Dosiahnuť kvalitnú komunikáciu medzi učiteľom a žiakom nie je nič jednoduché. Pri vyučovaní sa objavuje mnoho prekážok, ktoré účinnej komunikácii bránia alebo ju úplne znemožňujú. Prekážky sú spojené aj s konkrétnymi situáciami. Pozrime sa teraz na tie, ktoré sa v práci učiteľa vyskytujú veľmi často.
1. Neprístupnosť učiteľa
Ak je učiteľ prísny, odmeraný alebo neprístupný, žiaci sa ho väčšinou boja a nedávajú mu otázky.
2. Keď má žiak problémy pri učení
Žiak môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu. Ak učiteľ tejto skutočnosti nevenuje na vyučovaní dostatočnú pozornosť a žiak sa cíti nepochopený, nemá veľkú chuť komunikovať.
3. Keď má žiak strach z neúspechu
Mnohí žiaci z rôznych príčin neočakávajú, že by mohli byť na vyučovaní úspešní, a preto si vytvárajú negatívny vzťah k predmetu a často potom aj k učiteľovi. Títo žiaci sa často aj boja a postupne v nich vyhasína akákoľvek motivácia. Takýmto žiakom sa musí učiteľ snažiť predovšetkým porozumieť. Učiteľ by mal vedieť, čo žiakov trápi. Niekedy je vhodné, aby sa s niektorým žiakmi učiteľ rozprával aj individuálne, nestačí len práca s celým kolektívom na hodine. Je dobré pýtať sa ich, čo ich pri učení motivuje, aké majú obavy alebo úzkosti. Riešenie sa dá urobiť len vtedy, keď poznáme príčiny.
4. Prostredie
Ďalšou prekážkou, ktorá bráni efektívnej komunikácii medzi učiteľom a žiakom, môže byť aj nevhodné prostredie. Podmienky na učenie a tým aj komunikáciu môže zhoršovať hluk v triede, hluk, ktorý sa ozýva zvonku a podobne. A niekedy sú žiaci napríklad poslednú hodinu hladní, unavení, smädní. Tieto faktory môžu tiež znižovať kvalitu komunikácie medzi učiteľom a žiakom.
5. Slovná zásoba a odborné slová
Učitelia obyčajne majú väčšiu slovnú zásobu ako ich žiaci. Taktiež používajú zložitejšie vety. Niekedy si túto skutočnosť neuvedomujú a žiaci im nerozumejú. A práve to, že im nerozumejú, ich brzdí aj v zájomnej komunikácii. Učiteľ by sa nemal snažiť zapôsobiť na žiakov cudzími výrazmi.Takto môže dôjsť až k akémusi odcudzeniu. Ak učiteľ musí použiť odborné slovo, mal by žiakom najprv vysvetliť, čo znamená. Dobré je počas hodiny napísať cudzie slovo aj na tabuľu. Pri vysvetľovaní nového učiva je vhodné dávať žiakom v priebehu výkladu kontrolné otázky, na základe ktorých učiteľ zistí, či mu žiaci rozumejú. Ideálne je slovnú zásobu prispôsobiť žiakom, ktorých učiteľ učí. Aj v tom spočíva jeho skutočné pedagogické majstrovstvo.
6. Primeraná náročnosť práce
Žiak je vhodne motivovaný vtedy, keď má pocit, že na hodine niečo dosiahol, pochopil a posunul sa ďalej. Niekedy zase potrebuje cítiť uznanie. Tieto ciele môže učiteľ dosiahnuť vtedy, keď úroveň zadávaných úloh zodpovedá úrovni schopností a keď tempo je primerané každému žiakovi. Niekedy sa to dá len veľmi ťažko dosiahnuť, ale za pokus to stojí. Zvýši sa tak nielen motivácia žiakov, ale aj ich chuť komunikovať s učiteľom.
7. Keď žiaci nerozumejú učivu
Ak si žiaci osvojujú fakty a pojmy bez vzájomných vzťahov, izolovane, potom sa ich vedomosti stávajú jednoduchým lineárnym súhrnom rôznych prvkov, ktoré nie sú navzájom prepojené. Takýto charakter vedomostí sa rýchlo zabúda a je prakticky málo použiteľný. Kvalita poznania pojmov, úroveň ich zovšeobecňovania a abstrakcie môže byť u rôznych žiakov tej istej triedy rôzna, a to napriek rovnakému postupu učiteľa a pri používaní rovnakej učebnice.
Na účinnosť vyučovania pôsobí tiež negatívne, ak sa práca učiteľa pohybuje len v úrovni verbálnych schém, ktoré sa neopierajú o konkrétne predstavy, skúsenosti alebo činnosti žiakov. Je nesprávne, ak sa učiteľ nezaujíma o to, či používané slová majú pre žiakov určitý obsah. Je tiež nesprávne, ak žiaci po učiteľovi bez pochopenia opakujú slová, poučky, definície, ak reprodukujú poznatky bez pochopenia, lebo za slovami nemajú žiadne predstavy, skúsenosti, ktoré nie sú výsledkom ich vlastnej myšlienkovej činnosti.
Učitelia by preto mali na vyučovaní overovať, či žiaci ovládajú správny význam slov, neuspokojovať sa so zistením, že žiaci nové slovo vedia iba vysloviť. Mali by preverovať, či slová a pojmy vedia správne používať v rozličných kontextoch. V prípade potreby je nutné venovať sa žiakovi individuálne, tiež viesť žiakov k tomu, aby sa nebáli v prípade neznámeho slova žiadať od učiteľa vysvetlenie. A potom práve v takejto situácii sa ukáže, ako dokáže žiak s učiteľom komunikovať a ako vie dávať otázky. Základom je však to, aby žiak rozumel téme, učivu, o ktorom sa chce s učiteľom rozprávať alebo sa chce na niečo opýtať.
Zdroj: G.Petty: Moderní vyučování
