S cigaretou majú skúsenosť aj 10-ročné deti. Čo robiť, keď zistíte, že vaše dieťa fajčí?

Skúsenosť s cigaretou majú už desaťročné deti. Mladí sa snažia byť ako dospelí či byť obľúbení v partiách, konštatuje Úrad verejného zdravotníctva SR.
Skúsenosť s cigaretou majú už desaťročné deti. Mladí sa snažia byť ako dospelí či byť obľúbení v partiách, konštatuje Úrad verejného zdravotníctva SR. / Foto: Shutterstock

Vychovávať deti k tomu, aby nezačali fajčiť, treba už v predškolskom veku. Vhodné je posilňovať ich sebavedomie, vytvárať doma atmosféru pohody a spokojnosti, nefajčiť v domácnosti, zaujímať sa o trávenie voľného času detí, vysvetľovať im škodlivé následky fajčenia a skutočnosť, že cigareta nie je symbolom dospelosti.

 

Skúsenosť s cigaretou majú dnes už desaťročné deti. Mladí sa snažia byť ako dospelí či byť obľúbení v partiách, konštatuje Úrad verejného zdravotníctva SR. Štatistiky ukazujú, že prvá skúsenosť s cigaretou neobchádza ani štvrtákov v základných školách. Takmer 34 percent detí vo veku 11 až 14 rokov uviedlo, že už skúšalo fajčiť cigarety. Vyplýva to zo školského prieskumu TAD v roku 2014 na vzorke 5436 žiakov základných škôl. K dennej potrebe aspoň raz si zapáliť cigaretu sa priznalo 24 percent zo 4 908 oslovených stredoškolákov. Deti fajčiarov sa k tomuto zlozvyku uchyľujú častejšie ako deti nefajčiarov.

 

Niekedy sa stane, že aj tí najpríkladnejší rodičia, ktorí sa počas výchovy detí  venovali dostatočnej prevencii, boli dobrým príkladom a systematicky o nebezpečenstve fajčenia deťom rozprávali, zrazu zistia, že ich dieťa fajčí. Neexistuje stopercentný návod na to, ako ochrániť svoje dieťa pred fajčením alebo inými negatívnymi vplyvmi okolia. Existujú však určité stratégie, ktoré môžu mnohým rodičom a deťom pomôcť. Čo urobiť v takejto situácii? Ako sa zachovať? Pozrime sa na niekoľko psychologických  rád, ktoré by vám mohli pomôcť aj v takejto situácii. 

 

1 | Aktívne počúvajte a úprimne sa porozprávajte s dieťaťom

Keď zistíte, že vaše dieťa fajčí, v prvom momente do vás vstúpi zlosť. Keď sa však silné emócie upokoja, začnete si dávať otázku, čo s tým urobíte. Aj keď sa vám to bude javiť ako veľmi náročné, skúste sa so svojím dieťaťom otvorene a úprimne porozprávať. Spýtajte sa ho, aký má názor na fajčenie a či vie, aké riziká so sebou fajčenie prináša. Krik a hnev nikam nevedú a problém to nerieši. V takejto chvíli môže pomôcť len priateľský rozhovor s dieťaťom. Deti vedome i nevedome kopírujú svojich rodičov. Ak vy sami fajčíte alebo fajčenie tolerujete, bude dosť obtiažne vysvetliť dieťaťu, že by ono fajčiť nemalo. Podľa štatistík deti fajčiarov majú väčšiu tendenciu fajčiť ako deti nefajčiarov. V takejto chvíli naozaj pomôže len maximálna úprimnosť. Povedzte, že vás mrzí, že fajčíte, že sa vám nedarí odvyknúť,že vás trápi ranný kašeľ, žlté nechty a zuby a priznajte dôvod, kvôli ktorému ste začali fajčiť. Buďte úprimní aj vtedy, keď ste negajčiari. Uveďte argumenty, kvôli ktorým vám fajčenie prekáža. Môžete povedať napríklad toto: „ Fajčenie je nebezpečný zlozvyk, ktorý spôsobuje nepríjemný zápach z úst, zažltnuté nechty, dráždivý kašeľ, bolesť hlavy, rakovinu pľúc či jazyka. Pre mňa je prirodzené nefajčiť. Určite by som si nechel dobrovoľne ničiť zdravie.“ Upozornite dieťa, že fajčenie prináša zdravotné riziká postupne, nevidno ich hneď na prvý pohľad. Niekedy deti argumentujú tým, že tvrdia, že svoju závislosť majú pod kontrolou a že môžu kedykoľvek prestať. Musia si však uvedomiť, že nikotín je droga a závislosť na ňom vzniká aj u príležitostných fajčiarov, a to aj po krátkej dobe. Nezabudnite však aj aktívne počúvať. Pýtajte sa na názory dieťaťa a dávajte mu najavo, že ho plne vnímate. Deti veľmi rýchlo zistia, keď rozhovor nevímate vážne. Umenie počúvať veľmi upevňuje vzťah a vytvára vzájomnú dôveru.

 

2 | Buďte čo najčastejšie so svojím dieťaťom

Čím je dieťa staršie, tak rodičia sú čoraz menej s ním v kontakte. Je však dobré, keď si aj na staršie dieťa urobíte každý deň čas. Ideálne je, keď si nájdete chvíľku pre seba. Len vy a vaše dieťa. A každý deň sa úprimne porozprávajte. Vďaka týmto rozhovorom môžete zistiť, čo vaše dieťa trápi, ako trávi voľný čas, aké má vzťahy s rovesníkmi, ako sa mu darí v škole a podobne. Čím viac sa budete rozprávať so svojím dieťaťom, tým väčšia dôvera sa bude medzi vami vytvárať. Skúste vymyslieť nejakú aktivitu, ktorú by ste mohli spoločne robiť. Spoločné zážitky tiež upevňujú vzťahy. Zoznámte sa aj s kamarátmi vášho dieťaťa. To, s kým a ako prežíva voľný čas, dosť hovorí aj o samotnom dieťati.

 

S výchovou k zdravému životnému štýlu treba začať od malička a jasne dávať najavo, že cigarety nie sú znakom dospelosti. / Foto: Bigstock

 

3 | Snažte sa zistiť dôvod, prečo dieťa začalo fajčiť

Ak máte s dieťaťom úprimný a dôverný vzťah, tak vám určite prezradí dôvod, prečo začalo fajčiť. Ako to urobiť? Snažte sa správať k dieťaťu milo a rozprávajte sa s ním na partnerskej úrovni. Snažte sa oddeliť nevhodné správanie od samotného dieťaťa. Ak máte založený vzťah na dôvere, tak ju práve v tejto chvíli využite. Dôvody fajčenia môžu byť rôzne. Deti sú prirodzene zvedavé a často majú chuť experimentovať. Niekedy potrebujú nájsť svoje miesto v partii. Pri rozhovore nemoralizujte a hneď neodsudzujte. Vysvetlite dieťaťu, že postavenie v kolektíve detí sa nemeria množstvom vyfajčených cigariet, ale počtom pekných spoločných zážitkov a vzájomnou úctou.

 

4 | Podporujte sebaúctu vášho dieťaťa

Niekedy má fajčenie hlbšiu príčinu, ako sa na prvý pohľad javí. Niektoré deti začnú fajčiť preto, lebo si neveria alebo sa chcú vyrovnať ostatným za každú cenu. Preto je dôležité podporovať sebaúctu vášho dieťaťa a dať mu jasne najavo, že má pre svet obrovskú cenu aj vtedy, keď odmietne cigaretu. Milujte svoje dieťa také, aké je, teda bez podmienok. Sebaúcta sa rozvíja pozitívnym prístupom k životu a hlavne k sebe samému. Veľmi dôležité je to, ako vnímate sami seba. Ak si verí rodič, tak tento postoj dieťa odpozoruje. Oceňujte schopnosti, zručnosti a pozitívne vlastnosti svojho dieťaťa a rešpektujte, ak niektoré veci robí ináč ako vy. Ak sa vám nepáči správanie dieťaťa, hodnoťte toto správanie a nie samotné dieťa. Učte svoje dieťa povedať NIE bez pocitu viny. Vedieť povedať NIE je znakom sily a nie slabosti. Často ani my dospelí nechcem povedať NIE, a to preto, lebo sa bojíme, že niekoho urazíme.

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Zdravie
Zdieľať na facebooku