Čo robiť, keď detské predstavy vôbec nezodpovedajú prianiam rodičov? A majú vôbec rodičia ovplyvňovať smerovanie svojich detí?
Niektorí rodičia vedome alebo podvedome motivujú a často až tlačia deti do činností, ktoré s ich túžbami nemajú veľa spoločného. Niekedy to robia hlavne preto, lebo si prostredníctvom dieťaťa snažia splniť svoje tajné detské nesplnené sny. Inokedy zabezpečia svojim deťom milión krúžkov, aby sa nenudili alebo aby sa im nemuseli venovať, pretože aj tak nemajú čas. Rodičia sa snažia deťom s dobrým úmyslom pomôcť zorientovať sa vo svete, aby boli v budúcnosti úspešné, spokojné a šťastné. Často sa však stáva, že to „šťastie a úspech“ vidia zo svojho pohľadu a na základe svojich dovtedajších skúseností. Tento pohľad však nie vždy zodpovedá potrebám a túžbam dieťaťa.
Niekedy táto skutočnosť zachádza až do extrémov. Svedkami takýchto situácií môžeme byť na rôznych súťažiach. Niektorí rodičia úspechy a neúspechy svojich detí dokážu až tak extrémne prežívať, že im nie je cudzie použiť vulgarizmy, nevadí im, keď vynadajú rozhodcom alebo porote. Najhoršie na tom je, že tento trend sa stále stupňuje. Maximálna túžba po úspechu prestáva mať hranice a často sa to deje na úkor dieťaťa, ktoré je niekedy veľmi nešťastné z takéhoto správania rodičov, ale nevie sa brániť.
Deti často svoje záujmy menia
Hlavne deti na prvom stupni, ale aj niektoré deti v puberte svoje záujmy často menia. A nemenia ich len preto, že to ony samy tak v sebe cítia, ale často aj preto, lebo chcú napodobňovať spolužiakov a kamarátov. Začal hrať kamarát tenis? Nebuďte prekvapení, keď v určitom období bude chcieť hrať tenis aj vaše dieťa. Odborníci radia často rodičom, že ak záujem dieťaťa sa pohybuje v rovine trávenia voľného času a neinvestujete do záľuby veľa hodín či peňazí, tak je vhodné nechať deti si záľuby vyberať a meniť. Ak sa však už dieťa rozhodne pre niečo vážnejšie, napríklad chce chodiť na klavír, je potrebné mu vysvetliť, že sa bude musieť tejto aktivite venovať dlhodobo, pretože častým striedaním hudobných nástrojov by bolo stále iba na začiatku. To by potom v dieťati vyvolalo dojem, že vlastne nič nedokáže dosiahnuť. Ak sa už niečomu venuje dlhodobo, tak ho v tom treba maximálne podporovať. Napríklad aj sedieť pri ňom v izbe, keď si precvičuje hru na hudobnom nástroji.
Niekedy je dieťa znechutené aj preto, lebo je tlačené do veľkých výkonov. Napríklad rodičia chcú, aby chodilo na klavírne súťaže a išlo študovať neskôr na konzervatórium, ale dieťa chce hrať na hudobný nástroj len pre zábavu a nechce tejto činnosti venovať niekoľko hodín denne. Preto je potrebné sa s dieťaťom poriadne porozprávať a netlačiť ho do niečoho, čo naozaj nechce. Činnosti, ktoré človek robí v jednotlivých životných obdobiach sa menia, ale ich aspekty a charakteristiky, ktoré ho tešia, zostávajú v týchto činnostiach nezmenené. Napríklad niekto v detstve rád hrá futbal, lebo má rád tvorbu stratégie hry. Povolaním asi nebude futbalista, ale vytváranie stratégie a taktiky ho naďalej budú napĺňať. Niekto sa zase rád vydáva na dobrodružné výlety. V dospelosti sa nestane dobrodruhom, no bude preferovať v práci zmeny a prekvapenia namiesto rutiny. Pri deťoch tak treba vnímať nielen to, čo im ide dobre, ale aj to, čo ich teší.
Do akej miery môže rodič ovplyvňovať svoje dieťa pri výbere záujmov?
„Je dobré zamyslieť sa nad tým, akú našu vlastnú predstavu dieťaťu ponúkame alebo dokonca vnucujeme. Niekedy sa totiž dieťa nezačne postupne búriť proti samotnej aktivite, ale proti rodičovi, pretože už má toho dosť. Poznám veľa detí zo športových rodín, v ktorých otec pracuje ako tréner, a tak dieťa núti do maximálneho výkonu,“ upozorňuje psychoterapeut Ján Kulhánek.
Niekedy ide viac o formu ako obsah. Je potrebné aj o tomto sa naučiť s deťmi komunikovať a nerobiť nátlak. „Zažil som extrém. Poznal som rodinu, v ktorej sa dcéra venovala tenisu na celoštátnej úrovni. Už nevládala, nechcela trénovať, ale tlak rodiny bol extrémny. Dopadlo to tak, že si sama dobrovoľne zlomila ruku. Viac sa k tenisu nevrátila. Je to naozaj extrém, a preto je potrebné premýšľať nad tým, či sme niečo pre dieťa vybrali naozaj dobre a či to sedí s jeho povahou a schopnosťami,“ upozorňuje psychoterapeut. Uvedený spôsob sebapoškodzovania je príkladom toho, že dieťa už naozaj nevedelo, čo s tým má robiť. V tomto prípade jasne vidno, ako sa rodič chcel realizovať a splniť si svoje sny prostredníctvom dieťaťa. Toto dievča bolo pravdepodobne dlhé roky nútené do niečoho, čo ju vôbec nebavilo a čo nesúviselo s jej povahou.
Čo robiť, keď dieťa nevie, čo ho baví?
Samozrejme, existujú rodičia, ktorí svojim deťom krúžky nevyberajú, ale priamo sa ich opýtajú, čo by ich zaujímalo. Mnohí sa však stretávajú aj s takou reakciou, keď dieťa povie, že ono nevie, čomu sa má venovať, že netuší, ktorý krúžok si má vybrať a že mu je to jedno. Čo robiť v takomto prípade? „Keď dieťa povie, že mu je to jedno, tak ho buď ponuka nezaujala, alebo má pocit, že ho chcú rodičia niekam odložiť, aby sa mu nemuseli venovať. Tiež si môže myslieť, že má dosť starostí so školou, je z nej unavené a nechce sa mu chodiť ešte na nejaký krúžok. A niektoré dieťa si pomyslí, že keby si aj tak niečo vybralo, tak by rodičia s tým nesúhlasili, lebo sa už s podobnou situáciou mohlo v minulosti stretnúť,“ hovorí Ján Kulhánek. To, že deti dávajú ruky preč od krúžkov, môže mať veľa dôvodov. Nemusí to byť len lenivosť, ako si rodičia často myslia.
Ako čo najlepšie pristupovať k voľnočasovým aktivitám detí?
- Pri výbere krúžkov by mal rodič zohľadňovať nielen záujmy detí, ale aj rozvrh hodín a čas potrebný na prípravu do školy.
- Rodič by mal v dieťati prostredníctvom krúžkov rozvíjať vlohy, ktoré už má. U dieťaťa, ktoré nevyniká v ničom, sa snaží nájsť určitú danosť, ktorú môže rozvíjať ďalej.
- Treba si uvedomiť, že prvoradá je škola a pokiaľ dieťa navštevuje aj náročnejší odbor v základnej umeleckej škole, v podstate akoby navštevovalo dve školy, pretože okrem hry na nejaký hudobný nástroj sa musí učiť aj teóriu a ešte aj doma cvičiť.
- Keď začne dieťa odmietať krúžky, na ktoré sa predtým tešilo, hoci sa tam nijako nezmenili podmienky, znamená to, že má toho dosť, že je preťažené. Takéto dieťa si vymýšľa rôzne výhovorky a doma je podráždené. Toto preťaženie sa môže odraziť aj na prospechu, pretože má popoludní toľko aktivít, že mu neostáva čas na učenie.
- Prváčikovi úplne stačí jeden nenáročný krúžok a ideálne je, keď ho navštevuje v čase pobytu v školskom klube.
Keď je človek spokojný sám so sebou, dokáže lepšie prijímať aj svoje deti. Ak sú rodičia spokojní v práci a robia to, čo ich skutočne napĺňa a baví, lepšie dokážu podporiť aj svoje vlastné deti. Ak ste uviazli v povolaní, ktoré nie je pre vás skutočným šťastím a náplňou, budete pravdepodobne aj svoje deti neustále tlačiť do niečoho, čo ony samy nechcú.
