Na to, aby sme naozaj pochopili podstatu slobodného života, potrebujeme zažiť slobodu vo vzdelávaní. Tieto dva aspekty spája škola Sudbury Valley, ktorá je inšpirovaná školou Summerhill. Mnoho rokov bola najviac stráženým tajomstvom amerického vzdelávania a verejnosť o jej existencii netušila. Nenadväzuje na tradičnú školu s povinnou školskou dochádzkou, nevychádza z konceptu alternatívnych škôl typu Montessori alebo Waldorf. Hovorí sa, že na to, aby sme pochopili podstatu Sudbury Valley musíme začať inak myslieť. Deti sa vzdelávajú samy a dospelí nekontrolujú ich vzdelávanie.
V súčasnosti existuje po celom svete približne 30 škôl, ktoré fungujú na princípe Sudbury Valley. Všetky školy tohto typu sa navzájom inšpirujú a podporujú, existujú nezávisle od seba. Ak by sme boli optimisti, tak o pár rokov ľudia pochopia, že deti sa môžu vzdelávať samy a nemusia to za ne robiť dospelí. Už v predškolskom veku sa deti učia prostredníctvom hier a skúmania, pomocou vlastnej iniciatívy a bez toho, aby ich k tomu rodičia viedli. Získavajú cenné lekcie , ktoré budú pre ne užitočné v neskoršom veku.
Ako škola funguje?
Škola vznikla v roku 1968 v americkom Framinghame v štáte Massachusetts. Študenti preberajú zodpovednosť za svoje vlastné vzdelanie a sú si rovní so zamestnancami školy. V škole funguje priama demokracia, deti sa samy rozhodujú, ako naložia so svojím časom. Vzdelanie prebieha ako nepriamy výsledok zážitkov. Škola nemá vopred určené vzdelávacie osnovy a kurikulum, čo vystihuje podstatu demokratickej výchovy. Najlepšie ju popisujú slová ako sloboda, dôvera, vzájomná úcta, zodpovednosť a demokracia. Jednoznačná definícia školy nie je. Pedagógovia v Sudbury sú presvedčení, že hlavné znalosti a schopnosti, ktoré deti budú v dospelosti potrebovať, sú tvorivosť, predstavivosť, bdelosť, zvedavosť, premýšľanie, zodpovednosť. Dospelí by mali deti viesť otvoreným spôsobom.
Navštevujú ju deti vo veku 4 rokov až do stredoškolského veku. Prijíma študentov bez akéhokoľvek hodnotenia a disponuje s polovičnými nákladmi na študentov než iné štátne školy.
Zodpovedným orgánom školy je školská rada, ktorá sa skladá zo všetkých študentov a personálu. Raz do týždňa rozhoduje o všetkých veciach od nákupu po chod školy. Rovnaký hlas ako dospelí alebo starší študenti majú aj štvorročné deti.
Zamestnanci školy majú pracovnú zmluvu vždy na jeden rok. Obnovuje sa na základe tajného hlasovania, v ktorom študenti prevyšujú dospelých pomerom 20:1. V tomto procese je víťazom ten, koho študenti obdivujú a je pre nich inšpiráciou.
Školské pravidlá tvorí školská rada. Jej členovia sa menia – sú to študenti aj zamestnanci a zloženie reprezentujú celú vekovú štruktúru.
Súdna komisia rozhoduje aj v prípade porušovania pravidiel, vynáša rozhodnutia o vine, nevine a primeranom rozsudku. Vo všetkých záležitostiach sa pristupuje rovnako ku všetkým.
Robia si to, čo chcú alebo sa vzdelávajú?
Študenti si môžu po celý deň robiť, čo chcú. Môžu sa venovať svojim záujmom, nesmú nimi narušovať záujmy ostatných. Na vyznačených miestach nemôžu robiť hluk, zneužívať školský majetok, obťažovať ostatných. Žiadne školské pravidlá sa nezaoberajú učením. V škole nie sú študenti testovaní, nedostávajú známky. Nemajú plán vyučovania. Zapájajú sa do kurzov ak chcú, pokiaľ si ich sami zorganizujú na tak dlho, ako si to sami želajú. Mnoho študentov sa do kurzov nikdy nezapojí. Členovia personálu sa nepovažujú za učiteľov. Sú to dospelí členovia komunity, ktorá poskytuje rôzne služby, cez výuku, ktorá zahŕňa odpovedanie na otázky, prezentáciu myšlienok a názorov v diskusii. Študenti si uvedomujú, že život bez pravidiel, ktoré si sami demokraticky vytvoria, nie je možný. Je potrebné ich dodržiavať a učiť sa zodpovednosti za seba, školu a komunitu, v ktorej žijú.
Škola študentom poskytuje priestor a čas na hru a skúmanie. Je vybavená počítačmi, kuchyňou, umeleckým priestorom, miestnosťou na obrábanie dreva, ihriskom, hračkami a hrami, knihami. Študenti chodia do prírody, kde môžu skúmať a získavať poznatky. Študenti sa navzájom inšpirujú, starší poskytujú mladším deťom možnosti učiť sa od nich. Získavajú poznatky od starších prostredníctvom rozhovorov so nimi. Môžu diskutovať naozaj o všetkom, premýšľať o tom a argumentovať.
Možnosti demokratického vzdelávania na Slovensku
Cesty ako založiť prvú slobodnú demokratickú školu hľadajú Andrej Balážik a Peter Ščigulinský prostredníčtvom projektu Slobodná demokratická škola. Projekt založenia prvej slobodnej demokratickej školy na Slovensku sa nachádza zatiaľ ešte v prípravnej fáze. Jediný spôsob, ako na Slovensku oficiálne založiť školu vychádzajúcu z princípov školy Sudbury Valley bez potreby obchádzania zákonov a skrývania sa, je požiadať Ministerstvo školstva o tzv. experimentálne overovanie. V súčasnosti zbierame, spisujeme a pripravujeme podklady pre návrh na experimentálne overovanie, ktorý po jeho dokončení predložíme ministerstvu. Ďalší postup závisí od toho, ako rozhodne ministerstvo, vysvetľujú A. Balážik a P. Ščigulinský. V súčasnosti sa snažia robiť osvetu o slobodnom školstve prostredníctvom prednášok, diskusií, mediálnych výstupov a rôznych aktivít na sociálnych sieťach a hľadajú pomocníkov, partnerov a spriaznených organizácií, ktoré by mali záujem s nami na tomto projekte spolupracovať.
Ani v otvorenejšom prostredí nie je jednoduché prijať takýto typ školy. Slobodné demokratické školy v súčasnosti zakladajú komunity rodičov, ktorí chcú pre svoje deti otvorenejšie vzdelávacie prostredie. A. Balážik a P. Šcigulinský vysvetľujú, že nikde na svete nie je školstvo pripravené na takýto typ školy, teda ani na Slovensku. Nedajú sa vtesnať do súčasnej bežnej predstavy školstva o vzdelávaní, ktorá je založená na predpoklade, že vzdelávanie rovná sa vyučovanie učiteľom v škole. Pochopiť slobodnú školu znamená prijať predstavu, že deti sa môžu učiť mnohými inými spôsobmi, a nie len frontálnym vyučovaním na 45-minútovej hodine, či dokonca pripustiť aj to, že deti sa nenaučia celý obsah štátnych vzdelávacích programov, alebo aspoň nie v tom čase, v ktorom by sa ich „mali naučiť“.
Absolventi Sudbury Valley sa uplatnili v rôznych odboroch, mnohí pokračovali v štúdiu na univerzitách. Sú aj takí, ktorí nešli študovať na vysoké školy a sú úspešní aj bez toho. To, čo ich spája, je to, že na Sudbury boli naozaj šťastní. Škola ich pripravila na život lepšie než tradičná škola. Majú zdravý a radostný prístup k životu a k práci.
