Určite ste už počuli na Slovensku o Montessori školách či waldorfských, no stretnúť sa môžete aj s daltonskými školami. Aká je ich filozofia a čo sa v nich deti učia?
V predchádzajúcich článkoch ste sa mohli dočítať o tom, ako sa učí vo waldorfských školách a zoznámili sme sa tiež s pedagogikou Montessori a jej školami. Dnes sa pozrieme, ako prebieha vyučovania v školách, ktoré využívajú Daltonský plán.
Daltonský plán je vzdelávacia metóda, ktorú predstavila svetu Helena Parkhurstová v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Helena Parkhurstová, dlhoročná spolupracovníčka Márie Montessori, videla vo vzdelávaní veľkú príležitosť na rozvíjanie základných zručností dieťaťa, ale aj celej detskej osobnosti. Daltonský plán sa od ďalších alternatívnych škôl odlišuje tým, že sa nejedná o ucelený systém, ktorý je nutné dodržiavať, ale o súbor princípov, ktoré ovplyvňujú štýl výučby od základov.
Hlavné myšlienky a princípy daltonskej školy
Parkhurstová definovala tri základné princípy, z ktorých vychádzajú všetky ďalšie činnosti. Základné daltonské princípy sú sloboda, spolupráca a samostatnosť. Slovo sloboda sa často pletie s anarchiou, a preto súčasní odborníci na dalton nahrádzajú slovo sloboda termínom zodpovednosť. Ide o princíp zodpovednej slobody, teda o slobodné rozhodovanie v rámci vopred dohodnutých, vytýčených hraníc. Spolupráca je jednou z dôležitých kompetencií potrebných pre život. Žiaci spolupracujú vo vytvorených skupinách, vzájomne si pomáhajú. Snažia sa priebežne spolužiaka nevyrušovať a kde je potrebné, pomôcť. Atmosféra spolupráce tu stojí proti konkurencii, súťaženiu a rivalite. V Daltone musia žiaci sami hľadaťa riešiť zadania. Dôležitým faktorom je ich vlastná motivácia. Vychádza sa z poznania vývinovej psychológie, že žiaci sú radi sami aktívni. Samostatnosť je aj dôležitým didakticko - organizačným faktorom. Učiteľ má možnosť venovať sa individuálne žiakom, ktorí to potrebujú.
Ak poskytneme dieťaťu dostatok slobody pri práci, učíme ho zodpovednosti, umožníme mu, aby kreatívne pracovalo vlastným tempom a vo vlastnom časovom rozvrhu.
Jedným z ďalších princípov je individuálna práca žiakov. Každý žiak má vypracovaný svoj vlastný program s cieľmi, ktoré chce dosiahnuť za jeden mesiac v rámci každého predmetu osobitne. V škole sa podporuje sloboda každého žiaka, ale zároveň i jeho zodpovednosť za to, čo robí, čo povie a ako sa správa. Pri učení žiaci postupujú vlastným tempom a zodpovedajú za svoje neúspechy. Učiteľ sa pri vyučovaní usiluje vyvážiť striedanie medzi kolektívnou, skupinovou a individuálnou prácou žiakov, triedna aj hodinová štruktúra je pomerne uvoľnená a učebné aktivity sú veľmi variabilné. Zdôrazňuje sa tiež spolupráca, demokratické riadenie a vytváranie pozitívnych sociálnych vzťahov. Základom učenia je osobná skúsenosť žiaka so samostatnou prácou, hľadaním a experimentovaním.
Ako to vyzerá v praxi?
Možností je viacej, ale pozrime sa na tú, ktorá sa používa dosť často. Daltonské vyučovanie sa môže uskutočňovať napríklad jedenkrát za týždeň v trvaní približne dvoch hodín. Najviac sa využíva pri opakovaní. Daltonské bloky začínajú v komunikačnom kruhu v triede na koberci. Cieľom je vytvorenie príjemnej atmosféry a motivácie, teda uvedenie do témy, ktorou sa budú žiaci v bloku zaoberať. Spočiatku sa žiaci oboznamujú aj so zásadami rozvrhnutia práce, ktoré učiteľ vyvesíaj na nástenku. Rőhner a Wenke uvádzajú rozvrhnutie práce takto:
• Vopred si premysli, čo budeš robiť, v akom poradí a koľko času budeš
potrebovať.
• Premysli si, aký materiál a pomôcky budeš potrebovať.
• Počas práce udržiavaj na svojom pracovnom mieste poriadok.
• Najskôr dokonči jednu úlohu, kým začneš ďalšiu.
• Prácu si skontroluj.
• Splnenú prácu odovzdaj učiteľovi.
• Premysli si, kde môžeš najpokojnejšie pracovať.
• Zamysli sa nad tým, čo ťa najviac ruší pri práci.
• Efektívne využívaj čas, neoddychuj po každej úlohe.
Čo robiť, keď úlohu nedokážeš vyriešiť sám?
1. Prečítaj si ešte raz zadanie.
2. Ujasni si, čomu rozumieš a čomu nie.
3. Prelistuj si učebnicu, písanku... Možno je tam návod.
4. Porovnaj úlohu s inou, ktorej rozumieš.
5. Vezmi si k práci pomôcky (napr. encyklopédiu).
6. Opýtaj sa.
Učiteľka potom rozdá žiakom Daltonské úlohy, t.j. pracovné listy alebo úlohy priamo z pracovného zošita či učebnice. Môžu obsahovať úlohy z viacerých predmetov. Okrem sady základných úloh majú žiaci pripravené i úlohy výberové, ktoré vypracujú po splnení základných úloh. Pracovný list môže obsahovať aj zábavné úlohy.
Učiteľka po motivácii vysvetlí žiakom jednotlivé úlohy. Žiaci majú priestor na otázky. Nastupuje metóda odloženej pozornosti. Učiteľ nevenuje pozornosť jednotlivým žiakom vždy, keď žiaci chcú. Žiaci vedia, že potrebnú pomoc odučiteľa dostanú neskôr. Takto sa učia hľadať riešenie sami alebo v spolupráci so spolužiakmi, opäť si prečítať zadanie, prípadne sa zatiaľ venovať inej úlohe.Po desiatich minútach už môže odpovedať na otázky žiakov, ale odpovedá len vtedy, keď nemôžu pomôcť ostatní. Po splnení každej čiastkovej úlohy si žiaci urobia sebakontrolu. Až po splnení povinných úloh si vyberajú z voliteľných úloh. Po vypracovaní úloh si môžu žiaci vyberať činnosti podľa svojich záujmov, napr.kresliť, maľovať s farbami, modelovať z plastelíny, čítať si knižky z triednej knižnice, pracovať s detským časopisom a podobne.
Potom učiteľka priebežne kontroluje prácu žiakov, hodnotí ju bodmi alebo percentami. Niekedy prácu vráti na dokončenie. Žiaci si musia nesprávne riešenia opraviť. Na konci Daltonskej práce si sami hodnotia svoje výsledky.
Záver daltonského bloku prebieha opäť v kruhu. Učiteľ zhodnotí celkovo prácu žiakov, disciplínu pri práci, vedie so žiakmi rozhovor o úlohách, či boli ľahké alebo ťažké, ako sa im pracovalo, ktoré úlohy sa im páčili najviac a podobne.
Ak niekto prácu nedokončí, môže v nej pokračovať aj inokedy. Napríklad cez prestávky a podobne. Ak prácu žiak dokončí, dostanemalú odmenu. Známky z Daltonských úloh sú rovnocenné s inými známkami.
Dlhodobé daltonské úlohy
V nektorých školách využívajú aj dlhodobé daltonské úlohy. Vyberajú si ich samotní žiaci na základe svojich záujmov. Počas jedného mesiaca plnia v škole (cez prestávky alebo po splnení povinných úloh) a doma úlohu, ktorú si sami zvolili. Napríklad môžu čítať knihu alebo časopis o obľúbenom zvieratku, športe, svojej záľube, môžu robiť model, maketu, učebnú pomôcku, hru, divadelné predstavenie so spolužiakom a podobne. Cieľom je naučiť žiakov systematicky pracovať na dlhodobejšej práci a prezentovať si ju pred spolužiakmi. Učia sa pri tom pracovať s informáciami, plánovať, organizovať si svoju prácu. Výsledná práca by mala byť adekvátna času, ktorý mu venovali. V žiadnom prípade sa za dlhodobú prácu nemôže rátať niečo, čo večer predtým našli a vytlačili z internetu. Prostredníctvom dlhodobej práce môžu ukázať v čom sú dobrí a čo ich zaujíma.
Portfóliá žiackych prác
Slúžia na ukladanie si prác žiakov ale aj ich priebežné hodnotenie a sebahodnotenie. Žiak sa neporovnáva s ostatnými spolužiakmi ale porovnáva svoje pokroky voči sebe samému. Do portfólií majú možnosť nahliadnuť aj rodičia.
Výhody Daltonu
Tento spôsob vzdelávania učí žiaka samostatnosti, spolupráci, ale aj sebahodnoteniu a organizácii vlastného vzdelávania. Učiteľ má dobrý o tom, ako žiaci postupujú v práci ale aj o tom, či zadané úlohy sú v poriadku, či žiaci pochopili učivo, či nie je potrebný predĺžený výklad . Môže sa venovať slabším žiakom individuálne, priebežne skúšať triedu, doberať po chorobe so žiakom učivo. Žiaci sa neboja pýtať, sú komunikatívnejší, vedia sa pozdraviť, poprosiť, poďakovať. Spolupráca je postavená na rešpekte. Oproti napríklad Montessori pedagogike je Daltonský plán praktickejší a nepredpokladá až taký radikálny rez do toho, ako škola a vyučovanie funguje. Dá sa prevádzkovať aj v rámci bežného vyučovania a práve preto je na slovenských školách pomerne obľúbený.
Aj na Slovensku sa už k Daltonskému plánu hlásia učitelia na niekoľkých desiatkach škôl. Spôsobuje to hlavne fakt, že medzi komplexnými inovatívnymi metódami patrí k tým, ktoré sa relatívne ľahko dajú zrealizovať. Táto metóda funguje dokonca aj v prípade, ak si ho vyberie len osamotený učiteľ, pričom škola ako taká ho za svoju metódu nepovažuje.
Zdroje: Miron Zelina: Alternatívne školstvo RÖHNER, R.; WENKE, H. Daltonské vyučování. Stále živá inspirace
