Správna motivácia robí s deťmi zázraky. Ako ich môžete motivovať vy?

Ak sa vám vaše dieťa javí, že ho nič nebaví a nič sa mu nechce, skúste naštartovať jeho motiváciu. Dokáže robiť zázraky nielen u dospelých, ale aj u detí.

Nedostatok motivácie u dieťaťa sa negatívne prejavuje na jeho prístupe k práci, v komunikácii a má problémy aj vo vzťahoch. Často odvráva, hnevá sa, plače. V škole sa mu môžu zhoršiť výsledky. Nedostatok motivácie spôsobujú mnohé faktory. Pozrime sa na niektoré z nich:

1. Osobnosť dieťaťa

Väčšiu motiváciu k práci má dieťa, ktoré má pozitívny vzťah k sebe, okolím je prijímané, podporované, verí svojim schopnostiam a zručnostiam. Úžasné je, keď má rodičov, ktorí ho povzbudzujú, veria mu a v primeranej miere ho aj chvália. Takéto dieťa k akejkoľvek činnosti pristupuje pozitívnejšie a s väčšou chuťou. Verí, že všetko dobre dopadne. Takéto dieťa je sebavedomejšie a dáva si aj vyššie ciele.

2. Charakter úlohy

Dôležité je, aby charakter úlohy bol v súlade s aktuálnymi schopnosťami dieťaťa a bol primeraný jeho veku. Úloha musí byť tiež dostatočne zaujímavá a vidí v nej nejaký zmysel. Ideálne je, že dieťa robí niečo, čo ho naozaj zaujíma a čo veľmi chce urobiť. Záujem buduje motiváciu. Napríklad chcete zlepšiť čítanie svojho dieťaťa. Viete, že sa mu páči futbal. Keď mu dáte čítať knihu o futbalistoch, zvýšite tak jeho motiváciu. Vďaka záujmu o futbal sa čítanie stane zmysluplné a zábavné. Dieťa získa motiváciu k učeniu, pretože to, čo číta, ho zaujíma.

3. Sociálne prostredie, v ktorom dieťa žije

Pre dieťa je veľmi dôležité, aby sa pohybovalo v prostredí, v ktorom má šancu vyniknúť rovnako ako ostatní, kde má možnosť vyjadriť svoje priania, kde sú jeho názory vypočuté a prijímané s rešpektom. Ak sa vyskytuje v prostredí, v ktorom vládne nezdravá konkurencia, kde je odsúvané na okraj a vyčleňované z kolektívu, tak to mu na motivácii nepridá. Je dôležité, aby dieťa mohlo vyjadriť svoj názor, aby mohlo prísť s vlastným nápadom a aby malo pocit, že mu je venovaná pozornosť tak ako ostatným.

Príjemné rodinné ovzdušie má na motiváciu detí veľmi pozitívny vplyv. Je veľmi dobré, keď všetci cítia, že sú súčasťou celku, keď je rodina stmelená, srdečná, vládne v nej zmysel pre humor. Vtedy deti majú chuť nielen spolupracovať, ale ľahko si osvojujú hodnoty a ciele. Vtedy sú ochotné prijať aj trest, lebo vedia, že rodičia tak robia zo záujmu a z lásky. Základom takejto rodiny sú rodičia, ktorí sú zároveň aj dobrými vzormi. Pomáhajte deťom, aby sa cítili v bezpečí. Deti majú radosť vtedy, keď v rodine všetko funguje. Zmeny im naháňajú strach.

4. Motivácia súvisí aj s tým, aký prístup k dieťaťu majú rodičia, učitelia či vychovávatelia

Motiváciu dieťaťa v mnohom ovplyvňujú aj autority, ktoré na neho pôsobia. Ak dospelí ľudia využívajú rešpektujúci, partnerský prístup, dieťa chvália a vhodne motivujú, zvyšuje sa aj vnútorná motivácia dieťaťa k ďalšej práci. Pri prehnane prísnom prístupe si deti myslia: „Radšej to urobím, nech je už konečne pokoj!“ Ak je však ich snaha vhodne oceňovaná, tak dieťa s pozitívnejším prístupom urobí aj menej obľúbenú činnosť a vytvára sa tak perspektíva, že ju urobí aj v budúcnosti.

Ako dieťa motivovať tak, aby ste ho dostatočne podporili?

Ak je dieťa za úspech pochválené, a teda uskutočňujete vonkajšiu motiváciu, má tendenciu činnosť opakovať.  Pocit úspechu ho bude motivovať k pracovitosti, presnosti, usilovnosti. Toto je už súčasťou jeho vnútornej motivácie. Keď cíti, že sa mu niečo podarilo, zvyšuje sa jeho nasadenie a aktivita. Dieťa by malo byť dospelými ľuďmi vedené k tomu, aby videlo konkrétny zmysel činnosti, ktorú robí. Oboznámte ho s tým, na čo určité vedomosti, schopnosti alebo zručnosti v budúcnosti využije a podobne.

Vnútornú motiváciu môžete u dieťaťa budovať aj tak, že mu budete dávať najprv jednoduchšie úlohy a ak tie splní, môžete mu začať dávať zložitejšie úlohy. Keď za tieto zložitejšie bude dostatočne pochválené, bude vedieť vykonávať aj činnosti, ktoré vyžadujú od neho viac trpezlivosti a sústredenosti.

Najlepšie zo všetkého je byť pre deti dobrým sprievodcom na ich ceste poznávania sveta, rozvoja ich schopností, zručností a zodpovednosti za vlastné správanie. Dospelí nemajú plniť úlohy za deti, ale motivovať ich, povzbudzovať a vzbudzovať v nich zodpovednosť za splenenie úloh.

Dôležité je dávať deťom také úlohy, ktoré sú schopné splniť a rešpektovať ich pracovné tempo a individuálne zvláštnosti, rôzne poruchy a problémy. Nezanedbateľné je aj to, keď si na deťoch všímate hlavne pozitívne stránky a chválite ich za ne.

Svoje očakávania povedzte deťom jasne a zrozumiteľne. Nedávajte deťom prácu bez toho, aby ste si ujasnili, čo chcete dosiahnuť.

Môžete využiť aj niektoré z nasledujúcich možností:

• Naučte deti pýtať sa samých seba: „Zlepšil som sa oproti miulému týždňu v matematike?" Ak odpovie NIE, nech dieťa aj spolu s vami môže rozmýšľať o tom, ako by sa mohlo posunúť dopredu. Nech sa zamýšľa nad tým, čo môže urobiť inak, jednoduhšie, lepšie, rýchlejšie...
• Vytvorte v dieťati pocit zvláštnosti, výnimočnosti. Veľkú vec môžete urobiť aj z umývania riadu. Môžete povedať: „Tvojou pomocou nám pomôžeš a môžeme ušetrený čas využiť na hru.“ Nezabúdajte tiež  na slovo ĎAKUJEM.
• Počúvajte svoje deti, keď majú nejaké návrhy na zlepšenie, rozloženie domácich úloh, trávenia voľného času a niekedy prijmite ich návrhy na zmenu.
• Motivujte deti tým, že im poviete, čo sa vám na nich páči.
• Vytvorte si pevné vzťahy s deťmi, aby sa vás deti nebáli a mohli vám čokoľvek povedať.
• Umožnite dieťaťu príležitostne niečo zorganizovať alebo uskutočniť v rámci rodiny.
• Vytvorte rodinnú atmosféru, v ktorej sa budú všetci členovia navzájom podporovať a  povzbudzovať.
• Každé dieťa bude motivované viac, ak bude vedieť, že prispelo niečím iným ako ostatní členovia rodiny..
• Pomôžte deťom stotožniť sa s úspechmi a cieľmi rodiny. Snažte sa, aby sa dieťa cítilo súčasťou rodiny.
• Pri učení klaďte väčší dôraz na snahu a úsilie, ako na konkrétne výsledky.
• Venujte viac pozornosti tomu, čo dieťa robí správne než jeho chybám.
• Pri učení nových vecí, pri realizácií zmeny rešpektujte chyby, ktorých sa dieťa dopúšťa. Ak budete od začiatku vyžadovať bezchybné správanie alebo postup, objaví sa u detí pocit sklamania a frustrácie.
• Deti prijímajú zmeny či požiadavky najlepšie vtedy, ak sú logicky zdôvodnené.

Odmeňovať či neodmeňovať?

Vhodné sú aj premyslené a primerané odmeny. Určite neodmeňujte všetky skutky dieťaťa. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len  po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie  a dobré skutky sú dôležité preto, lebo je to správne a morálne.

S motiváciou je potrebné pracovať naozaj cielene, lebo nedostatočná motivácia môže byť i dôsledkom úplnej demotivácie. Tá vzniká hlavne z dôvodu opakovaných neúspechov, negatívneho nálepkovania či neustáleho hľadania chýb zo strany dospelých.