Keď sa Barbore Pecháčkovej Uchytilovej narodil syn, rozhodla sa ho dať do lesnej materskej školy. Mala obavy z toho, ako sa zaradí do kolektívu v bežnej materskej škole, a tak začala hľadať nejakú alternatívu. Našla ju v lesnej materskej škole. Pre deti, ktoré navštevujú lesné materské školy, je príroda samozrejmým partnerom, ochrancom a motiváciou k posúvaniu vlastných hraníc. Príroda rozvíja ich zmysly, fantáziu, podporuje telesné schopnosti a zručnosti, skrátka všetko, čo potrebujú k prirodzenému rozvoju. Už po pár týždňoch si Barbora Pecháčková Uchytilová uvedomila , že jej voľba bola správna. Sama hovorí: „S úžasom som sledovala, čo všetko sa deti v tejto komunite vzájomne učia a čo vedia, ako spolu vychádzajú, ako všetko spolu prežívajú, ako všetko nádherne vnímajú, čo sa okolo nich deje. Všetko sa to odohrávalo v prostredí, ktoré vnímali ako veľmi prirodzené.“ Pretože deti, ktoré absolvujú lesnú škôlku, nemajú možnosť v tomto smere ďalej pokračovať, Barbora Pecháčková Uchytilová sa rozhodla založiť lesnú školu pre 1. stupeň.
Barbora Pecháčková Uchytilová, zakladateľka lesnej základnej školy Mokrovratech u Dobříše, porozprávala v relácii Českého rozhlasu o tom, ako sa dá lesná základná škola založiť a ako sa v nej lesná pedagogika uplatňuje. Barbora uviedla, že žiaci budú mať v škole individuálny študijný plán, čiže proces výučby bude prebiehať v rámci domáceho vzdelávania. To znamená, že tieto deti môžu registrované v akejkoľvek bežnej základnej škole a rodičia školu požiadajú o to, aby deti mohli byť v domácom vzdelávaní. Keď škola dá súhlas, deti sa môžu začať vzdelávať v komunitnej lesnej škole. Tam vzdelávanie môže prebiehať tak, že rodičia si spoločne zaplatia jedného alebo viacerých pedagógov, ktorí potom pri výučbe využívajú princípy lesnej pedagogiky.
Učiť sa budú v mongolskej jurte
Priestor človeka veľmi ovplyvňuje. Deti fungujú v kruhovom priestore úplne ináč ako v priestore, v ktorom je veľa rohov. Vyskytuje sa aj menšie nebezpečenstvo úrazov. Jurta s priemerom 6 m deti dobre chráni aj pred mrazom, dažďom a slnkom a zároveň máte pocit, že ste stále vonku. Pre deti je veľmi dôležité, aby cítili aj takýmto spôsobom neustály kontakt s okolitým svetom. Samozrejme, kvalitné lavice a vhodné osvetlenie v jurte tiež nechýbajú. Kúri sa v peciach, a tak majú deti zabezpečený kontakt s priamym ohňom, čo tiež priaznivo vplýva na ich psychiku.
A takto si na svoju jurtu zbierali financie:
Čo sa učí v lesnej škole?
Deti sa učia všetko, čo je súčasťou rámcového vzdelávacieho programu partnerských škôl, v ktorých sú deti zapísané. Z predpísaného učiva budú pravidelne skúšané pedagógmi z partnerských škôl. Okrem zvládnutia predpísaného učiva je však dôležité aj to, aby sa deti učili vnímať sami seba, svet a vlastné sebaprežívanie. Je dôležité, aby dieťa dostalo priestor na pozorovanie seba a ostatných viac do hĺbky, aby malo čas sa zastaviť a nadýchnuť. Dieťa má tiež možnosť postupovať vlastným tempom, bez stresu a posudzovania. Spolupráca a pomoc medzi deťmi by mala byť tiež samozrejmosťou.
Pobyt v prírode ponúka nekonečné možnosti objavovať v tom najprirodzenejšom prostredí plnom matematiky, fyziky, chémie, zvukov, vôní, pohybu a hlavne života. „Aby sa deti dokázali niečo naučiť, musia byť v pohode sami so sebou a tiež s kolektívom. Keď sú deti spokojné a šťastné, učí sa im oveľa ľahšie,“ upozorňuje Barbora Pecháčková Uchytilová. Z tohto dôvodu sa v lesných školách pripisuje veľký význam budovaniu kvalitných vzťahov v kolektíve. „Dôverovať dieťaťu je veľmi dôležité, lebo keď dieťa cíti dôveru svojho sprievodcu, začne veriť aj samo sebe. Snažíme sa o to, aby sa dieťa cítilo a vedelo odhadovať svoje sily,“ pripomína Barbora Pecháčková Uchytilová.
V mnohých prístupoch sa v lesnej škole vychádza aj z intuitívnej pedagogiky. Intuitívna peagogika je zameraná na to, aby sa deti stali človekom, ktorý je vnútorne slobodný, nezlomený, vie utvárať samostatne svoj život, vie čo chce a vie to rozoznať od toho, čo chcú od neho iní alebo celá spoločnosť. Na to však, aby to deti dokázali, musia byť vo svojom raste sprevádzané a obklopené dospelými, ktorí to dokážu a ktorí takí naozaj sú. Preto požiadavka na učiteľa je byť sám sebou a stále znova byť ochotný učiť sa to. A hlavne, byť naozaj rád s deťmi. Od takého človeka potom deti dúškami nasávajú všetko, čo má vo svojej duši rád.
Príroda, krása okolo nás a prežívanie je jeden z faktorov emociálnej výchovy. Profesor Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a psychológ Miron Zelina hovorí, že výchova prírodou a umením je základom citovej výchovy. Podľa jeho slov je dnes paradoxom, ak prírodu deťom niekto ukazuje prostredníctvom virtuálnych programov. „Deti si predsa môžu ísť prírodu ohmatať. Autentická skúsenosť je oveľa vzácnejšia než tá, ktorá je sprostredkovaná technikou," hovorí.
A tak dovoľme deťom hrať sa v lístí, šplhať na stromy, stružlikať, starať sa o vlastnú záhradku či zvieratká, triediť odpad, poznávať stromy podľa listov, zvieratká podľa ich stôp, vtáčiky podľa spevu, dovoľme im skákať cez potok, šplhať po stromoch, tancovať v daždi, vyrezávať píšťalky z dreva a budovať rozprávkové lesné domčeky. Veď práve vďaka týmto činnostiach sa nenaučia len veľa vecí o svete, ale budú môcť aj emocionálne a osobnostne rásť.
