V predchádzajúcom článku ste sa mohli dozvedieť o rozmaznávajúcej a autoritatívnej výchove. Ak ste náhodou zistili, že aj vy na svoje deti pôsobíte podobným spôsobom a ak to chcete zmeniť, môžu vám v tom pomôcť nasledujúce rady. Dnes sa pozrieme na odporúčania psychológa Dr. Franka Waltona, ktorý rodičom už dlhé roky radí, ako zvládnuť výchovu rozmaznaných a vzdorujúcich adolescentov.
Rozmaznaný puberťák
Keď sa rodičia rozhodnú zmeniť svoj vzťah k rozmaznanému synovi či dcére, je dôležité, aby si pamätali, že nemôžu dospievajúceho donútiť, aby spolupracoval. Rodič nepotrebuje bojovať, ale nesmie to ani vzdať. Priateľsky, ale pevne, môžete rozmaznaného dospievajúceho človeka nechať objavovať, že v živote je dôležitá spolupráca. Je potrebné, aby si uvedomil, že ľudia nežijú na svete len preto, aby mu slúžili. Mladý človek potrebuje zistiť, že život takto jednoducho nefunguje. Najdôležitejšie je naučiť rozmaznaných dospievajúcich zmeniť prístup k životu a nie im donekonečna vo všetkom pomáhať alebo robiť veci za nich. Dôležité je, aby mladí ľudia tiež pochopili, že je potrebné v živote spolupracovať. Správanie rozmaznaného adolescenta sa často predtým, než sa zlepší, ešte zhoršuje. Býva nahnevaný, že mu rodičia prestávajú slúžiť. Uráža sa. V tejto situácii musia rodičia vydržať a nevzdávať to, lebo ak povolia pod vplyvom nátlaku, už to nikdy nebudú môcť zmeniť a pôvodné správanie dieťaťa bude pretrvávať až do dospelosti. Ak však už dokáže samostatne vyriešiť prvé problémy, je potrebné sa sa radovať a povzbudzovať ho. Mladý človek sa po prvom úspechu cíti veľmi povzbudený a začína naberať nový smer. A tak prvým krokom dospelých pri odstraňovaní rozmaznávania v rodine je povedať NIE. Taktiež je dôležité naučiť sa ďalšie spôsoby, ako je ponúkanie možností, používanie dôsledkov a rozvážne dodávanie odvahy adolescentom.
Vzdorujúci puberťák
Keď dospievajúci cítia, že rodičia sa snažia presadiť svoju vôľu, začnú odmietať spoluprácu. Sú často drzí, odmeraní, apatickí... Dospelí musia pochopiť, že ich deti môžu odmietnuť s nimi spolupracovať i keď by boli najradšej, aby so všetkým, čo navrhnú, súhlasili. Ak dospelí jedného dňa pochopia, že publerťák môže povedať aj nie, zrazu dochádza k pozoruhodnej zmene v ich prístupe k nemu. Vojnový stav medzi dospelými a dieťaťom sa podstatne zredukuje a nahradí sa väčšou spoluprácou. Nemá zmysel byť tým, kto rozkazuje, ak niet toho, kto by poslúchal.
Rodičia môžu ukončiť otvorené i menšie vojny so svojimi deťmi, ak sa prestanú pokúšať riadiť celý ich život. Je to však náročné, pretože dospievajúci majú obrovskú výdrž v tom, ako dokazovať rodičom, že nebudú robiť to, do čoho ich dospelí nútia. Pred dospievajúcim nestojí otázka, či smer, ku ktorému ich dospelí tlačia, je pozitívny a užitočný. Pre nich je základom vnímanie, že dospelí ich berú ako deti a ony nechcú, aby to tak ďalej pokračovalo. Dospelí musia pochopiť, že ich deti musia prestať vnímať ako nepriateľov.
Začnite dieťaťu dôverovať
Prvým krokom dospelého, ktorý má slúžiť na odstránenie boja o moc, je priznať si, že robil chyby a nedostatok dôvery k mladým ľuďom, ktorým sa vyznačoval, nahradil dôverou. Môžete povedať: „Vidíš, syn môj, začal som si uvedomovať, že som sa správal, ako keby si nemal dosť rozumu. Myslím, že som sa mýlil. Mnoho vecí už zvládneš.“ Zistilo sa, že tento prístup má na vzťahy dospievajúcich a dospelých hlboký vplyv. Dospievajúca mládež zistí, že pri takomto rešpektujúcom zaobchádzaní je veľmi zložité pokračovať s dospelými v boji. Pretože zmena v správaní dospelých je prekvapujúcim obratom, môžu mladí ľudia raz či dvakrát skúšať, či dospelí skutočne menia svoje správanie. Je typické, že keď dospievajúci mladý človek zažíva tichú dôveru rodičov, ktorá nahradila kritizovanie a sekírovanie, jeho vzťah s nimi sa pozoruhodne a rýchlo zlepšuje. Zaobchádzanie s rešpektom má hlboký vplyv na to, že dospievajúci prestáva túžiť odporovať rodičom a aj kvalita jeho rozhodnutí sa zlepšuje.
Riešenie problémov pomocou otvorených možností
Otvorená diskusia v porovnaní s obmedzujúcimi alterantívami predstavuje vysoko účinný spôsob, ako pomôcť rodinám s dospievajúcimi deťmi, aby sa spolu priateľským spôsobom naučili kvalitne rozhodovať. Tento typ riešenia problémov funguje najlepšie, keď všetci členovia rodiny majú možnosť vetovať rozhodnutie iných. V rodinách, kde sa uplatňuje právo väčšiny, mladý človek nebude mať odvahu urobiť niečo, proti čomu je väčšina. Pri rodinných stretnutiach nie je cieľom hľadať vinníka. Cieľom nie je dokázať niekomu vinu, ale nájsť riešenie problému. Je dobré, keď si deti môžu vyberať z viacerých možností. Keď dospievajúci rozhoduje o svojom správaní sám a nevnucuje sa mu názor dospelých, ich šanca pozitívne ho ovplyvniť pri kritických otázkach sa zvyšuje. Dospievajúci si totiž uvedomuje, že rozhodnutie závisí len od neho. Napríklad: „Neviem, ako sa pri tejto záležitosti rozhodneš, syn môj. Ja by som uprednostnil ...“, alebo: „Chápem tvoju pozíciu a uvedomujem si, že sám rozhoduješ o sebe, ale chcem, aby si vedel, že v tejto záležitosti s tebou nesúhlasím.“
Vyjadrenie nesúhlasu je veľmi prospešná rodičovská taktika, pretože podstatne zvyšuje pravdepodobnosť, že váš syn alebo dcéra budú o vašom názore uvažovať. Budú sa cítiť slobodní v tom, že majú možnosť prikloniť sa k otcovmu alebo maminmu riešeniu bez toho, aby boli do toho nútení.
Používajte prirodzené dôsledky
Vyskúšaným a overeným spôsobom, ako pomôcť dospievajúcim učiť sa z vlastných chýb, je nechať ich zažiť dôsledky vlastného správania. Niekedy by rodičia nemali zasahovať a nechať dieťa zistiť dôsledok svojho správania. Napríklad: dôsledkom toho, že domáce úlohy si nechá na neskorý večer, môže byť, že je unavený a slabo pripravený.
Logické dôsledky
Dôsledky nie sú mienené ako trest, ale ich účelom je skôr učiť sa rozumieť logike situácie. Ak sa správaš takým a takým spôsobom, je logické, že dôsledky budú také a také. Najúčinnejší spôsob, ako používať logické dôsledky u dospievajúcich pre všetky zúčastnené strany, je slobodne sa dohodnúť, k akým dôsledkom v konkrétnej situácii dôjde.
Dodávajte odvahu
Dodávať inému odvahu znamená presvedčiť ho, že v neho veríte. Pre dospievajúcich je povzbudzujúce, keď cíti tichú dôveru otca a mamy. To je v ostrom kontraste s bežnejším prístupom rodičov, akým je poskytovanie rád alebo kritizovanie. Poskytovanie rád má tiež vo výchove svoje miesto, ale niektorí rodičia to občas preháňajú.
Konkrétne spôsoby dodávania odvahy adolescentom
- poverujte dieťa prácami v domácnosti (môže hľadať informácie na internete, platiť účty na pošte, kupovať darčeky príbuzným, robiť nákupy v potravinách...),
- požiadajte dieťa, nech vám poradí pri vašom probléme,
- opýtajte sa ho na jeho názor,
- chyby a zlyhania prijímajte s pokojom,
- zdôrazňujte jeho silné stránky,
- využívajte rodinné schôdzky aj na riešenie peroblémov,
- venujte sa priateľom svojho dieťaťa,
- zaujímajte sa o aktivity vášho dieťaťa,
- plánujte si spoločné výlety,
- podporte deti v tom, aby si našli brigádu.
Zdroje a odporúčaná literatúra: Tamara Cenková: Jak přežít pubertu svých dětí Michael Carr-Gregg a Erin Shale: Puberťáci a adolescenti Frank Walton: Ako porozumieť deťom a adolescentom
