Výchova by nemala byť zameraná len na výkon. Dôležité je aj konanie dobra a láskavosť

Keby sa dnešné deti učili milovať všetko na svete, slúžiť všetkým a neočakávať nič na oplátku, vyrástli by z nich ľudia, ktorí by zmenili svet tým, že by žili v súlade so svojimi hodnotami.
Keby sa dnešné deti učili milovať všetko na svete, slúžiť všetkým a neočakávať nič na oplátku, vyrástli by z nich ľudia, ktorí by zmenili svet tým, že by žili v súlade so svojimi hodnotami. / Foto: Unsplash

Mnohí rodičia si myslia, že základom šťastného života ich detí je, keď dosiahnu maximálny výkon v škole alebo vo voľnočasových aktivitách. Mnohé výskumy však hovoria, že len tento prístup šťastný život nezaručí. Dôležitá je napríklad aj láskavosť a vykonávanie dobrých skutkov. Toto nestojí ani korunu a aj napriek tomu to má veľkú cenu. Keby sa dnešné deti učili milovať všetko na svete, slúžiť všetkým a neočakávať nič na oplátku, vyrástli by z nich ľudia, ktorí by zmenili svet tým, že by žili v súlade so svojimi hodnotami. A nielen to. Boli by aj mimoriadne šťastné!

 

V dnešnom svete sme však často svedkami toho, že výchova je zameraná hlavne na výkon, zisk a materiálny úspech. Dieťa sa pri vstupe do školy stretáva s kritériami  hodnotenia, výberu či vyradenia. Pre toho, kto ešte len rastie, je to tvrdá skutočnosť. Ak je všetko prísne zamerané len na výkon, deti sa často cítia nepochopené, deprimované a vystresované. Súčasné deti sa veľmi skoro stetávajú s nezdravou  súťaživosťou. Keď sa s takýmto prístupom stretávajú denne, v dospelosti im pripadá úplne samozrejmé, že základom života je len naháňanie sa za kariérou a peniazmi. Dnes už mnoho psychológov hovorí o tom, že len takéto nazeranie na život neprináša šťastie. V živote je potrebná určitá vyváženosť, aby bol človek šťastný, pokojný a naplnený radosťou. A tak už odmalička by mala byť výchova dieťa zameraná nielen na výkon, vedomosti, zručnosti, ale aj na rozvíjanie ohľaduplnosti k iným a láskavosť. Rodičovstvo sa nepochybne mení s dobou, ale hodnoty, ktoré by sme mali vštepovať svojim deťom, sú stále rovnaké.  Predstavte si, aký by bol svet krásny, keby sa všetky deti naučili pokore, cnosti, láskavosti, súcitu, šľachetnosti, trpezlivosti a rešpektu. Často sme však svedkami toho, že medzi deťmi prevláda viac pýcha, nadradenosť, znevažovanie iných a výsmech. Dnešná doba je veľmi rýchla, času je málo a povinností viac než dosť. Ale aj napriek tomu je nádherné, že aj v dnešnej dobe existujú rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby boli súcitné, láskavé a šľachetné. Láskavosť sa dá naučiť. Na začiatok stačí, keď dieťa vyrastá v rodine, kde je práve  láskavosť samozrejmosťou.

 

Podľa názoru  americkej  psychiatričky Robin Berman môže rodič výchovou ovlyvnit predovšetkým tieto tri veci: charakter, vzťah k rodičom a schopnosť správať sa láskavo. Približne  desaťtisíc detí v štúdii Harvardskej univerzity malo odpovedať na otázku, že kde by zaradili láskavosť, osobné šťastie a úspech podľa toho, ako sú tieto veci pre nich dôležité. Mali zvoliť presné poradie. Väčšina z nich dala na prvé miesto úspech, potom osobné šťastie a takmer všetci uvádzali láskavosť na posledné miesto. Aj tento výskum potvrdil, že súčasná doba je zameraná hlavne na výkon a takto to vnímajú aj dnešné deti. Dokonca sú presvedčené i o tom, že ich úspech je to najdôležitejšie prianie aj ich rodičov. Mnohé z detí tvrdili, že ich  rodičia mali väčšiu radosť vtedy, keď dostával dobré známky v škole ako to, že boli starostlivými členmi komunity v triede alebo v škole.

 

Deti len pozorujú, čo sa okolo nich deje

Tak ako pri iných cnostiach, tak aj pri láskavosti je najdôležitejšie, aby najprv rodičia zmenili svoj prístup k hodnotám. To, ako sa správame a tiež  to, čo hovoríme, modeluje správanie našich detí. Deti sú veľmi vnímaví pozorovatelia. Ak povieme A a urobíme B, hneď to zistia. Je ťažké naučiť deti láskavosti, ak my sami takí nie sme. Môžeme začať veľmi jednoducho. Otázku, ktorou sa pýtame, čo si dostal (a) v škole, môžeme vymeniť za otázku: „Čo pekné si dnes pre niekoho iného urobil(a)?“ Napríklad aj na základe týchto viet dieťa hneď pochopí, že nezáleží až tak na známkach, ale na tom, ako sa správa k iným ľuďom. Deti potrebujú počuť od rodičov, že starostlivosť o iných je pre nich najväčšou prioritou. Rodičia často túžia po láskavých deťoch, ale oni sami sa nevedia láskavo rozprávať so svojimi rodičmi, s priateľmi, s partnerom. Používajú nevhodné slová, ktoré potom keď počujú z úst svojich detí, sú nespokojní. Podľa Robin Berman znejú tieto slová v hlave ako soundtrack. Záleží teda naozaj len od rodičov, aké slová a vety bežne používajú. Rodičia by predovšetkým nemali hovoriť také vety ako: „Ty si ale zlý chlepec! Z teba nič nebude, pozri sa na tú otrasnú písomku! Čo si myslíš, že čo takto dosiahneš?“ Dieťa sa po takýchto slovách uzatvára do seba, staráca motiváciu i záujem o ľudí okolo seba. Nech sa deje čokoľvek, lepšie je vždy použiť vetu: „Všetci robíme chyby. Ako sa dá poučiť z dnešnej tvojej chyby?“ Je samozrejmé, že keď je človek nahnevaný, tak často rýchlo a  bez rozmýšľania povie niečo, čo ho potom veľmi mrzí. A preto je lepšie sa vždy nadýchnuť, stlmiť svoj hnev a až potom reagovať. Tiež nie je dobré, keď sa dieťa bojí prísť domov kvôli známkam. Dieťa, ktoré neustále cíti strach, zo začiatku perfektne poslúcha, neskôr  sa však môže zmeniť na neposlušného rebela a v dospelosti to často končí tak, že vyrastie z neho psychicky labilný človek, ktorého mnohí ľudia môžu využívať.

 

Pozor na vyhrotenú súťaživosť

Niekedy láskavosť v deťoch potláča silná súťaživosť v rámci športových alebo kultúrnych súťaží. Keby ste videli niektorých rodičov na týchto podujatiach a súťažiach, tak by ste neverili vlastným očiam. Dokážu sa hádať s porotou o pár bodov alebo priamo pred deťmi nadávajú rozhodcovi. Psychológovia odporúčajú netrvať až tak na výhre, ale rozprávať sa aj o radosti, ktorú so sebou šport alebo umelecké činnosti prinášajú. A ak je dieťa mimoriadne úspešné a naozaj sa mu darí, tak je potrebné dávať pozor na to, aby nezačalo podceňovať súperov a aby nebolo veľmi pyšné. Takto by dieťa tiež mohlo stratiť láskavosť.

 

Neignorujte negatívne informácie z médií

Nie je žiadnym tajomstvom, že deti v súčasnosti pozerajú filmy, ktoré obsahujú prvky násilia a veľmi rady hrajú aj také počítačové hry, ktoré neobsahujú prvky láskavosti. Skôr naopak. Je až neuveriteľné, aké agresívne hry kupujú svojim deťom priamo rodičia a vôbec im to nevadí. Často sa stretávam s tým, že mi dvanásťročný žiak povie, že mu otec dovolil hrať hru, ktorá je určená dospelým od 18 rokov. Odborníci však hovoria jasnou rečou. Ak dieťa sleduje niekoho, ako sa správa láskavo, zvyšuje sa v tele hladina serotonímu – hormónu šťastia, ktorý je súčasťou aj niektorých antidepresív. Keď je v dostatočnej miere vylúčený serotonín, cítime sa lepšie, šťastnejšie a už len pri pozeraní sa na situácie, ktoré obsahujú prvky láskavosti, sa cítime tak, akoby sme boli my sami láskaví. Doprajte teda deťom, aby sa mohli čo najčastejšie pozerať na dobré skutky. Nebudú len šťastnejšie, ale bude ich to motivovať k tomu, aby ony samy robili dobré skutky. A potom aj vďaka tejto realite budú v živote oveľa šťastnejšie. Pretože práve vykonávanie dobrých skutkov robí človeka najšťastnejším na svete.

 

Prejavujte si v rodine navzájom lásku

Za šťastie rodiny sú zodpovední všetci. Rodinu netreba vnímať ako samozrejmosť. Je to ten najväčší a najvýznamnejší projekt života, je potrebné ho neustále zdokonaľovať a pracovať na ňom. A láska v rodine mala, má a bude mať vždy tú najväčšiu silu a moc. Vždy si nájdite niečo, čo by ste mohli v rodine spoločne robiť. Členovia rodiny, ktorí spolu pracujú alebo vytvárajú nejaké spoločné dielo, cítia, že sú si k sebe bližšie. Nemusíte vždy len spolu pracovať. Môžete hrať spoločenské hry, športovať, chodiť na turistiku a podobne. A venujte veľa času rozhovorom. Dôležité sú aj premyslené, cielené rozhovory, keď sa v rodine vyskytne problém, nepochopenie alebo zlé pocity. Podnetné sú však aj voľné rozhovory, v ktorých sa prejavuje záujem o prežívanie a pocity iného člena rodiny. Len vtedy, keď sa rodičia dokážu s deťmi porozprávať o bežných veciach, môžu sa s nim rozprávať aj o chúlostivých témach, ako sú vzťahy, sexualita, drogy a podobne.

 

Zapájajte sa do projektov v komunite

Formovanie láskavosti podporuje aj to, keď sa celá rodina zúčastňuje dobrovoľníckych akcií alebo projektov v rámci komunity, v ktorej žije. Môžete čistiť potok, zbierať smeti na lesných cestách, pomáhať dôchodcom, zapájať sa do charity, darovať krv a podobne. Všetky takéto aktivity formujú súcitné a láskavé srdce.

 

Za prejavy láskavosti deti pochváľte

Keď vaše dieťa niekomu s niečím pomôže alebo sa  podelí  o hračky, tak ho pochváľte za to. Nesústreďujte sa len na dieťa alebo skutok, ale aj na pocity, ktoré pri tom máte. Môžete povedať:Som šťastná, že si dievčatku na pieskovisku požičala vedierko.“ Dieťa najviac odmeňuje pocit, ktorý pri jeho skutku prežívate. Hovorte čo najčastejšie dieťaťu, že je láskavé, dobré, odvážne a milé. Takto v ňom posilníte tieto vlastnosti a pomôžete mu zvnútorňovať si tieto ideály. A nezabúdajte tiež na to, aby ste aj vy boli milí a láskaví  i k cudzím ľuďom.

V súčasnosti je potrebné rozvíjať v deťoch predovšetkým teplo, lásku a láskavosť voči iným, pretože práve tieto hodntoy robia našu planétu lepším miestom pre život. A práve dnes, možno ešte viac ako inokedy, potrebujeme cítiť ľudskosť. A ak ju chceme zachovať aj na ďalšie roky, musíme viac ako na výkon myslieť na emócie našich detí.

Čítajte viac o téme: Vývoj dieťaťa
Zdieľať na facebooku