Mnohí učitelia si v posledných rokoch pri zápise detí do školy všimli, že u niektorých úroveň reči nebola na požadovanej úrovni. A nešlo iba o výslovnosť. Všimli si aj nedostatočnú slovnú zásobu, zlú výstavbu viet a neschopnosť odpovedať na otázky. Niekedy je zarážajúce aj to, že rodičia sa až pri zápise dozvedia, že ich dieťa má problémy s rečou. Logopedička Martina Sádovská v jednej z relácií Českého rozhlasu upozornila, že rodič si to nevšimne väčšinou preto, lebo s dieťaťom je denno-denne a vždy sa s ním nejakým spôsobom dohovorí. A práve z tohto dôvodu nepostrehne nejaký probém. „Uši rodičov sú voči deťom nekritické. Ak si nie ste istí, opýtajte sa učiteliek v materskej škole. Tie by vás mali upozorniť, že niečo nie je v poriadku. Problémy s rozprávaním by sa mali začať riešiť okolo štvrtého roku. V šiestich rokoch pri zápise je už neskoro,“ upozorňuje Martina Sádovská.
Ak sa vyskytne problém, najlepšie je objedanať sa na konzultáciu k logopédovi. Ten si nebude všímať len spôsob rozprávania. Vie odborne posúdiť, či dieťa pri rozprávaní správne dýcha, prezrie mu ústa a zistí, či má v poriadku artikulačné orgány. Niekedy je potrebné odstrániť nosné mandle alebo podjazykovú uzdičku.
Určite si mnoho rodičov dáva otázku, prečo problémy s rečou narastajú a zamýšľajú sa nad tým, prečo čoraz viac predškolákov má problémy s rozprávaním. „Niekedy prevládal názor, že je to tým, že deti pravdepodobne odpozorovali zlé jazykové vzory. Dnes už vieme, že za týmto problémom stojí predovšetkým nedostatok pohybu,“ upozorňuje Martina Sádovská.
Deti sa potrebujú predovšetkým hýbať. Dôležité je liezť, chodiť, skúmať svet, veľa sa hrať. Tieto činnosti rozvíjajú u detí hrubú aj jemnú motoriku, ktorá veľmi úzko súvisí s rozvojom reči. Problém je v tom, že v posledných rokoch majú niektoré deti čoraz menej príležitostí na vykonávanie týchto činností. V dnešnej dobe je pre rodičov pohodlné deti všade voziť. Je to rýchlejšie. A čas je práve to, čo v dnešnej dobe dospelí ľudia nemajú. Všetko sa zrýchlilo, povinností je veľa. Odborníci však už prišli na to, že nedostatok času sa podpísal na úkor zdravého vývinu detí. Deťom tak chýba prirodzený pohyb a hľadanie ciest vlastného rozvoja. Padanie, zdvíhanie sa, lezenie, behanie, skákanie, to sú tí najlepší učitelia.
V dobe moderných technológií sa menej rozvíja aj jemná motorika. Moderné hračky dnes robia všetko samy, stačí ich ovládať tlačidlami. Alebo tu máme dotykové displeje, kde stačí pohybovať iba prstom. Dieťa pasívne prijíma informácie, len sa pozerá a jeho vývoj začína pomaličky stagnovať.
„Ideálne sú klasické stavebnice, skladačky, navliekanie korálok. Zapája sa tak ruka, oči, hlava, ale aj reč. Vo chvíli, keď sa vyskytne problém a niečo nejde, dieťa komunikuje, pýta sa, hnevá sa, že to nejde a práve to je dôležité. Je potrebné si uvedomiť, že keď je dieťa prevažne v pasívnej pozícii a len na niečo pozerá, nič ho nenúti komunikovať,“ upozorňuje rodičov Martina Sádovská. Neskôr sa táto pasivita odzrkadľuje aj na tom, že dieťa je aj málo kreatívne.
Technológie z nášho života odstránime už veľmi ťažko. Sú našou každodennou súčasťou. Rodičia by však mali myslieť na to, že ak dieťa technológie nepotrebuje priamo v súvislosti so vzdelávaním, je lepšie mu ich nedávať. Hlavne v prvých rokoch života majú negatívny dopad na jeho komplexný rozvoj. Opak je však často pravdou. Čoraz viac sa stretávame s tým, že už ročné deti sa napríklad v dopravných prostriedkoch, v čakárňach u lekára alebo aj v kočíkoch hrajú hlavne s mobilmi. Tieto deti neskôr v škôlke klasické hračky a stavebnice väčšinou nudia a vydržia pri nich len krátky čas. Neskôr, keď už dieťa chodí do školy, je potrebné stanoviť jasné pravidlá pri hre na počítači a určiť časový limit.
Netreba tiež zabúdať na to, že príklady priťahujú. Keď samotní rodičia sústavne majú v ruke mobil, sedia takmer celý deň pri počítači, tak v tomto zmysle fungujú aj ako vzor. Je dobré, keď deti vidia svojich rodičov čo najčastejšie športovať, na prechádzkach v prírode, v komunikácii s kamarátmi alebo pri práci v záhrade.
Čo má rodič urobiť, keď pri zápise bola zistená porucha reči?
Logopedička Martina Sádovská odporúča napríklad odklad školskej dochádzky. V takomto prípade sa rok môžete venovať zdokonaľovaniu reči. Samozrejme, často dieťa s rečovým problémom do prvej triedy zapíšu. Je však potrebné si uvedomiť, že školské prostredie nie je k dieťaťu také milosrdné ako prostredie v škôlke. Dieťa s poruchou reči sa môže stať terčom posmechu. A keď sa bude musieť naučiť písať a čítať, pridružia sa ďalšie problémy a neúspechy. Prvá trieda je sama o sebe pre deti psychicky aj fyzicky náročná. Riešiť v tomto období ešte aj nápravu reči je veľmi vyčerpávajúce a náročné. „Neúspechy sa potom často pripisujú pani učiteľke a vzdelávaciemu systému. Skutočná príčina spočíva však v tom, že sa problémy neriešili v správnej dobe, už pred niekoľkými rokmi,“ pripomína logopedička Martina Sádovská.
