Najčastejšie poruchy stravovania u detí

Porucha prijímania potravy patrí medzi psychologické problémy. Pramení predovšetkým z nedostatku sebadôvery. Dnešný svet je nastavený tak, že zvádza deti k tomu, aby si mysleli, že krása pramení len z toho, ako vyzerajú a ako sa obliekajú. Lektori kurzov o rodičovstve Nicky a Sila Lee však rázne upozorňujú rodičov na to, aby pomohli deťom uvedomiť si, že to, kým sú, určuje ich charakter a nie výzor, a to bez ohľadu na to, čo hovorí zvyšok sveta. Sebadôvera u našich detí sa dá budovať aj prejavovaním bepodmienečnej lásky. Len vnútorná spokojnosť so sebou samým je to, čo buduje skutočné sebavedomie. Ak je sebavedomie naštrbené, môžu vzniknúť tri kategórie stravovacích porúch.

Príčiny porúch stravovania

• emocionálne problémy z detstva,
• nevyriešené vnútorné pocity,
• traumatizujúce zážitky,
• vývojové problémy,
• problémy v rodine,
• nedostatok času na vytváranie blízkych rodinných vzťahov,
• hľadanie úniku zo sveta úzkosti.

Anorexia nervosa

Anorexia je celá o kontrole jedla, hmotnosti, kedže tí, čo ňou trpia, cítia, že všetko ostatné v živote sa im spod kontroly vymyká. Príznakom je preto úporná snaha o získanie štíhlej postavy. To je však len vonkajší prejav vnútorného boja, v ktorom sa dieťa snaží uniknúť do sveta, v ktorom nezáleží na ničom okrem štíhlosti. Táto posadnutosť pomáha anorektikom zabúdať na ostatné problémy. Ak nejedia, prestávajú cítiť, no a o to im ide.

Ochorenie sa najčastejšie prejavuje v ranej puberte alebo uprostred nej, no stále viac mladších detí začína prejavovať niektoré z príznakov anorexie ako napríklad stály pocit plnosti či nevoľnosti, problémy s prehĺtaním alebo neprestajné bolesti žalúdka.

Perfekcionizmus a súťaživosť sú bežnými vlastnosťami anorektikov. Majú na seba mimoriadne vysoké nároky a ak ich nesplnia, trestajú sa za to. Porušovanie vlastných prísnych pravidiel vedie k nenávisti k sebe samému. Veľmi radi sa obklopujú množstvom najrozličnejších úloh a povinností, a to len preto, aby nemysleli na jedlo.

Hladovanie môže spôsobiť dramatickú zmenu osobnosti. Z milého a nežného dievčatka sa môže stať neznášanlivá a sebecká bytosť. Zasiahnutý je mozog, myslenie začína byť poškodené a nastupuje čiernobiele videnie sveta. Vzniká tiež skreslené vnímanie tela. Anorektici sa vidia túčnejší, ako v skutočnosti sú.

Rodičia si môžu všimnúť nasledujúce varovné signály:

• vyhýbanie sa stravovaniu v spoločnosti,
• stretávanie sa s priateľmi až po jedle,
• neustále pitie minerálok alebo ovocných čajov,
• citové ochabnutie,
• strata hmotnosti,
• porucha menštruačného cyklu,
• strata menštruácie.

Bulímia nervosa

Bulímia často začína v neskoršej puberte a môže byť následkom anorexie. Postihnutá osoba konzumuje obrovské množstvá jedla v pomerne krátkom čase. Toto obdobie sa nazýva „obdobím žravosti“. Po tomto období nasleduje „očista“. Bežnými metódami čistenia je vracanie alebo použitie laxatív. Očista je pokusom zbaviť sa nielen jedla, ale aj pocitov. Bulimici sa snažia okrem jedla vyvrátiť aj svoje emócie, lebo sa nedokážu s nimi vysporiadať. Môžu sa tiež snažiť predchádzať nárastu hmotnosti. Bulimici nevedia, ako zaobchádzať so svojimi pocitmi, pretože prežívajú úzkosť alebo stres ako neodolateľné nutkanie na jedlo. Jedenie odvádza ich pozornosť od problému a po zbavení sa potravy cítia pokoj. Zo všetkých stravovacích porúch je najťažšie odhaliť bulímiu, pretože dotyčná osoba môže mať normálnu hmotnosť a navonok sa javí celkom v poriadku.

Varovnými signálmi sú:

• pravidelné vysedávanie na toalete po jedle,
• odchody od stola s výhovorkou, že už jedli,
• sú plní alebo budú jesť neskôr,
• sústavný zápach zubnej pasty po jedle.

Rodičia by si mali uvedomiť, že bulimici urobia všetko preto, aby zachovali svoje tajomstvo.

Nutkavé prejedanie sa

Toto ochorenie je podobné bulímii, len s tým rozdielom, že sa pri ňom nevyskytuje „očista“. Osoba, ktorá sa prejedá, túži po pocite plnosti. V jedle hľadá útechu po zranení, sklamaní alebo strese. Prejedajú sa, aby potlačili svoje emócie. Svoje nutkanie na jedlo nevie takáto osoba ovplyvniť. Tento štýl stravovania sa stáva tajným návykom a sprevádzajú ho pocity viny, hanby, depresie, čo vedie k ďalšiemu prejedaniu. Výsledkom je obrovský nárast hmotnosti a stres z nedostatku sebaovládania. Títo ľudia konzumujú jedlo počas celého dňa. Nejedia preto, že sú hladní. Jedia, aby zaplnili svoje emocionálne prázdno.

Čo robiť, keď zistíte, že vaše dieťa má poruchu stravovania?

• Nepanikárte.Pomoc je dostupná a uzdravenie možné.
• Komunikujte. Ak deťom pomôžete hovoriť o ich pocitoch, preukazujete im tým podporu a pochopenie. Nájdite si čas a pozorne ich počúvajte.
• Znovuzískajte dôveru detí. Miesto toho, aby ste hovorili o jedle, hovorte radšej o pocitoch.
• Buďte empatickí. Zamerajte sa radšej na zmeny nálad než na zmeny hmotnosti.
• Nekritizujte. Uistite sa, že vaše dieťa rozumie, že máte oň skutočný záujem a nesnažte sa ho ovládať a kritizovať.
• Nekonfrontujte. Život je teraz pre vaše dieťa ťažký a môže sa stať, že bude reagovať agresívne. Buďte uvoľnení, ako sa len dá. Ak sa rozhovor stáva napätým, ukončite ho a skúste to ďalší deň.
• Navštívte lekára. Niekedy je ťažké odhodlať sa k tomuto kroku, ale je to veľmi potrebné.
• Trpezlivosť. Uzdravenie bude trvať dlho. Liečenie prebieha postupne.
• Neobviňujte. Neobviňujte ani seba, ani dieťa, ani nikoho iného. Sústreďte sa na riešenie problému.
• Nezničte si rodinné vzťahy. Deti s poruchou prijímania potravy sú dobrými klamármi a manipulátormi. Nedovoľte im získať nad vami moc a nedovoľte im zničiť rodinné vzťahy.
  
  

Zdroje: