Ženy majú často výčitky svedomia kvôli tomu, že netrávia dosť času so svojimi deťmi. Podľa vedcov ide však len o pocit. Podľa ich názoru dnešné matky prežívajú so svojimi deťmi rovnaké množstvo času ako napríklad matky v 70. rokoch 20. storočia.
Podľa odborníkov ide o to, ako spoločný čas prežívajú. A dôležité je uvedomiť si, že pozitívne vplýva na dieťa predovšetkým kvalitné strávený čas a nie jeho dĺžka. Napríklad v roku 1975 sa venovali svojim deťom ženy v priemer 7,3 hodiny denne, do roku 2010 sa hodiny u žien zdvojnásobili (priemerne na 13,7) hodín a u mužov sa dokonca strojnásobili (z 2,4 hodiny na 7,2 hodiny). Práve tieto skutočnosti zaujali aj sociologičky Melissu Milkie a Kei Nomaguchi z Torontskej univerzity a rozhodli sa zistiť, aký prínos pre deti to znamená. Vo svojom rozsiahlom výskume sa zamerali na deti od 3 do 11 rokov, kde sa pozreli na akademické výsledky detí, ich správanie i emocionalnu stránku.
Dôležitá je kvalita spoločne prežitého času
Podľa záverov kanadských psychologičiek nehrá rozhodujúcu úlohu množstvo, ale kvalita spoločne stráveného času matky s dieťaťom. Dôležitú úlohu zohráva úprimnosť, láskavosť a citlivosť k potrebám dieťaťa. Iba obyčajná prítomnosť rodiča nemá na dieťa žiadny prínosný vplyv. Nie je potrebné robiť nič mimoriadne. Môžete dieťaťu niečo prečítať, môžete sa spolu bicyklovať, spoločne niečo uvariť. Robte spolu tie najbežnejšie veci, ale spoločne prežívajte prítomné chvíle naplno. Vyhnite sa zbytočnému stresu. „Matkin stres, predovšetkým napätie z toho, ako sa matka snaží skĺbiť prácu s rodinou, môže mať na deti nepriaznivý vplyv,“ vysvetľuje sociologička Kei Nomaguchi, ktorá na výskume spolupracovala s Melissou Milkie. Na dôležitosť kvality stráveného času poukázala aj sociologička z Queens College Amy Hsin ešte v roku 2007, keď potvrdila, že rodičia, ktorí trávia väčšinu svojho času s deťmi do šiestich rokov sledovaním televízie alebo ničnerobením, môžu mať na deti dokonca „škodlivý“ vplyv.
„Zistili sme, že čas na vzdelanie (hry, čítanie) a štruktúrovaný čas (športové krúžky, hranie na hudobnom nástroji, umenie alebo remeslá) majú pozitívny a významný vplyv na správanie a kognitívne schopnosti,“ uvádza Amy Hsin. Aktívni rodičia majú na vývoj dieťaťa pozitívny vplyv. Čítanie malým deťom v predškolskom veku vraj uľahčuje rozprávanie. Tiež je dokázané, že čítanie kníh deťom ovplyvňuje a stimuluje ich mozog v oblastiach, ktoré sa podieľajú na kontrole chápavosti a fantázie.
Čas s matkou je pre dieťa mimoriadne dôležitý do troch rokov
Obe sociologičky dúfajú, že vďaka ich výskumom matky pochopia, že nemusia mať výčitky svedomia, že sú s deťmi málo, lebo práve tie deťom vôbec neprospievajú. Dieťa totiž vie veľmi dobre vycítiť psychickú pohodu rodičov.
„Podľa našich zistení nemá na deti od 3 do 11 rokov vplyv to, koľko hodín denne matky pracujú. Taktiež len približne do troch rokov vo zvýšenej miere vplýva na deti aktívne prežitý čas s matkou. Neskôr sa ich svet netočí len okolo maminiek.“ Do troch rokoch sú dôležié väzby medzi matkou a dieťaťom preto, lebo sa tým predchádza negatívnemu vývoju osobnosti a vzniku neuróz. Podľa zistení vo výskume nemusia mať matky teda stres z tzv. intenzívneho rodičovstva, ktoré sa v poslednej dobe veľmi rozšírilo a hlása, že čas s matkou je pre dieťa nenahraditeľný. „Mohla by som vám ukázať 20 tabuliek a 19 z nich by neukázalo žiaden vzťah medzi časom, ktorý strávia rodičia s deťmi a výsledkami detí,“ reagovala sociologička Melissa Milkie.
Deťom v puberte stačí 6 hodín za týždeň
Výskum priniesol aj odpoveď na otázku, koľko času by mali rodičia tráviť so svojimi deťmi, ktoré sú v puberte. Keď sú deti a mladí ľudia vo veku 12-17 rokov v intenzívnom kontakte so svojimi rodičmi, má to na nich vplyv v oblasti prevencie pred delikventným správaním. Keď mladí ľudia pravidelne večerali so svojou rodinou, znížilo sa u nich riziko používania alkoholu a iných drog. Ďalšie spoločné aktivity v rodine mali pozitívny voplyv na ich matematické výsledky. Ako ideálny čas považujú vedkyne počas týždňa 6 hodín. Ale počas tejto doby by mal byť rodič v priamej interakcii s dospievajúcimi deťmi.
Dieťa potrebuje aj slobodu
Vedkyne dospeli aj k záveru, že dieťa potrebuje aj istú formu slobody a nezávislosti. Dieťa by sa malo hrať s kamarátmi bez vplyvu rodičov, rovnako bez zásahu rodičov by deti mali riešiť spory s rovesníkmi alebo iniciatívne rodiča poprosiť, aby im podali vetrovku, ak je vonku zima. Úzkostlivé lipnutie na prehnanej usporiadanosti, organizovanosti a starostlivosti je pre vývoj dieťaťa niekedy na škodu, pretože sa neučí samostatnosti.
