Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr. h. c český psychiater, spisovateľ, pedagóg a gréckokatolícky kňaz sa často vyjadruje v médiách k najrozličnejším témam. Vychádza pritom priamo zo svojich bohatých skúsesností. Ako sa pozerá na problémy v súčasnej rodine, poslanie matky a otca v 21. storočí a na ich vzájomné vzťahy?
Rodičovstvo je dar, ale byť rodičom je úloha
Ženy prešli určitou transformáciou a dostali sa do štádia, keď často plnia mužské úlohy v rodine. Muži týmto procesom neprechádzajú a často sa v súvislosti s tým hovorí aj o určitej mužskej kríze. Niektorí muži zabúdajú na základné mužské poslanie, a to byť ochrancom ženy a detí a starať sa o rodinu, ktorú si založil. Mnohí za to ani nemôžu, pretože ich to nemal kto naučiť. Chýbali im v okolí pozitívne vzory skutočných mužov. Čoraz viac chlapcov vyrastá bez otca a mnohí z nich už vyrastajú so ženštilým otcom, a preto sa nemôžeme čudovať, že ženy preberajú ich role. „Povinnosťou otca je milovať matku svojich detí. To je ako prvé a základné pravidlo,“ hovorí Max Kašparů, „ a od toho sa odvodzuje to ďalšie, že otec má byť maximálne s deťmi a povzbudzovať ich.“ Niekedy byť však dobrým rodičom je problém. Dieťa je dar, ktorý zaväzuje čo k najlepšej starostlivosti. Mať dieťa je nielen právo, ale hlavne veľká povinnosť. Keď si muži túto úlohu neplnia, tak to musia robiť ženy, aby rodina vôbec fungovala. Lenže to je bludný kruh. Ak žena prijme úlohy muža, tak sa prestáva muzovi páčiť. Muž nadobúda pocit, že žena akosi nadobudla mužské črty. Ale čo má robiť, keď nemá oporu na strane muža? Muž, ktorý si svoje mužské povinnosti plní, žena popri ňom sa automaticky stáva ženskejšou.
Najprirodzenejšou vecou vo vzťahu je stále vzájomná úcta
Podľa Maxa Kašparů sa dnešnej dobe čoraz viac vytrácajú mnohé prirodzené veci. A stráca sa aj úcta medzi ľuďmi. Ak si žena svojho muža váži, tak ho nezosmiešňuje pred rodinou a kamarátkami a ak si muž váži svoju ženu, tak ňou nepohŕda. Max Kašparů tiež hovorí: „Pohŕdanie a neprejavovanie úcty predstavujú dva pojmy, ktoré v ordinácii s mojimi klientami denne riešim. Keď majú snahu veci vyriešiť, vždy im poviem, nech sa v myšlienkach vrátia na začiatok svojho vzťahu. Nech sa pozrú do minulosti, aké to bolo pred rokmi. Nech si spomenú, aké to bolo vo vzťahu vtedy, keď boli na začiatku manželstva, aké si v tej dobe dávali ciele, o čom snívali. Hovorím im tiež, nech si očistia svoje mužské, ženské, otcovské i materské role. A na záver im vždy pripomeniem, nech svoju očistu robia v trojici. Sadnite si spolu, otvorte si fľašu dobrého vína, nalejte si a s láskou sa o všetkých problémoch porozprávajte.“ Max Kašparů tiež svojim klientom v poradni odporúča, aby sa hrali na to, že opäť začali spolu chodiť, navzájom sa zvádzajú, pripravujú svadbu. Radí im, aby všetko opäť vzali do rúk od začiatku.
„Mali by sme o sebe hovoriť pravdu s láskou a úctou. A táto pravda nás oslobodí od negatív a my sa zase vrátime do obdobia, keď náš vzťah iba začínal a my sme chceli získať jeden druhého.“
- Max Kašparů
Dostali sme dve uši a iba jedny ústa, aby sme viac počúvali a menej hovorili
Problémom dnešnej doby je aj to, že niektorí ľudia sa nemajú komu vyžaľovať, vyrozprávať. Takmer každý je rád stredobodom pozornosti a málokto chce skutočne počúvať. Je naozaj krásne mať niekoho blízkeho, ktorému môžeme veľa vecí povedať. Ideálne je, ak je to manžel a manželka. Aj pre deti je balzamom rodina, v ktorej sa môžu rodičom so všetkým zdôveriť. Smutné je, keď to v mnohých rodinách takto nefunguje a ľudia si musia hľadať náhradu. Muži sa často vyrozprávajú v krčme a ženy, ktoré nemajú spoľahlivé a mlčiace kamarátky, čoraz častejšie vyhľadávajú aj rôzne psychologické ambulancie.
Pri uvedomovaní je dôležité aj svedomie
Aby mohlo dôjsť k náprave vo vzťahoch, človek si musí chyby najprv priznať. Musí sa v ňom ozvať svedomie. Problém často nastáva práve v tejto fáze. Nechceme sa zastaviť, popremýšľať, hľadať nové cesty. Radšej chceme to staré, zlé a nefunkčné zakryť ako keby nejakým závojom hmly. Ľudia sú zahalení hlukom. Stále musí byť okolo nich nejaký zvuk. Prídu domov, pustia si televízor, sadnú do auta, pustia rádio. Na ulici a v dopravných prostriedkoch majú v ušiach sluchadlá. Keď prídu do ticha, svedomie sa začne prebúdzať. Ono v človeku je, lenže my ho musíme často uspávať, aby nám dalo pokoj, aby nás neťažilo.
