Dni naozaj rýchlo plynú a často si ani neuvedomujeme, že prežívame aj množstvo radostných a šťastných okamihov. Ono je to tak, že si viac všímame tie smutné a nepríjemné. Ako sa naučiť vnímať krásne chvíle, ktoré nám život prináša? Možno vám v tom pomôže niekoľko nasledujúcich zaujímavých techník.
Stanovte si zámer
Keď človek vstupuje do situácie s jasným zámerom, môže to preňho znamenať obrovský rozdiel v prežívaní reality. Susan Stiffelman, autorka knihy Osvietený rodič, upozorňuje na to, že pred všetkými významnejšími okolnosťami života by sme si mali stanovovať zámer, ako ich chceme prežiť. Výborné je, keď sa dokážeme pozitívne naladiť a snažíme sa z každej práce, z každého rozhovoru alebo stretnutia urobiť príjemnú situáciu. Je dobré aj deti naučiť stanovovať si zámer. Urobíte to tak, že im pomôžete pozitívnymi slovami opísať, ako by chceli, aby sa niečo vyvíjalo. Možno sa chcú dobre zabaviť na školskom karnevale, predstavení alebo sa chcú cítiť sebaisto na písomnej práci. Susan Stiffelman upozorňuje, že je naozaj rozdiel, či pristupujeme k okolnostiam života pripravení, sústredení, príjemne naladení alebo sa naladíme negatívne, alebo nemáme predstavu o tom, čo sa vlastne ide diať.
Preukazujte vďačnosť
Vďačnosť je základným kameňom všetkého. Vďačnosť mení vzťah k tomu, čo sa deje v našom živote, nech už je to čokoľvek, schopnosť akceptovať ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu, ako aj schopnosť tešiť sa z momentálnej chvíle. Vďaka mení aj tú najnáročnejšiu situáciu na takú, ktorú uvítame. Ak k niekomu pociťujete vďaku za to, čo urobil, prejavte mu to. Často zabúdame na láskavosť, ktorú nám iní preukazujú, avšak prejaviť vďačnosť je naozaj veľmi jednoduché. Najlepšie je poďakovať osobne, ale aj esemeska alebo e-mail tiež dokážu siganalizovať, že ste ocenili niekoho snahu. Príjemný je aj telefonát, ale ešte lepšie je napísať list rukou. Príjemca bude mať naozaj radosť, lebo bude cítiť, že ste si dali záležať. Písanie listov rukou je zabudnuté umenie, ale v istých situácicách má naozaj svoj význam. Môžete aj svoje deti učiť písať slová vďaky na papier. Ale robte to v uvoľnenej atmosfére. Keby ste deti nútili písať poďakovania, mohlo by ich to znechutiť. Môžete ich naučiť aj ďalšie zaujímavé techniky.
Vhadzujte mince do nádoby obviňovania
Človek by mal vedieť prevziať zodpovednosť za svoje chyby. Dospelí ľudia sa väčšinou vedia za svoje neprívetivé správanie ospravedlniť. Aj deťom je však potrebné sústavne vysvetľovať, že sú za svoje činy zodpovedné. Keď obviňujeme iných, nedokážeme ani uskutočňovať zmeny, vďaka ktorým by sme sa k šťastiu priblížili bez ohľadu na to, či sú ľudia alebo situácie podľa našich predstáv. Nádoba obviňovania môže pomôcť každému prestať sa stavať do pozície obete. Princíp je jednoduchý. Ak niekto obviní druhého z toho, že urobil chybu, vhodí do nádoby obviňovania 10 centov. Táto aktivita môže byť dôležitým prvkom pri upevňovaní vedomia, že sme tvorcami vlastného života a nie sme len vydaní na milosť a nemilosť tomu, čo nedokážeme ovládať.
Prevezte sa niekoľko minút autom
Urobte si z tohto rituál. Vyberte si jeden krátky úsek, napríklad cestu do obchodu a počas tejto cesty si hovorte nahlas v aute veci, za ktoré ste vďační. Napríklad: „Som rád, že mi manželka pripravila raňajky. Som vďačná za to, že môžem chodiť do práce, ktorá ma zaujíma. Som vďačná za svoje deti.“ Už veľa ľudí potvrdilo, že vďaka aj takémuto jednoduchému rituálu sa cítia na svete šťastnejšie.
Vyrobte si papierové reťaze vďačnosti
Toto je ďalšia jednoduchá aktivita, ktorú môžete robiť aj so svojimi deťmi. Nastrihajte si aspoň 20 pásikov papiera a na každý z nich napíšte niečo, za čo ste vďační. Potom z nich môžete vyrobiť papierovú reťaz, ktorú si zavesíte v byte napríklad pred dvere. Bude to taká vaša pripomienka vďačnosti.
Vopred si predstavte svoj deň
Skôr než otvoríte oči, predstavte si nastávajúci deň. Uvoľnite sa a buďte vďační za každého človeka, ktorého počas dňa stretnete. Spomeňte si aspoň na 5 vecí, ktoré na každej z tých osôb oceňujete. Toto vám určite uľahčí deň a tiež je to skvelé cvičenie pre deti pred odchodom do školy.
Pozitívny efekt suchého zipsu
Neuropsychológ Rick Hanson vymyslel termín syndróm suchého zipsu a teflónu. Tvrdí, že pre matku prírodu je dôležitejšie naše prežitie než radosť z nejakej konkrétnej udalosti, a preto máme sklony pamätať si negatívne zážitky omnoho intenzívnejšie než tie pozitívne. Ohrozenie diviakom má na nás väčší vplyv než spev vtáčika. Negatívne zážitky sa teda na nás nalepia ako suchý zips, usídlia sa nám vo vedomí, kde ich dookola vyhodnocujeme, a to často práve vtedy, keď sa snažíme zaspať. Našťastie, človek dokáže vzorec opätovného upadania do negatívneho myslenia zmeniť. Čím dlhšie si podržíme pozitívny okamih vo vedomí, tým viac neurónov bude medzi sebou prenášať informácie, čo v našom mozgu vytvára vhodné prostredie pre pocit šťastia. A preto, ak chceme, aby sa v nás pozitívne zážitky zachytili, musíme sa na ne sústrediť aspoň 20 sekúnd. Hanson tvrdí: „Čím viac budú vaše neuróny vysielať pozitívne informácie, tým pevnejšie prepojenie neurónovej štruktúry budú vytvárať.“ Najlepšie to môžete urobiť tak, že si budete písať pozitívne zážitky do denníka vďaky, nakreslíte si obrázok, porozprávate o zážitkoch iným ľuďom. Môžete využiť aj ďalšie techniky písania.
Všímajte si pozitívne veci
Keď zažijete niečo radostné, snažte sa čo najviac nasiaknuť tým dobrým pocitom. Snažte sa, nech sa vám pozitívne emócie rozšíria po celom tele. Kým si uvedomujete tento dobrý zážitok, vaše neuróny si medzi sebou vytvárajú spojenia, a tak vytvárajú aj pevnejšiu spojitosť s pocitom šťastia.
Povedzte: „Odvolávam to, odvolávam to!“
Nemôžeme si vybrať, čo nám spontánne napadne, ale môžeme si zvoliť, ako sa naše myšlienky budú ďalej odvíjať. Inými slovami, negatívna myšlienka nám môže prísť na rozum, ale to neznamená, že by sme mali pokračovať v jej ponurom a pochmúrnom smerovaní. Keď sa vám v mysli usídli negatívne alebo obmedzujúce presvedčenie, povedzte: „Odvolávam to, odvolávam to.“ Pointa je v tom, že tak okamžite potlačíte v zárodku potenciálny pád do špirály negativity.
ZDROJ: Susan Stiffelman: Osvietený rodič
