Hra je tá najprirodzenejšia súčasť ľudského života už od nášho narodenia. S hrou sa stretnete tam, kde sú deti bohaté a majú hračky, na aké si len pomyslia, ale i tam, kde si musia vystačiť len s kamienkami na ulici. V čom deti hra rozvíja a s akými druhmi hier sa u nich môžeme stretnúť?
Hra ako najprirodzenejšia súčasť je prítomná v živote každého človeka i celého ľudstva od začiatku dejín. Ľudia sa hrali už v praveku, hrali sa v antike aj v stredoveku a hrajú sa i dnes. To, že hra je zábava, je len pohľad nás, dospelých, pretože my chodíme do práce a detskú hru vnímame ako vyplnenie voľného času. Nie je to však tak. Hra je pre deti najdôležitejšia činnosť, prostredníctvom nej spoznávajú svet, ľudí okolo seba, učia sa, čo je dobré, čo zlé, je to jedna z najdôležitejších potrieb dieťaťa, okrem potreby lásky, bezpečia a istoty.
Pri hre ľudský organizmus zaznamenáva všetky vplyvy, ktoré naň pôsobia a tieto vplyvy využíva vo svojom ďalšom vývoji. Zážitok z hry tým predstavuje skúsenosti z „neskutočného“ a tieto skúsenosti si prenáša človek do toho skutočného. Napríklad dieťa sa učí v hre aj prehrávať a tým sa pripravuje na možné neúspechy v skutočnom živote.
V hre ako spontánnej činnosti si môžeme vyskúšať riešenie úloh skutočného života a tým hra plní svoju psychologickú funkciu:
- spoznávame a učíme sa zvládať svoje pocity a emócie,
- rozvíjame si fantáziu, predstavivosť a tvorivosť,
- rozvíjame svoju vôľu, odvahu, vytrvalosť,
- rozvíjame schopnosť cítiť a pracovať s ostatnými ľuďmi.
Hra však svojím pôsobením plní aj svoju spoločenskú funkciu:
- vytvára sociálne vzťahy medzi ľuďmi,
- dáva možnosť prejaviť sa a sebarealizovať,
- pomáha kultivovať a pestovať medziľudské vzťahy.
Spôsob hry sa mení v súvislosti s vekom dieťaťa. Nasledujúcich šesť typov hry pri svojom výskume vypozorovala americká sociologička Mildred Partenová ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia. Aj keď sa svet okolo nás od tej doby zmenil, deti sa dodnes hrajú práve týmito spôsobmi.
1. Nezaujatá hra
V tejto hre ide o prvé príznaky hrania, ale väčšina rodičov túto aktivitu ešte za skutočnú hru nepovažuje. Dieťa sa totiž na prvý pohľad s ničím priamo nehrá, len presúva objekty a robí to bez jasného zámeru. Nezaujatá hra je akousi prípravou na ďalšie, zložitejšie typy hier.
2. Samostatná hra
Táto hra sa začína rozvíjať medzi druhým a tretím rokom dieťaťa. Je to v období, keď je ešte dosť ponorené samo do seba a nemá ani takú bohatú slovnú zásobu, aby komunikovalo s okolím. Dieťa si pri samostatnej hre vystačí s hračkami a svojou fantáziou. Podľa odborníkov dáva tento typ hry deťom základ samostatnosti a schopnosti zabaviť sám seba. Hanblivé deti uprednostňujú samostatnú hru aj v neskoršom veku.
3. Pozorovacia hra
Táto hra býva často rodičmi nepochopená, pretože dieťa pri nej nerobí žiadne konkrétne aktivity, ale iba pozoruje, čo robia iné deti. Môžete to sledovať napríklad na detských ihriskách, kde mladšie deti zaujate pozorujú hry starších detí. V takejto situácii sa často rodičia snažia motivovať dieťa k aktivite a k tomu, aby sa aj ono zapojilo do hry. Podľa odborníkov to nie je nutné. Pozorovanie je pre deti úžasný zdroj informácií. Dieťa si počas pozorovania všíma, ako sa deti rozprávajú, ako sa pri hre správajú, ako si požičiavajú hračky a podobne.
4. Paralelná hra
Väčšina trojročných detí sa hrá tak, že sú napríklad v jednej miestnosti alebo na ihrisku, ale nehrajú sa spolu, ale vedľa seba. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedno dieťa o druhom ani nevie, ale opak je pravdou. Pri takejto hre sa deti navzájom pozorujú a navzájom sa často aj napodobňujú. Aj prostredníctvom tejto hry sa učia deti komunikovať a tiež vnímať rôzne sociálne situácie.
5. Asociatívna hra
Aj pri asociatívnej hre sa deti hrajú vedľa seba, ale už spolu komunikujú a snažia sa spoločne dosiahnuť jeden cieľ. Napríklad stavajú spoločne stavebnicu, ale každé dieťa stavia inú časť budovy, ale spoločne sa dokážu zjednotiť na tom, čo bude kto stavať, čo k tomu využije a kde stavbu umiestni, aby nakoniec vzniklo napríklad nejaké mestečko. Práve tento typ hry je ideálny na rozvoj priateľstva medzi deťmi.
6. Kooperatívna hra
Kooperatívna hra je typ hry, na ktorú si často dospelí ľudia spomínajú, ako sa ju v detstve hrali. Pri tejto hre sa deti spoločne hrajú s jednou hračkou, vonku sa naháňajú alebo sa hrajú rôzne loptové hry.
Ďalšie typy najčastejších hier:
Hra na niekoho alebo niečo
Typické sú hry na doktora, na učiteľku, na obchod... Pri týchto hrách sa veľmi dobre precvičuje fantázia.
Súťaživé hry
Môžu to byť rôzne stolové hry, loptové hry a podobne. Pri týchto hrách sa deti učia vyrovnávať s emóciami, ktoré sa spájajú s výhrou a prehrou.
Konštruktívne hry
Sem patrí práca s legom, kockami a inými stavbnicami. Pri konštrukitívnej hre si deti rozvíjajú kognitívne funkcie.
