Ak sa vám vaše dieťa javí, že ho nič nebaví a nič sa mu nechce, skúste naštartovať jeho motiváciu. Dokáže robiť zázraky nielen u dospelých, ale aj u detí.
Nedostatok motivácie u dieťaťa sa negatívne prejavuje na jeho prístupe k práci, v komunikácii a má problémy aj vo vzťahoch. Často odvráva, hnevá sa, plače. V škole sa mu môžu zhoršiť výsledky. Nedostatok motivácie spôsobujú mnohé faktory. Pozrime sa na niektoré z nich:
Väčšiu motiváciu k práci má dieťa, ktoré má pozitívny vzťah k sebe, okolím je prijímané, podporované, verí svojim schopnostiam a zručnostiam. Úžasné je, keď má rodičov, ktorí ho povzbudzujú, veria mu a v primeranej miere ho aj chvália. Takéto dieťa k akejkoľvek činnosti pristupuje pozitívnejšie a s väčšou chuťou. Verí, že všetko dobre dopadne. Takéto dieťa je sebavedomejšie a dáva si aj vyššie ciele.
Dôležité je, aby charakter úlohy bol v súlade s aktuálnymi schopnosťami dieťaťa a bol primeraný jeho veku. Úloha musí byť tiež dostatočne zaujímavá a vidí v nej nejaký zmysel. Ideálne je, že dieťa robí niečo, čo ho naozaj zaujíma a čo veľmi chce urobiť. Záujem buduje motiváciu. Napríklad chcete zlepšiť čítanie svojho dieťaťa. Viete, že sa mu páči futbal. Keď mu dáte čítať knihu o futbalistoch, zvýšite tak jeho motiváciu. Vďaka záujmu o futbal sa čítanie stane zmysluplné a zábavné. Dieťa získa motiváciu k učeniu, pretože to, čo číta, ho zaujíma.
Pre dieťa je veľmi dôležité, aby sa pohybovalo v prostredí, v ktorom má šancu vyniknúť rovnako ako ostatní, kde má možnosť vyjadriť svoje priania, kde sú jeho názory vypočuté a prijímané s rešpektom. Ak sa vyskytuje v prostredí, v ktorom vládne nezdravá konkurencia, kde je odsúvané na okraj a vyčleňované z kolektívu, tak to mu na motivácii nepridá. Je dôležité, aby dieťa mohlo vyjadriť svoj názor, aby mohlo prísť s vlastným nápadom a aby malo pocit, že mu je venovaná pozornosť tak ako ostatným.
Príjemné rodinné ovzdušie má na motiváciu detí veľmi pozitívny vplyv. Je veľmi dobré, keď všetci cítia, že sú súčasťou celku, keď je rodina stmelená, srdečná, vládne v nej zmysel pre humor. Vtedy deti majú chuť nielen spolupracovať, ale ľahko si osvojujú hodnoty a ciele. Vtedy sú ochotné prijať aj trest, lebo vedia, že rodičia tak robia zo záujmu a z lásky. Základom takejto rodiny sú rodičia, ktorí sú zároveň aj dobrými vzormi. Pomáhajte deťom, aby sa cítili v bezpečí. Deti majú radosť vtedy, keď v rodine všetko funguje. Zmeny im naháňajú strach.
Motiváciu dieťaťa v mnohom ovplyvňujú aj autority, ktoré na neho pôsobia. Ak dospelí ľudia využívajú rešpektujúci, partnerský prístup, dieťa chvália a vhodne motivujú, zvyšuje sa aj vnútorná motivácia dieťaťa k ďalšej práci. Pri prehnane prísnom prístupe si deti myslia: „Radšej to urobím, nech je už konečne pokoj!“ Ak je však ich snaha vhodne oceňovaná, tak dieťa s pozitívnejším prístupom urobí aj menej obľúbenú činnosť a vytvára sa tak perspektíva, že ju urobí aj v budúcnosti.
Ak je dieťa za úspech pochválené, a teda uskutočňujete vonkajšiu motiváciu, má tendenciu činnosť opakovať. Pocit úspechu ho bude motivovať k pracovitosti, presnosti, usilovnosti. Toto je už súčasťou jeho vnútornej motivácie. Keď cíti, že sa mu niečo podarilo, zvyšuje sa jeho nasadenie a aktivita. Dieťa by malo byť dospelými ľuďmi vedené k tomu, aby videlo konkrétny zmysel činnosti, ktorú robí. Oboznámte ho s tým, na čo určité vedomosti, schopnosti alebo zručnosti v budúcnosti využije a podobne.
Vnútornú motiváciu môžete u dieťaťa budovať aj tak, že mu budete dávať najprv jednoduchšie úlohy a ak tie splní, môžete mu začať dávať zložitejšie úlohy. Keď za tieto zložitejšie bude dostatočne pochválené, bude vedieť vykonávať aj činnosti, ktoré vyžadujú od neho viac trpezlivosti a sústredenosti.
Najlepšie zo všetkého je byť pre deti dobrým sprievodcom na ich ceste poznávania sveta, rozvoja ich schopností, zručností a zodpovednosti za vlastné správanie. Dospelí nemajú plniť úlohy za deti, ale motivovať ich, povzbudzovať a vzbudzovať v nich zodpovednosť za splenenie úloh.
Dôležité je dávať deťom také úlohy, ktoré sú schopné splniť a rešpektovať ich pracovné tempo a individuálne zvláštnosti, rôzne poruchy a problémy. Nezanedbateľné je aj to, keď si na deťoch všímate hlavne pozitívne stránky a chválite ich za ne.
Svoje očakávania povedzte deťom jasne a zrozumiteľne. Nedávajte deťom prácu bez toho, aby ste si ujasnili, čo chcete dosiahnuť.
Môžete využiť aj niektoré z nasledujúcich možností:
Vhodné sú aj premyslené a primerané odmeny. Určite neodmeňujte všetky skutky dieťaťa. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie a dobré skutky sú dôležité preto, lebo je to správne a morálne.
S motiváciou je potrebné pracovať naozaj cielene, lebo nedostatočná motivácia môže byť i dôsledkom úplnej demotivácie. Tá vzniká hlavne z dôvodu opakovaných neúspechov, negatívneho nálepkovania či neustáleho hľadania chýb zo strany dospelých.
