Ako pomôcť deťom, keď cítia nenávisť?

Nenávisť je do krajnosti vystupňovaný hnev a agresivita. Necítia ju len dospelí, ale i deti. S týmto stavom im môžeme pomôcť.
Nenávisť je do krajnosti vystupňovaný hnev a agresivita. Necítia ju len dospelí, ale i deti. S týmto stavom im môžeme pomôcť. / Foto: Shutterstock

Nenávisť je emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo, pohŕdanie, znechutenie a odpor voči inej osobe alebo nejakej skutočnosti. Nenávisť často pramení aj zo závisti. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde. Takúto radosť nazývame škodoradosťou. Nenávisť je najextrémnejšou formou odmietnutia. Na rozdiel od hnevu je nenávisť emocionálnym dôsledkom vážneho konfliktu či straty. Je príčinou negatívneho naladenia na svet, ľudí, život. Nahlodáva dušu, čoho dôsledkom človek vidí všetko okolo seba ako šedé, čierne, neradostné, ťažké, zložité a trpí. Nenávisť je do krajnosti vystupňovaný hnev a agresivita.

Nenávisť cítia nielen dospelí, ale aj deti. O tom, čo sa v dieťati odohráva, keď hovorí, že niekoho nenávidí a ako mu s týmto pocitom rodičia môžu pomôcť, vysvetlila v Českom rozhlase psychologička Mgr. Barbora Downes .

Barbora Downes upozornila predovšetkým na to, že nenávisť malé deti nevedia priamo pomenovať, skôr povedia, že niekoho nemajú rady alebo sa na niekoho hnevajú.  Slovo nenávisť  sú schopné pomenovať až vo veku 11-12 rokov. Takže len z rozprávania svojho dieťaťa môže rodič postupne zistiť, že jeho dieťa pravdepodobne niekoho nenávidí. Aj z tohto dôvodu je veľmi potrebná kvalitná komunikácia medzi deťmi a rodičmi.

 

Nikdy na svete neprestane nenávisť skrz nenávisť. Nenávisť prestane len skrz lásku. Toto je večné pravidlo. Nenávisť sa neuháša v tomto svete nenávisťou, ale milujúcou dobrotivosťou. Zlo musí byť premožené dobrom.

- Buddha

Čo robiť, keď rodič zistí, že jeho dieťa cíti nenávisť?

Barbora Downes odporúča rodičom: „Predovšetkým dieťa naučte pomenovať skutočnosť, ktorá ho priviedla k nenávisti.“ Niekedy rodič vidí na dieťati, že je nahnevané, smutné alebo naopak  agresívne, pretože prežíva negatívne emócie. Dieťa v tejto chvíli možno nevie alebo nechce o svojich pocitoch rozprávať. Nenávisť by sa nemala zakazovať. Pocitom sa rozkázať nedá. Citlivým prístupom môže rodič začať komunikáciu o tom, čo tieto pocity spôsobilo. Dôležité je dieťa hlavne počúvať. Už tým, že o probléme rozpráva, sa upokojí. V tejto chvíli nie je vhodné emócie hodnotiť, vyjadrovať k nim postoj, dávať rady alebo  vyslovovať nejaké výčitky. Ak by to rodič urobil, k nenávisti by sa pridružil ešte aj pocit viny. Emócie v najťažšej chvíli je potrebné nechať voľne plynúť. V tejto situácii je najpodstatnejšie naučiť dieťa pomenovať svoje emócie, rozvíjať mu aj v tomto smere slovnú zásobu, aby svoj pocit vedelo pomenovať aj v budúcnosti správnym spôsobom. To, čo dieťa rozpráva, je najlepšie len zopakovať inými slovami, aby videlo, že ho rodič vníma. Môžete použiť napríklad vetu: „ Aha, ty to vidíš takto a máš takýto pocit.“ Takto dáva rodič dieťaťu najavo, že jeho pocity vníma naozaj vážne. Týmto prístupom pomáhame deťom rozvíjať ich emocionálnu inteligenciu a pomáhame im rozumieť sebe samým. To, že rodič nechá svoje dieťa rozprávať, výborne napomáha aj  rozvíjaniu ich vzájomnému vzťahu a dôvere. V tejto fáze dieťaťu nepomôžu racionálne argumenty a vysvetľovania, že to tak naozaj nemusí byť. Dieťaťu  najviac pomáha to, že jeho pocity berie rodič vážne. Tým, že dieťa o svojom hneve či nenávisti porozpráva, negatívny pocit stratí na najvyššej intenzite. Po určitej dobe sa k téme  rozhovoru môžete vrátiť a vysvetliť ešte to, čomu dieťa nerozumie. Najdôležitejšie je nevyvolávať pocity viny. Pocit nenávisti je potrebné uznať, vysvetliť dieťaťu, že môže také niečo cítiť, ale zároveň sa pokúste vysvetliť, že by sa malo snažiť ho  postupne v sebe spracovať, pretože viac ubližuje sebe, ako tým, ktorých nenávidí. Keď je dieťa pokojné a prístupné komunikácii, práve v tejto chvíli by mu mal rodič vysvetliť, čo všetko nenávisť spôsobuje. Je potrebné hovoriť o tom, že kvôli nenávisti sa človek dostáva do stresu, spôsobuje zlú náladu, odoberá energiu, zhoršuje zdravie a blokuje kreatívnu myseľ.

Barbora Downes odporúča jednoduchú techniku, ktorá pomáha odstraňovať nenávisť. Spočíva v tom, že dieťa môže napísať nenávidenej osobe list, ktorý nikdy neodošle. Vhodné je ho aj rituálne zničiť a to tiež pomáha rozlúčiť sa s negatívnymi pocitmi. Taktiež je dobrý denník. Pomáha dieťaťu vypísať sa z negatívnych pocitov.

 

Keď sa nenávidia súrodenci

Často sa stáva, že práve súrodenci sa navzájom nenávidia. Barbora Downes upozorňuje na to, že tento druh nenávisti vzniká hlavne z dôvodu rivality a súťaživosti  medzi súrodencami. Takýmto spôsobom bojujú o lásku a pozornosť rodičov. Svoju rolu zohráva aj to, že majú strach, že lásku rodičov stratia alebo jej dostanú menej ako niektorí zo súrodencov. Psychologička odporúča rodičom, aby nikdy svoje deti v ničom neporovnávali. Takto sa dá rivalite predísť. Tiež je vhodné, keď si  rodičia všímajú svoje deti v situáciách, keď sa pekne hrajú, komunikujú alebo si navzájom pomáhajú. Vtedy je vhodné povedať im: „To bolo krásne, ako si sestričke teraz pomohol. Bolo pekné vidieť, ako ste si rozdelili čokoládu. Všimol som si, že dnes popoludní ste sa pekne hrali.“ Je to vlastne presmerovanie pozornosti na to, čo funguje.

Ak niekoho nenávidíte, nenávidíte v ňom niečo,
čo je súčasťou vás. To, čo nie je našou súčasťou, nám neprekáža.

- Hermann Hesse

Čítajte viac o téme: Hnev
Zdieľať na facebooku