Ak prežívame dobré stavy pod hrudnou kosťou,
tak vytvárame okolo seba dobré vzťahy.
- Max Kašparů
Max Kašparů hovorí, že základom života sú vzťahy a náš duševný stav sa odráža vo vzťahoch, ktoré s ľuďmi máme. Ak cítime sami v sebe nesúlad, nepokoj, rozpoloženie, nervozitu, nemôžeme čakať, že ľudia okolo nás budú prívetiví, milí, bezkonfliktní, pokojní a dobrí.
Viac o vzťahoch a o aspektoch, ktoré majú vplyv na vzťahy v jednej zo svojich prednášok porozprával spisovateľ, psychiater, pedagóg, gréckokatolícky kňaz a esperantista Jaroslav Maxmilián Kašparů.
Vzťahy majú 3 roviny
Podľa Maxa Kašparů všetky vzťahy ľudí majú tri roviny:
Intepersonálne vzťahy JA A TY
To sú medziľudské vzťahy medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi a podobne.
Vzťah človeka ku kultúrnym hodnotám
Táto rovina predstavuje napríklad vzťahy k materinskému jazyku, k tradíciám, k histórii, k domovu, k povolaniu, ktoré vykonávame.
Duchovné vzťahy
V tejto rovine sú to vzťahy k veciam, ktoré nás presahujú. Je to duchovno, spiritualita, kultúra, umenie, dobro, krása, viera, láska, nádej...
„ Ak človek vo svojom živote vedome vníma všetky tri roviny, môžeme povedať, že žije plnohodnotný život,“ upozorňuje Max Kašparů.
Život však nikdy nie je úplne ideálny, a teda ani vzťahy také nie sú vždy a dostávajú sa do krízy. Ak sa človek dostal v oblasti vzťahov do problémov, v prvom rade by mal hľadať základný dôvod, prečo k problému došlo. Dôležité je tiež to, aby človek so svojím problémom nezostal sám a aby si našiel niekoho, s kým sa môžeme o probléme porozprávať.
Čo zabíja naše vzťahy s ľuďmi najčastejšie?
1. Komplex menejcennosti
Max Kašparů hovorí: „Človek musí prežívať predovšetkým dobrý vzťah sám so sebou. Tu nejde o to, že sa človek postupne stáva sebcom a povyšuje sa, pretože sa má veľmi rád. Ide o to, že si budujeme úctu sami k sebe. Ak nie sme so sebou spokojní, ak nemáme radi samých seba a nemáme k sebe úctu, nemôžeme mať dobrý vzťah k iným a vážiť si ich.“ Človek denne zápasí s množstvom problémov, ale popri tom všetkom by sa mal usilovať o harmóniu. Je samozrejmé, že absolútny súlad sa hľadá veľmi ťažko, ale je potrebné sa k nemu aspoň približovať a snažiť sa oň. Max Kašparů často hovorí, že vlastne život je o hľadaní harmónie. A nemali by sme sa ani povyšovať, ani ponižovať. Z ponižovania totiž vzniká komplex menejcennosti, ktorý často už v deťoch vytvára škola alebo rodina. Niekedy komplex menejcennosti sa vytvorí až v dospelosti, a to väčšinou vtedy, keď sa manželia navzájom ponižujú. Ak takýto človek potom nadväzuje ďalšie medziľudské vzťahy, vždy sú disharmonické, pretože sa neustále sám pred inými ponižuje.
2. Pýcha
„Ďalším extrémom je pýcha. Najlepšia je zlatá stredná cesta, na ktorej sa snažíme sami seba korigovať,“ upozorňuje Max Kašparů. Pýchu nazýva aj komplexom viaccennosti. Je to nezdravé sebavedomie, ktoré sprevádza povýšenecký pohľad, presvedčenie o vlastnej dokonalosti a o tom, že nikto nie je lepší ako ten človek, ktorý si to o sebe myslí. Takýto človek nie je schopný využívať empatiu a naštrbená je sebareflexia. Tohto človeka je potrebné priviesť k sebapoznaniu, k pokore, k ľútosti a k tvrdej práci na sebe.
3. Zámena prostriedkov a cieľov
Max Kašparů hovorí: „ Pre muža má byť na prvom mieste žena a pre ženu muž.Ale ak pre jedného alebo pre obidvoch je prostriedkom vyjadrovania lásky niečo iné, napríklad peniaze, sex, majetok, uznanie, záľuby, presúva sa partner na pozíciu prostriedku, ktorý pomáha uspokojovať potreby.“ Ak sú napríklad pre ženu na prvom mieste peniaze, muž sa stáva prostriedkom k uspokojeniu tejto jej potreby. Muž tak nie je tým, koho miluje a má k nemu úctu, ale stáva sa prostriedkom k dosiahnutiu toho, čo je v jej srdci na prvom mieste. Ak je pre muža na prvom mieste sex, stáva sa žena prostriedkom uspokojenia tejto jeho potreby. Nestáva sa pre neho najdrahšou milovanou bytosťou, ktorú je potrebné chrániť a vážiť si ju, ale je len prostriedkom k dosiahnutiu toho, čo je pre neho na prvom mieste. Ak sa chcú ľudia v tomto smere zmeniť, musia si urobiť zmenu v rebríčku hodnôt. Ak sa jeden z partnerov namiesto cieľa stáva prostriedkom, vždy ho to poníži. Túto zmenu v správaní partner cíti a aj keď to partnerovi nepovie, táto bolesť ho trápi.
4. Podmienečná láska
Je to láska, ktorá funguje len za určitých podmienok. „Budem ťa milovať, ale až vtedy, keď budeš taký, ako ja chcem. Budem ťa milovať, ak splníš moje podmienky,“ ozýva sa často z úst niektorých ľudí. Ale najhlbšou potrebou človeka je, aby ho niekto miloval bezpodmienečnou láskou, teda prijímal ho takého, aký je. Aj s chybami a nedostatkami. Podmienečná láska je vlastne obchod. Cesta k náprave vedie len cez proces zmeny vnímania lásky samotnej. Najideálnejšie je, keď už v detstve prežívame nepodmienečnú lásku, ktorá nám otvára cestu k tomu, že aj my ju budeme vedieť raz niekomu darovať. Dobrý vzor je nadovšetko, lebo tak, ako sa dedia rituály, ktoré prevládali v rodinách, tak sa dedia aj výchovné prístupy a postupy.
V závere prednášky Max Kašparů upozornil aj na zámenu rolí. Hovoril o tom, že veľmi veľa mužov je v dnešnej dobe nezrelých, a preto mnoho žien musí vykonávať niektoré domáce práce aj za nich. Takto sa muž v manželstve dostáva do role ďalšieho dieťaťa. Najhoršie je, keď muž nevie svoje vlastné deti brániť alebo ich podporiť, keď majú problém. Väčšinou ich pošle za matkou. Psychiater však poukázal aj na to, že niekedy to platí aj opačne. To znamená, že niektorí muži vykonávajú množstvo vecí v domácnosti za ženy. Jednoznačne však platí, ak si rodič neplní tie úlohy, ktoré mu z role muža alebo ženy vyplývajú, deťom potom chýbajú adekvátne vzory.
