Možno zastaralý školský systém radikálne zmeniť? Čo je na ňom zlé a kde sú najväčšie prekážky vysvetlila známa česká psychologička Jana Nováčková.
Jana Nováčková je známa česká psychologička, lektorka a autorka mnohých kníh. Vo svojej práci sa zaoberá výchovou detí. Je spoluautorkou knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný. V oblasti výchovy sa venuje vedeckým výskumom a zaoberá sa tiež možnosťami transformácie tradičnej školskej výučby.
V relácii Českého rozhlasu Atrium rozprávala o tom, prečo si myslí, že štátny školský systém sa už reformovať nedá.
„Školstvo, ktorého podoba sa ešte aj dnes vyskytuje, bolo založené v 18. storočí, keď sa o neurovede a iných poznatkoch nevedelo takmer nič. A aj napriek tomu,že doba pokročila a psychológovia sú už so svojimi poznatkami podstatne ďalej, v školstve sme radikálne zmeny ešte neurobili,“ upozorňuje Jana Nováčková.
V súčasnosti už vieme o mozgu veľa
Príroda nám dala dva mechanizmy na prežitie. Jedným z nich je stresová reakcia, ktorá nám pomáha v tom, aby sme sa mohli dobre brániť, keď sa cítime ohrození. Stresové reakcie nesú so sebou negatívne emócie – strach, zlosť, napätie a ďalšie. Druhý mechanizmus vhodný na prežitie je učenie. Pôvodne príroda spojila učenie u cicavcov s príjemnými reakciami. Keď sa pozrieme na mláďatá v prírode, tak pri učení prežívajú pozitívne reakcie. Stačí sa pozrieť na malé medvieďatá, mačiatka alebo malé psíky. Len človek je špecifický tým, že dokázal prepojiť učenie so stresom. A týka sa to hlavne učenia v škole. Niekedy je to až také vyhrotené, že keď ľudský mozog zistí, že niečo je učenie, spustí sa automaticky stresová reakcia, ktorá učeniu zabráni.
Učitelia a rodičia túto traumu deťom nespôsobujú zámerne. Je to skôr preto, lebo presne nevedia, ako funguje ľudský mozog. Dolné poschodie mozgu pozostáva z mozgového kmeňa a limbickej oblasti, ktoré dohromady tvoria dolnú časť mozgu, ktorú často nazývame „plazí mozog“. Dolný mozog riadi najzákladnejšie nervové a duševné pochody, silné emócie, pudy, dýchanie, trávenie, reguláciu spánkových cyklov a stav bdelosti.
Horná časť mozgu, v ktorej prebieha vyspelejšie a zložitejšie myslenie, je u novorodencov nevyvinutá a začína rásť neskôr. Horný mozog tvorí mozgová kôra (kortex). Vďaka kortexu sa vyvíjajú mnohé racionálne, emočné a vzťahové schopnosti, ktoré nám pomáhajú prežívať vyvážený a zmysluplný život. Sú to napríklad:
- zdravé rozhodovanie a plánovanie,
- regulácia emócií a tela,
- pružnosť a prispôsobivosť,
- empatia,
- morálka.
Neokortex alebo šedá mozgová kôra nám dáva schopnosť premýšľať, filozofovať, schopnosť empatie a emócií vyššej frekvencie, ako je láska, dôvera, vďačnosť. Vďaka tejto časti v mozgu ideme za svojimi cieľmi a ak nám na niečom veľmi záleží, ľahko prekonávame aj strach.
S akým ohrozením sa môžu deti stretnúť v škole?
„Tak ako so strachom bojovali naši predkovia v minulosti, tak so strachom bojujeme aj my dnes. Len je to iná podoba strachu. A škola je tiež miestom, kde je strachu a ohrozenia viac než dosť. Podstata spočíva v tom, že ak prežívame strach a cítime sa ohrození, do činnosti sa dostáva „plazí mozog“ a tá časť mozgu, kde prebieha analýza, syntéza, kreativita, teda tá časť, kde prebieha učenie a premýšľanie (kortex), sa dostáva až na druhé miesto. A keď sa bojíme, nemôžeme sa učiť,“ zdôrazňuje Jana Nováčková.
Deti často vnímajú školu ako miesto, kde cítia ohrozenie. Čo v škole na deti čaká?
- zle nastavené odmeny,
- prostredie, ktoré neodpúšťa chyby,
- prostredie, v ktorom sa hodnota dieťaťa odvíja od výkonu,
- šikanovanie,,
- pocit, že učivo nezvládajú tak, ako by mali,
- nálepkovanie,
- vysoko nastavené očakávania,
- verejné porovnávanie,
- chválenie jedného dieťaťa pred ostatnými deťmi,
- súťaženie,
- pocit, že nie som dosť dobrý a dobrá.
Jana Nováčková tiež upozorňuje na to, že je neprijateľné a postavené proti prírode, keď sa v rovnakom čase a rovnakým spôsobom servírujú rovnaké veci a vôbec sa neberie ohľad na to, že každé dieťa prechádza vlastným špecifickým vývojom. Systém vzdelávania je riadený predovšetkým zvonku a neberie sa ohľad na osobnostný rozvoj dieťaťa. Dospelí deťom nedôverujú, a preto stále zastávajú názor, že proces vzdelávania musí byť vedený len nimi. Málo sa tiež prepája učivo s reálnym životom a deti takmer vôbec nemôžu zasahovať do toho, čo by sa chceli naučiť. Kvôli tomuto si Jana Nováčková myslí, že súčasný školský systém je už nereformovateľný.
Ako teda zmeniť školu?
Jana Nováčková si myslí, že k náprave by mohli viesť nasledujúce kroky:
1. Mala by sa brať do úvahy vnútorná motivácia žiaka
Každé dieťa je iné a dozrieva pre určité činnosti v inom období. Je nehumánne nútiť dieťa, aby sa učilo písmená alebo čítať vtedy, keď si to zmyslí učiteľ alebo rodič. Dospelí si myslia, že len oni vedia, čo a kedy je pre dieťa dobré. Ale to nie je pravda. Veľa vecí deti lepšie zvládajú vtedy, keď sú ponechané samy na seba a ony rozhodnú, kedy sa chcú alebo nechcú niečo naučiť. Vo väčšine škôl sa postupuje jednotným spôsobom. Obsah, rozsah učiva, ale i metódy, ktorými sa učivo sprostredkúva, by mali byť primerané veku žiakov, ich psychickým predpokladom a možnostiam. Učebné osnovy predpisujú učivo pre predmet a ročník všetkým žiakom rovnako. V triede sa však nachádzajú žiaci s rozličnou úrovňou myslenia. Potom je na majstrovstve učiteľa, jeho výbere metód a individuálnom prístupe, aby sa zásada primeranosti dodržala. Žiaci sa na základe vnútornej motivácie učia preto, lebo im učivo pripadá zábavné alebo zmysluplné. Žiakov dokážeme motivovať aj na základe vonkajšej motivácie, ale pod jej vplyvom sa učia len preto, aby sa vyhli trestu alebo získali odmenu. Riziko je však v tom, že keď pominie hrozba trestu a odmenu už nikto nedáva, žiak sa prestáva učiť. „Akonáhle nejakú činnosť odmeňujeme, táto činnosť pre žiakov prestane mať význam,“ upozorňuje Jana Nováčková.
2. Malo by sa zabezpečiť veľké množstvo podnetov
Žiak by sa mal učiť v podnetnom prostredí, ktoré ho núti k zvedavosti, k nadšeniu a prebúdza v ňom vnútornú motiváciu. Takéto prostredie potrebujú hlavne tie deti, ktoré pochádzajú z menej podnetného rodinného prostredia.
3. Vytvárať prostredie, v ktorom prevláda pocit bezpečia
„Vo vyučovaní sa stačí spoľahnúť na endorfíny, ktoré sa do tela vyplavujú pri radosti z poznávania a vtedy, keď niečo pochopíme a naučíme sa. Vtedy žiak prežíva nádherný pocit. Kvalitné učenie nepotrebuje odmeny, tresty, známky, pochvaly, ale zo všetkého najviac potrebuje zmysluplnosť. Príroda má dva základné mechanizmy prežitia, a to učenie a stresovú reakciu. Učenie musí byť motivované zvnútra. Deti sa chcú učiť, ale musia mať na to vytvorené určité podmienky. Deti naozaj nemusíme odmeňovať a chváliť, príroda si to zabezpečila prostredníctvom endorfínov. Vnútorný pocit, že som niečo objavil(a) tvorí základ vnútornej motivácie učenia,“ upozorňuje psychologička. Jana Nováčková za príklad dáva aj také školy ako Summerhill a Škola Sudbury Valley, ktoré fungujú úspešne už niekoľko rokov. Keď deti majú uspokojené svoje potreby, nepotrebujú si kompenzovať psychické zranenia šikanovaním iných detí. Dobré je, keď je škola vybavená rôznymi dielňami, nástrojmi, záhradou, kuchyňou, počítačmi, kultúrnou miestnosťou a podobne. Keď dieťa robí to, čo ho naozaj baví, má výbornú šancu poznávať samo seba. Ľudia, ktorí mohli študovať v takýchto podmienkach, sa neskôr v dospelosti prejavovali ako vysoko empatické bytosti so sociálnym cítením, vysokou kreativitou a vzhľadom k tomu, že poznali sami seba, väčšinou si zakladali vlastné firmy. „Vyučovanie v triede môže viesť k súťaživosti alebo spolupatričnosti. Ak dávame dôraz na súťaživosť, kladieme dôraz na známky a prestíž. Ak nám záleží na spolupatričnosti, motivujeme žiakov k tomu, aby vydali zo seba to najlepšie, čoho sú schopní,“ upozorňuje Jana Nováčková. Žiaci, ktorí sa snažia robiť čo najlepšie určité veci, robia to pre vec samotnú a nie preto, aby niekto z nich bol najlepší alebo niekomu dokazovali, že sú v niečom lepší ako tí druhí. Takto sa učia nádherným spôsobom spolupracovať.
4. Vytvoriť vekovo zmiešané skupiny
Vekový rozdiel umožňuje deťom rozvíjať cez slobodnú spoluprácu vzájomné vzťahy nepoznačené súperením a súťaživosťou. Staršie deti sa spontánne delia o svoje vedomosti a zručnosti s mladšími, mladšie deti nachádzajú v prípade potreby pomoc a oporu vo svojich starších kamarátoch, nemusia sa hneď obracať na učiteľa. To je jeden zo zdrojov súdržnosti detského kolektívu. Tento proces vedie i k integrovanej osobnosti, ktorá reguluje svoje správanie. Vnútorne silný a slobodný, nezakomplexovaný, iniciatívny jedinec s veľkou sebaúctou a vlastným názorom je veľkým prínosom pre kvalitu spoločenstva, ktorého súdržnosť sa tak zabezpečí zvnútra a nie zvonka.
5. Rešpektujúci dospelí
Učitelia by sa mali vyvarovať toho, aby nekritizovali a neponižovali žiakov pred celou triedou. Irónia a sarkazmus tiež nepatrí do triedy. Žiaci potrebujú autoritu, ale nesmieme si ju zamieňať za mocenský postoj, ktorý spočíva v tom, že dávame žiakom najavo, že my niečo vieme lepšie ako oni. Takýto prístup učiteľov vedie ku vzdoru žiakov alebo k maximálnej poslušnosti, ktorá však brzdí ich rozvoj.
6. Demokratické spoločenstvo s demokraticky nastavenými pravidlami
Keď sa o niečom hlasuje, tak rovnakú váhu hlasu má dieťa i dospelý človek. Len človek, ktorý vyrastá v demokratických podmienkach, dokáže potom v dospelosti vytvárať pre iných demokratické prostredie. Nemôžeme dieťa vychovávať autoritatívne a potom čakať, že v dospelosti sa bude správať demokraticky.
