Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo sa učia deti vo waldorfských školách?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Zdroj: FB Perth Waldorf School
Vo waldorfských školách sa do vyučovania jasne premieta, že človek nie je len telesná bytosť, ale aj duševná a deti sa učia tento svet vnímať. / Zdroj: FB Perth Waldorf School

Možno premýšľate nad tým, že dáte svoje dieťa na niektorú z alternatívnych škôl, lebo vám tradičné školy nevyhovujú. Na Slovensku už existuje viacero takýchto možností a jednou z nich je aj waldorfská škola. Čím sú špecifické waldorfské školy a čo sa v nich deti učia?

 

Ciele waldorfskej pedgogiky

Cieľom waldorfskej školy je prebudiť a pestovať tvorivé, sociálne ľudské schopnosti potrebné pre harmonické spolužitie na Zemi. Škola teda formuje zmysel pre slobodu, rovnosť a bratstvo, zmysel pre integritu, pocit životnej istoty,  schopnosť demokratického spolužitia a spolupráce,  záujem o svet a životné pomery spoluobčanov. Pedagogika waldorfských škôl vychádza z poznatkov vývinovej psychológie. Žiaci sa vzdelávajú v súlade so vzdelávacím programom waldorfskej školy, kde profil absolventa zodpovedá profilu absolventa na štátnej základnej škole.

Prvá waldorfská škola bola založená v roku 1919 Rudolfom Steinerom (1961-1925). Bol v nej prvýkrát uskutočnený príncíp sociálnej spravodlivosti. Nezávisle od sociálneho pôvodu, nadania a budúceho povolania dostali mladí ľudia spoločné vzdelanie. Keďže Rudolf Steiner od detstva vnímal rozdiely medzi technickým svetom, svetom viery a duchovným svetom, vyvinul metódy priameho skúmania duševnej a duchovnej skutočnosti. Rozšírenie antropológie o rozmery duševna a duchovna vytvárajú základy waldorfskej pedagogiky a pedagogického pôsobenia učiteľov waldorfských škôl. Je to filozofický smer, ktorý učí vidieť svet a deje v súvislostiach a lepšie chápať ľudskosť. Jeho podstatou je iný pohľad na človeka, než je bežne zaužívaný. Človek nie je len telesná bytosť, ale aj duševná a duchovná a z tohto pohľadu je vybudovaná aj metodika vyučovania. Spomínaná filozofia nie je predmetom vyučovania, je prítomná v spôsobe vyučovania a je nevyhnutným nástrojom učiteľa pri poznávaní detí a spracovaní učiva.

Učebný plán waldorfskej školy je zameraný na široký rozsah nadaní, ktoré každé dieťa má, a preto je od prvého školského roku sú podporované tvorivé schopnosti detí.

 

Základné princípy waldorfskej pedagogiky sú:

  • názornosť,
  • vedeckosť,
  • vyučovanie v etapách (epocha je obdobie spravidla 4 týždňov, počas ktorých sa intenzívne vyučujú hlavné predmety) ,
  • žiaci dostávajú vysvedčenie len v poslednom ročníku, vysvedčenia v predchádzajúcich ročníkoch  pozostávajú z detailnej charakteristiky, ktorá objasňujú výkon, pokrok vo výkone, nadanie a snahu  dieťaťa v jednotlivých predmetoch,
  • pedagogické vedenie je uskutočňované týždennými konferenciami učiteľov, na ktorých sa podieľajú všetci učitelia rovnakou mierou,
  • v strede všetkého snaženia je dieťa,
  • vychováva k slobode a rovnosti s využitím možnosti rovnakých šancí pre všetkých,
  • rozvíja sa spolupráca a nie súťaživosť,
  • žiaci často pracujú v skupinách, navzájom sa učia a pomáhajú si,
  • škola rozvíja  schopnosti  vcítiť sa, tolerantnosť, vedomie spoločenskej zodpovednosti, otvorenosť k svetu,  prebúdza zvedavosť a slobodnú vôľu učiť sa.

 

Zdroj: Perth Waldorf School

 

Priebeh vyučovania má tiež svoje špecifiká

Priebeh vyučovanie vo všetkých waldorfských školách nie je úplne rovnaký, ale približne môže prebiehať nasledujúcim spôsobom:

 

1. Ráno začína rituálom vďačnosti

Ráno deti začínajú zborovým prednesom krátkej veršovanky, ktorá v sebe nesie morálny kontext a vyjadrenie vďačnoti voči svetu. Týmto sa trieda naladí na atmosféru  vážnosti k práci.

 

2. Učiteľ ráno víta žiaka podaním ruky

Eáno tiež začína podaním ruky, krátkym rozhovorom so žiakom, pripomenutím dohody z predošlého dňa alebo aj pochvalou, že žiak prišiel včas. Zároveň je to dôležitý moment pre dieťa, keď stiskom ruky a pohľadom do očí dospelého získava istotu a odvahu. Učiteľ  zase môže rozpoznať naladenie dieťaťa. Zisťuje,  či prichádza veselé, spokojné alebo či ho niečo trápi.

 

3. Vyučovanie prebieha v epochách

Väčšinou o 8.30 začína epocha. Epocha je obdobie spravidla 4 týždňov, počas ktorých sa intenzívne vyučujú hlavné predmety: slovenský jazyk, matematika, prvouka, prírodoveda, vlastiveda, prírodopis, zemepis, dejepis, fyzika, chémia. Táto intenzívnosť umožňuje zahĺbiť sa do predmetu a podstaty látky podstatne viac, ako to umožňuje klasické rozloženie hodín. Po tomto období nasleduje „čas zabudnutia“ na látku, ktorá sa však v novej sile vynorí, keď epocha znova príde na rad. Epocha sa vyučuje v čase medzi 8.30 – 10.15.

Epocha v rámci dňa má svoju štruktúru, ale  podľa ročníkov rôznu. V každej triede však začínajú úvodnou časťou, po ktorej nasleduje rytmická časť. Rytmická časť je  dlhšia v nižších ročníkoch, vo vyšších sa časová dotácia skracuje. Učiteľ do úvodnej časti  zaraďuje básne, piesne, jazykolamy, zážitky detí, hru na flautu, rytmické cvičenia, odhady, koncentračné cvičenia, pohybové cvičenia zamerané na precvičovanie učiva a sociálne hry.

Potom je na rade kontrola domácich úloh, ak žiaci nejaké dostali. Dôležité na úlohách je najmä to, že si dieťa doma spomenie na povinnosť.

Potom nasleduje hlavná časť epochy. V nej sa preberá nové učivo. Epocha končí príbehovou časťou. Prváci počúvajú ľudové rozprávky, druháci bájky a legendy, tretiaci celý rok príbehy zo Starého zákona, štvrtáci severskú mytológiu, piataci príbehy o stvorení sveta, grécke báje, šiestaci rímske príbehy, siedmaci príbehy o zámorských objavoch, ôsmaci a deviataci beletriu súvisiacu s revolúciami, kultúrou, vynálezmi a životopisy významných ľudí.

Potom nasleduje  veľká prestávka, v rámci ktorej sa žiaci nadesiatujú, mladší žiaci sa vybehajú v školskom sade a starší ju strávia podľa uváženia a záujmov.

Ďalšie hodiny sú 45 minútové. Sú to predovšetkým výchovy, a to hudobná, výtvarná, telesná. Tiež sú to  anglický, ruský a nemecký jazyk. Nechýba tiež pracovné vyučovanie, ktoré sa vo vyšších ročníkoch člení na ručné práce, práce s drevom a práce na pozemku, kreslenie, eurytmia a podobne.

Poobedie trávia žiaci 1.-4. ročníka v školskom klube, aktivity prebiehajú najmä vonku.

 

Na čo si musia ešte zvyknúť deti aj rodičia?

Deti na mnohých hodinách nemajú učebnice. V škole sú bežne používané knihy ako atlasy, slovníky, gramatiky, zbierky úloh či slovenská alebo zahraničná próza a poézia. Učiteľ využíva aj učebnice, ale radenie učiva a jeho spracovanie  z rôznych zdrojov musí byť v súlade s bezprostredným zážitkom a s potrebami triedy.

Žiaci sa učia písať a počítať neskôr. V prvom prípadne v  druhom ročníku sa deti na waldorfskej škole stretnú s menším zaťažením ako ich rovesníci v štátnych školách. Nakoľko však všetky kurikulá - waldorfské ako aj štátne vychádzajú zo špirálovitého nadobúdania, utvrdzovania a prehlbovania vedomostí, nič  tým nestrácajú. V neskoršom veku je nervová sústava dieťaťa lepšie pripravená zvládať nároky abstraktnej výučby a deti, ktoré neboli od začiatku preťažované, majú ešte dostatok síl ponoriť sa do hĺbky preberanej látky.

Deti sa vo veľkej miere venujú umeleckým činnostiam. Výskumy mozgu dostatočne ukázujú, že deti získavajú umeleckými činnosťami mnohé kompetencie. Keď waldorfskí žiaci maľujú, kreslia, modelujú alebo hrajú na hudobné nástroje, ide pri tom predovšetkým o formovanie vnemov a rozvinutie ich tvorivého potenciálu.Nemusia mať pre tieto činnosti talent, dôležitá je hlavne snaha.

Škola nepodporuje  TV, PC a PC hry. Hlavne v mladšom veku sa uprednostňuje zážitkové informácie, nie virtuálne , ktorými sú aj tak v súčasnosti deti preťažené. Učitelia sa usilujú o to, aby si deti veci ohmatali a zažili situácie z vlastnej skúsenosti. Správnosť  tohto  prístupu  napokon dokazujú najnovšie neurovýskumy. Na vyššom stupni je narábanie so softvérom a hardvérom pre každého waldorfského žiaka samozrejmosťou.

Deti sa mnohé veci učia v pohybe. V pohybe sa učia deti nielen matematiku, ale aj slovenčinu, či iné poznatky, ale len vo veku, keď je pre deti veľmi prirodzené to, že sa chcú a potrebujú veľa pohybovať.  Neskôr sa tento vonkajší pohyb premení na pohyblivé myslenie. Aj na tom, ako deti narábajú s predmetmi, hračkami, či tým, čo ešte nepoznajú v tomto veku, je vidno, že sa učia zo skúšania, z pohybovania, z manipulácie. Tým, že vecami hýbu, učia sa o ich kvalitách a funkčnosti.

Deti majú  počas školskej dochádzky väčšinou toho istého  triedneho učiteľa. Deti sa takto môžu zdravo rozvinúť v spoločenstve, ktoré je preniknuté stabilitou a rytmom. Aby im v tom bol spoľahlivou oporou, sprevádza waldorfský triedny učiteľ svoju triedu podľa možností šesť až osem rokov a učí každé ráno aspoň prvé dve hodiny v dopoludní. V meniacich sa epochách približuje žiakom vždy počas niekoľkých týždňov látku z rôznych tematických oblastí. Pritom veľmi dobre spozná svojich žiakov a môže individuálne pristupovať k ich silným a slabým stránkam. Láskyplný ľudský záujem, s ktorým sa žiaci stretávajú, prispieva k tomu, že sa v nich prebúdza to najlepšie.

Každý mesiac bývajú slávnosti. Triedy si vzájomne, ale aj rodičom predvádzajú raz mesačne, čo sa na vyučovaní naučili – básne, piesne, malé alebo väčšie dramatické hry. Znie to veľmi jednoducho, ale dôsledná realizácia si vyžaduje veľkú námahu. Učitelia i žiaci musia ustavične myslieť na to, čím by mohli prispieť k spoločnému životu školy. Na vystúpeniach sa deti navzájom inšpirujú. V ôsmej triede naštudujú náročnú divadelnú hru a pracujú s vlastnou vybratou témou veľkej celoročnej práce z teórie a praxe.

Chlapci a dievčatá tiež často  štrikujú, šijú a strihajú spolu pri ručných prácach, a pília, dlabú a brúsia v pracovných dielňach.

 

Zdroj: Perth Waldorf School

 

Život prváka vo waldorfskej škole

V prvom ročníku sa učia deti tlačené malé a veľké písmená, niekedy aj sčítanie a odčítanie do 50, násobenie a delenie. Až v treťom ročníku sa učia písané písmená. Od prvej triedy sa učia dva jazyky komunikatívnou formou. Výučba gramatiky je zaradená do 4. ročníka. Všetky deti hrajú na nejakom hudobnom nástroji. Najprv na flaute, neskôr aj na iných nástrojoch. S písmenkami sa zoznamujú cez príbehy. Žijú rozprávkou, umením, v atmosfére spolupráce a vzájomnej pomoci. Počas eurytmie, doprevádzaní zvukmi klavíra, prežijú rozprávkové slovo a hudbu v pohybe. Pri práci sa deti stretávajú s prírodnými materiálmi. Využívajú drevené ihlice, drevené flauty, lýry a iné zvukové nástroje, švihadlá, laná, krosienka na tkanie, tekuté akvarelové farby a akvarelový papier.

 


Zdroje:
Miron Zelina: Alternatívne školstvo
Carlgren, F.: Výchova ke svobodě
Jarmila Svobodová, Vladimír Júva – Alternativní školy
www.waldorf.sk
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Alternatívne školy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.