10 vecí, čo by mali vaše deti vedieť, aby sa učili lep­šie a rých­lej­šie

Uče­nie je neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou života člo­veka. A preto mnoho ľudí premýšľa nad tým, ako sa učiť čo najlepšie a najefektívnejšie. Našťastie kog­ni­tívne vedy sústavne uskutočňujú  výskum zame­raný na uče­nie a výsledky sú prek­va­pivé a veľmi uži­točné. Aj deti by mali poznať najdôležitejšie stratégie, ktoré by im mohli pomáhať v učení. Pozrime sa na niektoré z nich.

1. Zruč­nosti sa učia jed­no­duch­šie po men­ších kús­koch

Ak sa chcete naučiť hrať na harmonike, nemyslite hneď na to, aké to je celé ťažké. Najprv si dajte men­šie ciele, naprí­klad sa naučte pár akor­dov. Takýmto spô­so­bom sa posú­vajte vpred. Časom všetky tieto malé ciele vytvoria jeden celok a vy nadobudnete úžasnú zruč­nosť. Táto tech­nika sa ale dá prak­ti­zo­vať skoro na každý druh uče­nia.

2. Mul­ti­tas­king nefun­guje pri zapa­mä­távaní infor­má­cií

Mnoho ľudí si myslí, že mul­ti­tas­king je reálny a dá sa využívať aj vtedy, ak sa učíte nové veci. Mozog sa však nedokáže veno­vať dvom veciam naraz a dávať im rov­nakú pozor­nosť. Sústreďte celú svoju pozor­nosť na každý krok samos­tatne. Keď sa necháte rozp­tý­liť, trvá pri­bližne 25 minút, aby ste svoju pozor­nosť dostali nas­päť. Neskôr vám mul­ti­tas­king môže vyhovovať ako dobrá vec pre zís­ka­va­nie čias­toč­ných infor­má­cií o rôz­nych zruč­nos­tiach, ale ak sa úplne na niečo nesústredíte,  nena­do­bud­nete takú hĺbku a úplne nepocho­píte danú prob­le­ma­tiku.

3. Písanie pomáha zapamätávaniu

Ak chcete pre­trans­for­mo­vať infor­má­cie do vedo­mostí, výskum odpo­rúča pre­pi­so­vať si tieto infor­má­cie rukou na papier. Štú­dia z roku 2014 zis­tila, že štu­denti, ktorí si poznámky písali ručne na papier, si toho aj viac zapa­mä­tali na roz­diel od štu­den­tov, ktorí si učivo spo­znám­ko­vali do note­bo­oku. Prvá sku­pina štu­den­tov si tak­tiež rých­lej­šie zapa­mä­tala nové infor­má­cie, kom­plexne a rých­lej­šie rie­šila prob­lémy. Vedci hovo­ria, že fyzické dot­knu­tie sa pera a papiera vytvára sil­nej­šie kog­ni­tívne pre­po­je­nie medzi vedo­mos­ťami a učebným mate­riá­lom ako písa­nie na note­bo­oku, lebo písanie do notebooku sa deje veľmi rýchlo a mozog si to nestíha dobre všetko  zapa­mä­tať.

4. Chyby by ste mali akceptovať a učiť sa z nich

Hlav­ným bodom uče­nia je robiť chyby, pad­núť a novu nájsť cestu a ponau­če­nie z chýb. Mozog má pri­pra­vený pries­tor pre chyby, ktoré robíte. Neskôr môžete tieto spo­mienky využiť, aby ste sa v rov­na­kej situ­ácii zacho­vali inak, správne a neuro­bili chybu opäť. Ak rodi­čia učia deti, že nikdy nemôžu spra­viť chybu alebo ich potres­tajú, ak chybu spra­via, deti s tým pre­stanú a pri­chá­dzajú o bohat­stvo, ktoré im uče­nie môže pri­niesť.

5. Opti­miz­mus pomáha k úspe­chu

Stre­s a negatívny vplyv pri výchove môžu spô­so­biť ich uviaz­nu­tie v men­tál­nom roz­voji. Úzkosť a pochyb­nosti o sebe samom sú toxické pre uče­nie. Úzkosť človeku zabra­ňuje skú­mať prob­lémy do hĺbky, a tým pri­chá­dzate o ich úplne pocho­pe­nie a následné vymys­le­nie rie­še­nia. Roky výskumu potvr­dzujú, že pri­chá­dzať k prob­lé­mom s otvo­re­nou mys­ľou zaru­čuje ich pozi­tívne a úspešné rie­še­nie.

6. Vzru­šu­júce témy sa naučíte skôr ako  nudné

Deti sa pri­ro­dzene učia rých­lej­šie, ak sú im infor­má­cie podá­vané novým a nie­kedy až div­ným spô­so­bom. Každý sa rých­lej­šie učí, ak danú vec zažije a spojí si ju so zážit­kom. Tak­tiež k zapa­mä­ta­niu pomá­hajú aj vône. Vždy, keď zací­tite nezvy­čajnú vôňu, mozog si okam­žite spo­me­nie na moment, jedlo alebo pries­tor, kde túto vôňu prvý­krát cítil.

7. Rýchle číta­nie umoc­ňuje silu uče­nia

Ak doká­žete rýchlo čítať, doká­žete sa aj rých­lej­šie učiť. Môže sa vám zdať, že rýchle číta­nie vyža­duje viac snahy ako nor­málne, ale natré­no­va­nie svojho mozgu na vyš­šiu rých­losť chá­pa­nia slov vám pomôže aj v ich pred­sta­vo­vaní.

8. Opakovanie je matka múdrosti

Silný, opa­ku­júci sa zvyk má sku­točný vplyv na mozog. Štú­dia z roku 2004, pub­li­ko­vaná v Nature potvr­dila, že naprí­klad žon­glé­rom počas tré­no­va­nia, zdo­ko­na­ľo­va­nia a neus­tá­leho opa­ko­va­nie rov­na­kých úloh sa zväč­šo­vala šedá kôra moz­gová. Ak s tým pre­stali, šedá kôra sa zmen­šila. Nie je dôle­žité, že žon­glo­vali, ale že robili opa­ku­júcu sa úlohu.

9. Použite, čo viete, aby ste sa naučili, čo neviete

Ak majú deti prob­lém s pocho­pe­ním, rodi­čia alebo učitelia by im mali vysvet­liť veci na prí­kla­doch, ktoré deti obľubujú. Hovorí sa tomu, že je to aso­cia­tívne uče­nie. Ak dieťa obľubuje šport , ale má prob­lém s mate­ma­ti­kou alebo fyzi­kou, ľah­šie niečo pochopí, ak si pri rátaní rých­losti pred­metu vo vzdu­chu pred­staví, ako kopol loptu a teraz letí na bránu. Všetko sa ľah­šie chápe, ak vieme nájsť pre­po­je­nie medzi teóriou a našimi skú­se­nos­ťami.

10. Uče­nie ostat­ných je takmer najlepší spôsob, ako si niečo osvojiť

Ak vez­mete nejakú infor­má­ciu a chcete ju podať dru­hému, musíte ju najprv pocho­piť a potom pove­dať vlast­nými slo­vami. Nezre­pro­du­ku­jete len danú infor­má­ciu, ale vysvet­ľu­jete ju. Šta­tis­ticky sa stáva, že starší súro­denci sú múd­rejší, lebo veci najprv pocho­pia a odo­vzdá­vajú ich mlad­ším. Toto je jeden zo spô­so­bov, ako dru­hým pomôcť a hlavne sa aj zdo­ko­na­liť.