Články: Pre študentov
O projekte

 

Dva najbežnejšie nesprávne výchovné prístupy

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Rozmaznávanie a priveľká nátlak sú dva protipóly, ktoré deťom zo strany rodičov škodia. / Foto: Bigstock

Existujú dva najbežnejšie nesprávne prístupy, ktoré rodičia používajú vo svojej výchove. Jedným z nich je tendencia deti rozmaznávať, robiť všetko za ne a vzdať sa akýchkoľvek požiadaviek. Druhý spôsob je autoritatívny, v ktorom ide o snahu prinútiť deti, aby sa podriadili a prispôsobili.

 

Rozmaznávanie

Na prvý pohľad sa mnohým zdá, že rozmaznávať sa dá len malé dieťa. Nie je to však tak. Niektorí rodičia dokážu rozmaznávať aj deti v puberte, ba dokonca mladých dospelých, ktorí s nimi žijú v jednej domácnosti. Mnohí rodičia sa predháňajú, aby svojim deťom splnili, čo im vidia na očiach. Niekedy sa zdá, že im plnia želania ešte skôr, ako ich stihnú vysloviť. Lenže tak ich oberajú o možnosť po niečom túžiť. Rodičia si naozaj často pletú potreby svojich detí s túžbami. Potreby dieťaťa sú celkom jednoduché: jedlo, bezpečie a láska. Všetko ostatné sú len túžby a tie sa nemusia vždy splniť.

Rozmaznávanie je nevhodné hlavne z toho dôvodu, že deťom kradne iniciatívu a oberá ich o sebadôveru. Ako sa vyhnúť rozmaznávaniu? Jednoduchá rada znie – nerobte nič za deti, čo dokážu urobiť samy. Keď dospelí riešia úlohy za deti, tie potom dospelých vnímajú ako ľudí, ktorí majú za ne riešiť ťažkosti. Takéto myslenie potom ovplyvňuje aj ich správanie. Keď rozmaznávanie pokračuje ďalej, deti si začnú myslieť, že nedokážu zvládnuť život samy a napokon si začnú dokonca myslieť, že žijú vo svete, ktorý ich ohrozuje. Jednoducho, dieťa sa prestane spoliehať samo na seba. Neskôr ako mladý človek si nielenže neželá niesť zodpovednosť, ale ani nespolupracuje tam, kde si to život vyžaduje. Pre toto dieťa neplatí, že v živote sa nielen dostáva, ale aj dáva. Jeho prístup k životu je taký, že by malo mať  v ňom zvláštne miesto a ostatní sú na zemi preto, aby robili veci pre neho. Neskôr, v čase puberty si rozmaznané deti presadzujú, aby všetci slúžili len im. Ich cieľom je získať výnimočnú pozornosť či službu. Niektorí rodičia v tomto období často spozornejú a začínajú byť prísnejší. Dieťa v puberte, ktoré začína pociťovať prísnosť rodičov, sa pokúša pokoriť úsilie svojich rodičov kontrolovať ich a môže sa dokonca pokúšať trestať ich za to, že rodičia za nich viac neriešia problémy.

Rodič, ktorý rozmaznáva, je často priveľmi tolerantný. Je to preto, lebo dieťa túži ochrániť pred sklamaním a taktiež je tolerantný zo strachu, že príde o uznanie svojho dieťaťa. A tak nechce povedať NIE alebo nechať dieťa pocítiť dôsledky jeho nezodpovedného správania. Kým v minulosti v rodine robili všetci všetko spolu a deti sa zapájali do rodinných povinností odmalička, dnes rodičia zarábajú a deti ich peniaze míňajú bez toho, aby priložili ruku k dielu. Deti, samozrejme, nemôžu pracovať ako dospelí v zamestnaní, ale v domácnosti áno. A od tínedžera je celkom legitímne chcieť, aby si svoje výdavky na zábavu alebo svoje materiálne túžby (nie potreby) financoval  zo svojich vlastných finančných zdrojov.

 

Najčastejšie spôsoby rozmaznávania

Psychológ Dr. Frank Walton počas svojej dlhoročnej práce zistil, že medzi najčastejšie spôsoby rozmaznávania, , ktoré si rodičia vôbec neuvedomujú, patria tieto:

  • rodič často varí svojmu dospievajúcemu dieťaťu iné jedlá než ostatným členom rodiny,
  • rodič sa často pýta dospievajúceho potomka, či už má napísané domáce úlohy,
  • denne pomáha dospievajúcemu dieťaťu s domácimi úlohami,
  • rodič často chodí do školy vybavovať dieťaťu rôzne veci a úľavy,
  • rodič vozí dospievajúce dieťa do školy autom, hoci by mohlo ísť autobusom alebo pešo,
  • za dospievajúce dieťa robí  rodič rôzne projekty do školy a prezentácie,
  • rodič za dieťa hľadá knihy v knižnici,
  • rodič často na poslednú chvíľu perie obľúbené veci len preto, aby dieťa nešlo do školy v menej obľúbených veciach,
  • rodič chystá dospievajúcemu šaty do školy,
  • prosí ho, aby ráno už konečne vstalo z postele,
  • rodič ide večer kúpiť pizzu, ak dieťaťu nechutí uvarené jedlo,
  • ak rodičia kúpia deťom televízor do ich izby,
  • rodič dáva dieťaťu neprimerane vysoké vreckové,
  • dospievajúce dieťa jedáva pred televízorom, namiesto toho, aby jedlo v kuchyni s rodinou,
  • ak dieťa nevykonáva žiadne domáce práce,
  • keď rodičia tolerujú, keď im dieťa skáče do reči,
  • keď si bez dovolenia dospievajúce dieťa vezme z peňaženky rodičov peniaze alebo bez opýtania používa mobil rodičov.

 

Keď rozmaznávanie presiahne hranice, rodičia sa môžu stretnúť aj s tým, že:

  • Dospievajúce dieťa rodičom nadáva alebo sa k nim inými spôsobmi správa neúctivo.
  • Syn alebo dcéra sú schopní používať slzy alebo hnev, aby od mamy alebo otca získali to, čo chcú.
  • Deti zastrašujú rodičov vyhrážaním, že odídu z domu, a preto sa rodičia boja čokoľvek im odmietnuť.
  • Syn alebo dcéra nedodržujú dohodu byť doma večer v určený čas.
  • Deti nútia rodičov, aby ich všade vozili autom aj napriek tomu, že sa na dotyčné miesto dá zájsť dopravným prostriedkom alebo pešo.

 

Nátlak

Zatiaľ čo rozmaznávajúci rodič poskytuje deťom prehnané služby alebo netrvá na dodržiavaní svojich príkazov, autoritatívny rodič sa snaží prinútiť svojho dospievajúceho potomka, aby sa správal tak, ako si rodič želá. Dospievajúci na taktiky autoritatívneho rodiča reaguje väčšinou dvomi spôsobmi. Prvá reakcia je taká, že strácajú odvahu. Kritiku a trest interpretujú nasledovne: „Niečo so mnou nie je v poriadku, mama a otec neveria, že si dokážem v živote poradiť.“ Druhou reakciou je vzdor, ktorý sa  neskôr môže zmeniť na skrytý alebo otvorený boj. Práve kvôli tejto výchove veľa rebelov končí v poradni psychológov. Direktívny rodič, ktorý sa snaží držať svoje dieťa za každú cenu pod kontrolou, nevychováva samostatnú bytosť, ale iba svoju kópiu. Takýto rodič je presvedčený, že keď bude po jeho, všetci sa budú mať dobre. Fakt, že každý sme iný a máme teda aj rôzne potreby, neakceptuje, tolerancia je uňho na bode mrazu. Cieľom výchovy nemá byť frustrácia, ale formovanie. Takýto rodič by si mal uvedomiť, že vlastniť dieťa či iného človeka sa jednoducho nedá. Tento výchovný štýl dáva dieťaťu len malú možnosť slobody, je tvorený príkazmi, núteným poriadkom a kontrolou všetkého, čo dieťa robí. Rodič rozhoduje o všetkom sám, o nijakom rozhodnutí s dieťaťom nediskutuje.Tento štýl poukazuje len na jednostrannú úctu – dieťaťa voči rodičovi, naopak nič podobné neplatí. Rodič nastoľuje striktné pravidlá, o ktorých sa nediskutuje a keď nie sú dodržané, používa psychické i fyzické tresty. Správanie dieťaťa kontroluje vyhrážkami a odmenami, ale aj zosmiešňovaním, strápňovaním a sarkazmom. Ak dieťa nesplní požiadavky rodiča – dostane trest a bude ponížené za chyby, ktoré urobilo. Ak požiadavky splní a bude poslušné, dostane pochvalu a odmenu. Problémom je i to, že rodič má snahu naučiť dieťa i to, čo si má myslieť a jeho láska k dieťaťu je podmienená dobrým správaním.


Najčastejšie prejavy nátlaku v rodičovstve

  • rodič často používa kritiku a hnev,
  • rodič často kričí,
  • často zakazuje,
  • vyhráža sa,
  • prehnane trestá,
  • rodič trestá aj fyzicky,
  • rodič dospievajúcemu neverí,
  • rodič hľadá chyby na oblečení dospievajúceho,
  • hľadá chyby na priateľoch dospievajúceho,
  • rodič často kritizuje známky,
  • rozkazuje dospievajúcemu kedy si má robiť úlohy,
  • neustále kritizuje spôsob, ako sa dospievajúci stará o svoju izbu,
  • rodič často pochybuje o pravdovravnosti dospievajúceho,
  • rodič prehľadáva izbu svojich detí,
  • rodič núti adolescenta chodiť na tie krúžky, ktoré mu vyberie on,
  • rodič netoleruje nesúhlas so svojimi názormi,
  • málokedy spoločne diskutujú a hľadajú spoločné riešenie problémov.

Rodič je v pozícii: „Verím ti, ak sa správaš dôveryhodne.“ Zatiaľ adolescent je v pozícii: „Správam sa dôveryhodne, ak mi veríš.“

 

Viac o tejto téme si môžete pozrieť aj nasledujúcom rozhovore:

 

 

O tom, ako rodičia môžu tieto dva prístupy k deťom zmeniť, si povieme v budúcom článku.

 


Zdroje:
Tamara Cenková: Jak přežít pubertu svých dětí
Michael Carr-Gregg a Erin Shale: Puberťáci a adolescenti
Frank Walton: Ako porozumieť deťom a adolescentom
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Sociálne siete
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.