schopnosti sústredenia pozornosti. Pozornosť však nevydrží byť dlho sústredená bez väčších výkyvov. Bola zistená hranica 40 - 50 minút, kedy ju dokážeme udržať relatívne stálu. Táto doba by nemala byť bezdôvodne prekračovaná bez možnosti prestávky. Ďalšou dobrou radou pri neúspešných pokusoch zapamäť si učivo, je zmeniť miesto učenia. Skúste sa presunúť do inej izby. Ak študujete večer, skúste si pre zmenu privstať a zopakovať si informácie, ktoré ste sa večer učili.
Dobré rady, ako sa sústrediť:
- Koncentrácia si vyžaduje obmedziť sa na podstatu. Ak svoju energiu cielene rozložíte na niekoľko málo ťažísk, prospeje vám to.
- Odstráňte všetky prekážky sústredenia a rušivým myšlienkam dovoľte jednoducho plynúť bez toho, aby ste im venovali pozornosť.
- Nikto sa nemôže ľubovoľne dlho sústreďovať. Začnite preto s desaťminútovou fázou sústredenia sa na učebnú látku bez toho, aby ste sa pozerali na hodiny. Mali by ste si trvanie fáz koncentrácie úplne prestať všímať.
- Ak ste nepokojní a nemôžete sa sústrediť, prečítajte si dva riadky ľubovoľného textu a venujte pritom asi dve sekundy každej slabike. Svoju pozornosť sústreďte vždy iba na danú slabiku. To vás za krátky čas upokojí.
- Nakoniec môžete upriamiť svoj pohľad na jednu až dve minúty na ľubovoľný bod. Sústreďte sa nenútene a výlučne na tento bod a nedajte sa ničím vyrušiť, až dovtedy, kým tento bod vnímate. Potom svoju pozornosť odvráťte a venujte sa svojej úlohe.
Vypracujte si otázky a opakujte
Aby ste si informácie zapamätali, nezabúdajte na opakovanie a dôkladné učenie. Spočíva v tom, že sa poučku snažíte pochopiť a vysvetliť si ju namiesto toho, aby ste sa ju naučili naspamäť. Ak vám poučka dáva zmysel a dokážete ju povedať viacerými spôsobmi bez toho, že by ste zmenili význam, vtedy sa učíte správne. Pri opakovaní dochádza k tvorbe nových spojení v mozgu. Učivo, ktoré sa naučíte, najrýchlejšie zabudnete do troch dní. Možnosť, aj keď málo využívaná, ako predísť zbytočnému zabúdaniu, je učenie sa podľa zásady z dnešného dňa na zajtra. Jej podstatou je, že prvýkrát opakujeme učivo v ten istý deň, keď bolo odprednášané a máme ho ešte v čerstvej pamäti. Druhýkrát si ho opakujeme v deň pred hodinou, kedy si vlastne len zopakujete, čo ste sa už predtým naučili. Takto dosiahnete, že osvojené učivo je trvalejšie a vyžaduje často menej opakovaní.
Zručnosti sa ľahšie učia po samostatných častiach
Ak sa chcete naučiť hrať na gitare, nepremýšľajte o tom ako o celku a nechcite hneď zahrať nejakú pieseň od vašej obľúbenej kapely. Rozdeľte si to na menšie, ale porovnávateľné ciele. Napríklad niekoľko jednoduchých akordov, ako ich poriadne zahrať, neskôr ako ich spájať dokopy a podobne. Časom sa tieto čiastkové zručnosti spoja a výsledkom bude to, že si na gitare zahráte pieseň, ktorú si vyberiete. Takýto spôsob aplikuje mechanické učenie rovnako ako aj na faktoch založené lekcie. Fotografická pamäť môže byť pri učení veľkým pomocníkom. Je dokázané, že informácie si zapamätáte ľahšie vtedy, ak si ich spojíte s nejakým obrazovým vnemom. Nepoužívajte už existujúce obrazy a schémy. Vytvorte si vlastné, vďaka ktorým sa bude v problematike lepšie orientovať.
Venujte dodatočnú pozornosť náročnejším veciam
Všimli ste si, že si skôr pamätáte veci, ktoré ste sa učili na začiatku a na konci? Nie je to náhoda. Človek podlieha dvom efektom učenia: efektu novosti – zapamätanie si nových informácii a efekt prvého dojmu – pamätanie si úplne prvej informácie. Vzhľadom na túto skutočnosť je vhodné, ak sa učivo učíte zakaždým „z inej strany“. Raz si opakujte od začiatku, raz od konca, raz začnite s opakovaním v strede učiva. Ak sa neviete pohnúť z mŕtveho bodu, nezúfajte. Náročnú vec preskočte a pri ďalšom opakovaní ňou začnite alebo skončite.
Pri učení využívajte všetky zmysly
Pri učení je dôležité využívať nielen rôzne techniky učenia, ale aj rôzne zmysly. Nestačí sa len bifľovať. Predstavujte si, ako funguje nejaký proces, ako vyzeral kráľ, ako sa cítili ľudia v stredoveku a podobne. Pýtajte sa, veďte sami so sebou dialóg. Všetko, čo vo vás vzbudzuje emócie, si zapamätáte oveľa skôr a jednoduchšie. Kľúčom k efektívnemu učeniu je aj úplná koncentrácia. Počúvanie hudby alebo iné rozptýlenia, ktorými sa snažíte zahnať nudu pri učení, efektivitu učenia znižujú.
Nebojte sa chýb
Nemusíte byť vždy dokonalí. Učenie niekedy spočíva i v tom, že robíte chyby, zlyhávate a neskôr sa uisťujete, prečo sa to tak stalo a čo ste urobili zle. Stúdia z roku 2014 ukázala, že mozog ukladá spomienky na chyby na špeciálne miesto, aby sa im na ďalší pokus dokázal vyhnúť. Ak rodičia nútia deti nerobiť chyby alebo ich za ne prísne trestajú, pripravujú ich tak podľa výskumníkov o veľa vedomostí. Pokiaľ sa do čohokoľvek pustíte s otvorenou mysľou, budeme v tom úspešnejší, ako keď sa budete niečoho báť. Rodičia a učitelia by mali ukazovať učenie ako objavovanie. Žiaci a študenti sa tak stávajú rozhodnejšími.
Keď už všetko viete, povedzte to niekomu
Vo chvíli, keď máte pocit, že dané učivo ovládate, je dobré ho povedať niekomu inému. Najefektívnejší spôsob učenia totiž spočíva v tom, že učíme niekoho iného. Samozrejme, skôr, než s tým začnete, je potrebné mať základné fakty v hlave. Neučte sa však spolu od začiatku, pretože každý človek má iné tempo a iný spôsob učenia. Učenie vo dvojici má zmysel len vtedy, keď už učivo ovládate a len si ho napríklad navzájom poviete. Možno práve tu je ukrytý je jeden z dôvodov, prečo sú niekedy starší súrodenci múdrejší ako tí mladší. Dokázala to štúdia z roku 2007. Je tomu tak preto, pretože jednou z „pracovných náplní“ staršieho súrodenca je odovzdávať vedomosti, ktoré on získal.
Učenie pravdepodobne bude ešte dlho duševnou činnosťou, ktorá vyžaduje čas a námahu, ale ten, kto sa naučí využívať výhody efektívneho spôsobu učenia a jeho racionálnej organizácie, môže očakávať uspokojenie z dosiahnutých výsledkov.
ZDROJ: Martin Krengel:Tajemství efektívního učení
