Články: Pre študentov
O projekte

 

Mnoho žien po narodení detí vyhorí ako fakľa. 5 žien hovorí o vlastnej skúsenosti s materstvom a ako ho prežiť spokojnejšie

Janka Horniaková
Autor článku
Foto: Bigstock
Vyhorením si prejde po pôrode mnoho žien, často o tom ale nevedia ani blízke okolie. / Foto: Bigstock

Hoci sa prípravám na pôrod venuje dnes veľa priestoru, na samotné materstvo a, čo to znamená byť matkou, vás nepripraví nikto. Ani vlastná matka. Je to jedinečná cesta radosti, ale aj omylov, pádov, aj únavy každej jednej ženy, ktorá sa matkou stáva. Prečo sú dôležité hranice a ako sa postarať najskôr o seba, prezradí päť žien, ktoré si všetkými úskaliami materstva prešli.

 

Spoločnosť, v ktorej žijeme, kladie na ženy - matky niekedy nereálne očakávania. Majú byť skvelými matkami, výkonné v práci, skvelé manželky a milenky v jednej osobe. Musia tiež dobre vyzerať, vždy mať navarené, najlepšie tri chody každý deň a mať domácnosť tip-top. A samozrejme, múdre a šikovné deti, ktoré už v troch rokoch hovoria plynule po anglicky. Prehnané? Ani nie. Aj tomuto čelia ženy potom, čo sa stanú matkami, ktoré nemajú „právo“ si sťažovať a povedať, že sú unavené alebo jednoducho, že toho majú dosť. To je neprípustné. To sa nerobí, znamenalo by to totiž zlyhanie. Dovoliť si však v pravde nazrieť na seba, bez posudzovania okolia môže byť v konečnom dôsledku oslobodzujúce.  

 

Materstvo je poslanie. Prináša so sebou veľa lásky, krásy a aj obety. Tá sa dnes, v tejto instantnej dobe, kedy chceme všetko rýchlo a najlepšie hneď, jednoducho nenosí. „Aj ja som bola najmúdrejšia matka a všetko som vedela najlepšie. Avšak, iba dočasu, kým som nemala vlastné dieťa,“ prezrádza mi s úsmevom matka malého Marka, Terézia.  Mária Mikulík, matka troch detí, žije aktuálne vo Francúzku. Potvrdzuje, že materstvo obetou nepochybne je, a to často aj na úkor samej seba. Ale, čo nič nestojí, za nič nestojí. Pripomína, že všetko, čo sme v živote dosiahli pred materstvom, bola tiež istá forma obety ako výmeny za niečo. Napríklad obeta času a voľna za štúdium a získanie titulu. V materstve je to krásne, lebo tvoje dieťa objíme práve teba. Tvoje dieťa povie mama iba tebe, jeho myšlienky na mamu budú patriť len tebe. Odovzdáš mu vzácnu lásku, ktorá ho bude sprevádzať celým životom, najmä v ťažkých chvíľach,“ hovorí Mária.

 

Materstvo a rola matky je úlohou, ktorá dáva žene hlboký zmysel

Žena za svoj život preberá na seba množstvo rolí. Najskôr dcéra, potom zväčša manželka a neskôr sa niektoré stanú aj matkami. No najskôr je žena. Avšak vedomé prežívanie materstva a ženstva nie je vôbec samozrejmosťou pre mnohé ženy.  Podľa terapeutky a lektorky podporných skupín, Jany Almaji Vaculčiakovej, ktorá sa venuje sprevádzaniu žien už 15 rokov, v každej vývojovej fáze  aktivujeme niektorú zo svojich ženských častí - archetypov. „Vstúpením do obdobia dievčaťa prvou menštruáciou, vystupujeme z detstva. Dievča si aktivuje schopnosti, ktoré žene pomáhajú rozvinúť svoj vlastný život podľa svojich predstáv. V tomto období sa otvárame mužom a aktivujeme svoju  partnerku a milenku, ktorá má mnoho podôb a je cestou k materstvu. Žena partnerka venuje čas mužovi a rozvíja zručnosti, ktoré podporujú vzťah a základ pre rodinný systém. Materstvo a rola matky je úlohou, ktorá dáva žene hlboký zmysel, privádzame na svet nový život, urobíme všetko pre to, aby sme podporili jeho rast. Nato, že končí materstvo upozorňuje menopauza a my vstupujeme do obdobia kráľovnej. Ženy, ktorá má veľa skúseností, vytvorila svoje kráľovstvo, pozná svoju hodnotu a môže to, čo pozná odovzdávať širšej spoločnosti. Vidíme teda, že materstvo je len jednou z možností ženskosti, že byť ženou je omnoho viac.

 

Na materstvo neexistuje dokonalý plán

Podľa Márie Mikulik, je materstvo v tomto čase veľmi ospevované. Podľa nej je tomu tak preto, lebo väčšina matiek, terajších tridsiatničiek, si prešla dlhým obdobím čakania. Najskôr bolo treba dokončiť univerzitu, nájsť si prácu, kde chceli niečo dokázať a vybudovať si kariéru. „Mnohé sa stali matkami až vo svojich tridsiatich rokoch. Teda už majú čo to odžité, poštudované, pobehané zahraničie, potom svadba, alebo aj nie. To všetko je za nami a k životu nám už treba aj deti, na ktoré sme z biologického pohľadu veru pekne dlho čakali. Do času kým prišli deti, sa nám ako ženám darilo slušne. Vyštudovali sme, našli sme si vysnívanú prácu a chceme mať aj vysnívané materstvo. Lenže, keď vhupneme do materstva, zisťujeme, že ono to nie je až také, ako sme si predstavovali. Veľa vecí sa jednoducho nedá naplánovať a už vôbec nie v slovenských podmienkach zdravotníctva, dokonca je problém skĺbiť prácu s materstvom,“ vyratúva Mikulik.

 

Ester je na materskej takmer päť rokov. Má 35 rokov a pred materskou mala slušne rozbehnutú kariéru v médiách. Porodila dvoch synov, najmladší má poldruha roka a najstarší bude mať v lete päť rokov. Sama priznáva, že za toto obdobie „dovolenky“ si prešla vyhorením, permanentnou únavou a stresom niekoľkokrát. „Škoda, že hoci sa prípravám na pôrod venuje dnes všade veľa a relatívne obsiahlo, na samotné materstvo, to aké je to byť a čo vlastne znamená byť matkou, vás nepripraví nikto. Ani vlastná matka. Je to jedinečná cesta radosti, ale aj omylov, pádov, aj únavy každej jednej ženy, ktorá sa matkou stáva. Prerod ženy v matku sa udeje počas pôrodu prvého dieťaťa a je to nová rola, ktorú si treba osvojiť. Jednoducho zvyknúť si na to, že už som mama. Práve tento aspekt nie je vôbec jednoduchý. Akceptovať ho a žiť ho sú dve rôzne veci. Je to totálna zmena v každej oblasti života. To staré sa jednoducho pominulo. Je to minulosť,“ vysvetľuje Ester. Vtipne poznamenáva, že mať deti, je ako život v domácnosti predtým bez umývačky riadu a s umývačkou riadu po pôrode. Alebo jednoduchšie povedané: „Stať sa matkou je ako tetovanie na tvári. Dobre si rozmyslíš, či ho chceš. Dolu už nepôjde,“ objasňuje Ester. Poukázala tiež na rozdielnosť prežívania reality bez detí v práci a na to, keď sa žena stane matkou. „Sú to diametrálne odlišné veci, aké som riešila v práci. Nehovorím, že som sa na deti a rodinu netešila, ale pôrodom a starostlivosťou iba o deti a domácnosť, som sa tak nechtiac odstrihla od sveta tam vonku, od mojej práce, od života vôbec. Je to večný kolotoč starostlivosti o deti a domácnosť. Na káve s kamoškami som nebola ani nepamätám. A o wellnesse a saune môžem len snívať. Navyše je tu aj covid. Nedá sa ísť fakticky nikam. A vôbec v tomto celom mojom materskom skákaní okolo detí, muža a domácnosti, po piatich rokoch nevidím zmysel. Doslova som alergická na otázky o treťom potomkovi. Cítim sa osamelá, nepochopená a notoricky unavená. Vyhorená až na koreň. Často sa pýtam seba samej. Kde som v tom ja?“

 

Ďalšia mamička štyroch detí Daniela si myslí, že existujú viaceré extrémy v pohľade na materstvo, alebo vôbec očakávania od človeka - či je to žena alebo muž. „Niekto pokladá kariéru alebo pohodlie za prioritu, z ktorej nepopustí. Na druhej strane, častejšie snáď ženy túžia viac dávať, než prijímať. A donekonečna takýto systém nemôže fungovať. Aj ja som chcela iba slúžiť, byť starostlivá o druhých. Ale časom som si začala uvedomovať, že povolanie, o ktoré som prosila a sviatosť, ktorú sme si vyslúžili je manželstvo. Ja som neprisahala pred oltárom že zahyniem od citového aj fyzického vyčerpania. Sľúbila som milovať a ctiť manžela a on sľúbil milovať a ctiť mňa. Nesľúbili sme si hypotéku, stavbu domu ani vychovať čo najviac detí. Hoci čokoľvek z toho, alebo aj všetko môžeme. Spokojne. Len aby sme pritom nezabudli milovať. To má byť priorita.“

 

Faktom je, že spomínané matky nie sú so svojimi starosťami a obavami jediné. Stačí nahliadnuť do pár obľúbených materských fór na sociálnych sieťach a spomínané témy ako stres, vyhorenie či frustrácia sa tam skloňujú často. Možno je fajn sa o tom virtuálne porozprávať, vyliať si svoje srdce s inými matkami. Ale dlhodobo to veľa nerieši. Je potrebné vykročiť a urobí zopár konkrétnych zmien. Možno napríklad vyhľadať pomoc a vedenie od dobrého terapeuta. „Keď sa nám pokazí práčka, automaticky hľadáme opravára, ktorý nám ju opraví. No keď sa nám „pokazí“ duša, nie sme v pohode vnútorne, nie je žiadna hanba vyhľadať pomoc terapeuta či psychológa,“ povedala v diskusnej relácii rádia Lumen psychologička Denisa Zlevská.

Bohužiaľ dnes žije veľa žien v izolácii vlastného bytu či domu. Ďaleko od svojich príbuzných. Mimo komunity, ktorá si vzájomne pomáha. „Veľa vecí a celá starostlivosť zostáva tak na pleciach hlavne matky a otca. Preto vznikajú materské centrá, lebo matky majú potrebu sa zdieľať,“ myslí si Mária Mikulik.

 

Neprestávajte vnímať seba

Nie každý deň je tmavý a nemožno vidieť veci len čierno-bielo. Pravda ale je, že napríklad matky na „materských dovolenkách“ (dovolenka to rozhodne nie je a názov zrejme vymýšľal muž), sú často unavené a rutinná starostlivosť o deti a domácnosť ich oberá o radosť a nadšenie, ktoré mali možno na začiatku. Deň sa podobá tomu predchádzajúcemu a navzájom splývajú do jedného všedného celku. „Niekedy mám pocit, že som kojila takmer celý deň a od rána som sa poriadne nenajedla. A zuby nemám niekedy vyčistené aj celý deň. A hrebeň? Ten som videla naposledy asi pred tromi dňami,“ prezradila mi zas v rozhovore čerstvá mamička Miriam, len mesačnej dcérky Veroniky, ktorú v noci trápia koliky.

 

Matky si často uvedomujú, že tiež prichádzajú aj zlyhania v oblastiach, ktoré nemohli celkom ovplyvniť. A práve tie majú neskorší vplyv na sebavnínamenie žien i vlastnú sebahodnotu. Napríklad je to ako prebiehal pôrod, alebo problémy s dojčením. „Koľko vecí by som ešte ako matka mala zvládať? Každý deň navarené, upratané a o deti postarané? Bože, stihla som sa vôbec dnes učesať? A takto bežia dni, deti pribúdajú a žena-matka je rada, že deti sú na konci dňa zdravé a živé a že ona si stihla aspoň umyť zuby. Jasné, trochu píšem s nadsázkou. Žena si toho naozaj na seba veľa nakládla. Avšak deti sú rovnako ako jej, tak rovnako sú aj jej partnera, aj ten by mal postupne prevziať zodpovednosť za ich aktivity a starostlivosť o ne,“ myslí si Mikulik.

 

O vyhorenie a frustráciu nie je v materstve núdza. Často sú denným, nevítaným spoločníkom. Dá sa tomu ale predchádzať? Dobrou správou je, že áno. Chce to trpezlivosť a odvahu poznať a nastaviť si svoje hranice. Materstvo nie je obeta na úkor seba. Prečo sú hranice dôležité, vysvetľuje klinická psychologička Stanka Nociarová, aktuálne tiež na materskej.  „Pretože bez hraníc strácame kontakt so samými sebou...a s tým aj schopnosť naozaj BYŤ s druhými (autenticky milovať, byť napojení, počúvať, hnevať sa, ospravedlniť sa...). Strácame vlastné zdroje.“

 

O dôležitosti času na seba dobre vie aj matka dvojičiek a štvorročnej dcérky, Anna. Podľa nej by je to ideálne hodina denne a mala by na to pamätať každá žena. Čo odporúča? Napríklad si stanoviť, že nie všetko sa točí okolo detí, manžela a domácnosti. Ak si nestanoví hranice, bude len slúžkou svojich detí, muža a otrokom domácnosti. A musí si vybrať, či chce mať dokonalé deti na svoj obraz, alebo ich príjme také, aké sú, alebo bude chcieť mať vyluxovanú domácnosť a deti pôjdu bokom, alebo sa doslova uštve upratovaním, varením, výchovou, starostlivosťou o deti a s rizikom, že jej manželstvo stroskotá. Žena-matka musí milovať aj samu seba, musí byt trošku sebecká. S manželom sa od začiatku spoločne podieľať na výchove, starostlivosti o deti a chode domácnosti. Deti smerovať od útleho detstva k tomu, že aj mama má právo na svoj priestor a chvíľu čas iba pre seba. Asertivita je dôležitá. Vedieť jednoducho povedať nie.“

 

Každá mama potrebuje hranice

Podľa lektorky a terapeutky Vaculčiakovej, je práve určovanie hraníc súčasťou separačných procesov, hranicami sa oddeľujeme od blízkych, aby sme dostatočne vnímali seba. Je dôležité vedieť, že zdravé hranice si dokážeme určiť vtedy, keď vnímame kontakt so sebou a svojimi potrebami. „Vtedy vieme komunikovať, čo potrebujeme, s kým to chceme, kam kráčame a podobne. Ak si uvedomujem seba, svoje schopnosti, možnosti, zámery, vieme, kedy je dobré povedať ÁNO a kedy NIE. Život nás nepretržite vyzýva k udržiavaniu rovnováhy a tak je dobré vedieť, že áno aj nie sú rovnako dôležité. Ponúknem vám malé cvičenie. Skúste si jeden deň všímať, ako často hovoríte áno a ako často si dovolíte povedať nie. Možno vás to prekvapí.“

 

Vstupom do materstva sa pozornosť ženy otáča smerom von. Žena sústredí svoj záujem na dieťa a rodinný život a ona sama má problém udržať kontakt so sebou. Preto je náročnejšie uvedomiť si svoje emocionálne nastavenie, komunikovať svoje potreby, požiadať o pomoc, dopriať si čas pre seba na relaxáciu. Povinností v domácom prostredí je príliš veľa a vedú ženu k nepretržitým reakciám. K tomu nedostatočný spánok, možno aj nie celkom plnohodnotné stravovanie hovoria o tom, že je narušená rovnováha v príjme a vo výdaji energie. Časom sa to musí prejaviť a tak vlastne žena dostáva informáciu tela, ktorá ju vedie k starostlivosti o seba„Odporúčam ženám vytvárať si vedome priestor pre seba, keď cítia, že sú za svojimi hranicami. Napríklad formou dohôd zapojiť svojich partnerov alebo blízkych ľudí do činností, ktoré sa spájajú so starostlivosťou o domácnosť alebo aj o dieťa. Odporúčam počas dňa robiť veci, ktoré ženy naozaj potešia a dávajú pocit slobodného prejavenia sa. K tomu pestré stravovanie, pohyb, stretnutia s inými matkami a zdieľanie skúseností, ktoré môžu byť veľmi inšpirujúce a podporné,“ odporúča lektorka a terapeutka Vaculčiaková.

 

Aj NIE je odpoveď   

Jedným z možných nástrojov môže byť aj technika naučiť sa hovoriť „NIE“, lebo aj to je odpoveď. Ako sa to dá naučiť a nemať pritom výčitky? Ako nebyť otrokom svojich detí a domácnosti? Ak sa podľa Vaculčiakovej cítime ako otrokyne, už máme signál, že niečo treba robiť inak. Ak sa rozhodneme túto rolu žiť, môžeme. Ak sa rozhodneme z role otrokyne vystúpiť, nájdeme si spôsob.  „Možno je dobré položiť si pár otázok, napríklad: Čo sa práve učím? Za čo všetko som zodpovedná?  Alebo sa môžeme porozprávať o svojom pocite s partnerom, s deťmi, s blízkymi. Možno je dobré zájsť k odborníkovi, ktorý sa venuje vzťahovým princípom a naučiť sa niečo nové. Môžeme si prečítať knihu, porozprávať sa s kamarátkami, navštíviť seminár, príležitostí na to, ako vytvoriť zmenu máme v dnešnej dobe naozaj veľa. Je dobré uvedomiť si, že celý náš život ponúka množstvo príležitostí na aktivovanie zručností a schopností, na učenie sa novým veciam, ktoré nám môžu skvalitniť vzťahy a život ako taký.

 

Terapeutka ponúka aj ďalšiu inšpiráciu  na sebapoznávacie cvičenie: „Jeden deň sa sústreďte len na to, ako hovoríte nie. Skúmajte, aké to pre vás je povedať bezpečné NIE. Komu to povedať dokážete a možno zistíte, že niekde to nejde.  Ak to nepôjde s ľuďmi, len si nahlas povedzte niekoľkokrát počas dňa NIE a pozorujte, ako sa cítite, aký je pri tom váš hlas. Uvedomte si, že NIE iným znamená často ÁNO pre seba. Týmito slovíčkami vytvárame priestor pre seba alebo seba dávame iným. Pozorujme to.“

 

Požiadať o pomoc nie je hanba

Prosba o pomoc nie je prejav slabosti či neschopnosti. No mnohé ženy to nevedia a chcú byť perfektné a dokonalé matky i manželky, no dlhodobo je to cesta do pekla. Ako sa na začiatku naučiť požiadať si o pomoc manžela, blízke okolie? Podľa Vaculčiakovej platí, že ženy, ktoré sa cítia slabé, sa snažia urobiť všetko samy. „Tým si aktivujú svoje schopnosti, čím viac schopností vnímajú, tým silnejšie sa cítia. Silné ženy nemajú problém požiadať o pomoc lebo vedia, že im to neuškodí. Vidia svoju hodnotu a nemajú potrebu nič si dokazovať. Nepotrebujú byť dokonalé, lebo vedia, čo dokážu a cenia si svoje kvality. Chápu, že nemusia vedieť všetko a na miesta, kde nesiahajú ich schopnosti prizvú ľudí, ktorí vedia. Preto bezpečne skúšajme požiadať o pomoc a buďme spokojné s tým, čo nám pomoc iných prinesie. Prípadne môžeme poďakovať,“ odporúča na záver lektorka podporných skupín a terapeutka Jana Almaja Vaculčiaková.

 

Azda to najdôležitejšie a možno najťažšie na záver. Čo je skutočne dôležité? Naplniť najskôr vlastné potreby tela, ducha a duše. Nedá sa len vydávať. Dávame iba to, čo sami máme. Najdôležitejším posolstvom je najskôr sa postarať sama o seba. Nie je to vôbec egoistické, ale nevyhnutné. Iba spokojná a vyživená mama, dokáže vytvárať harmonické rodinné prostredie. Čerpá z neho manžel aj deti. To je to teplo domova. Veľmi cenná je tu prevencia a nečakať na pomyselnú poslednú kvapku alebo dovtedy, pokým kalich trpezlivosti nepretečie. Preto je dôležité, vedome si vytvárať priestor pre seba. Robiť veci, ktoré ženy naozaj tešia. Nezabúdať ani na pestrú stravu, pohyb a stretávanie sa s inými matkami. Zdieľanie vzájomných skúseností môže byť veľmi prospešné a inšpirujúce pre obe strany.


Čítajte viac o téme: Duševné zdravie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.