Veľa odborníkov sa zhoduje v tom, že krasopis je menej významný ako napríklad čítanie s porozumením, ktoré človek využíva celý život. Schopnosť písať je síce dôležitá, ale v živote to nakoniec končí tak, že je dôležité, aby si človek vedel potrebné informácie zapísať a to tak, aby vedel po sebe prečítať. Napriek tejto realite v dospelosti, písanie na 1. stupni je dôležité, ba dokonca sa hodnotí známkou. Snažte sa vaše dieťa motivovať aspoň do tej miery, aby dokázalo po sebe prečítať.
V prvom ročníku sa deti učia tvary písmen malej a veľkej abecedy. Tiež sa naučia odpisovať text a písať podľa diktovania.
Čo skontrolovať pred tým, ako dieťa začne písať?
1. Správne sedenie pri písaní
Školák by mal sedieť tak, aby mal lakte opreté o písací stôl ohnuté zhruba v pravom uhle, aby nemusel dávať pri písaní ruky príliš hore alebo dole. Stolička by mala byť taká vysoká, aby kolená dieťaťa boli ohnuté v pravom uhle. Správne sedenie je dôležité, aby sa zbytočne nezvyšovala únava dieťaťa pri písaní. Nezabúdajte ani na správne osvetlenie v izbe.
2. Správne držanie pera a ceruzky
Pero by mal prváčik držať palcom, ukazovákom a prostredníkom. Ceruzku by mala byť medzi palcom a prostredníkom, ukazovák by mal smerovať a pritláčať k podložke. Koniec ceruzky by mal pri písaní smerovať k ramenu. Ak dieťa pero alebo ceruzku drží iným spôsobom, ťažšie sa mu píše, na písanie míňa viac energie,, skôr sa unaví. Ak má dieťa problémy, kúpte mu napríklad trojhranné ceruzky a pastelky, ergonomicky tvarované pero, návleky na ceruzky, ktoré zabraňujú kĺzaniu.
3. Uvoľňovacie cviky
Ak dieťa máva bolesti ruky pri písaní, skôr než začne písať, malo by si precvičiť rameno, lakeť i zápästie. Môže krúžiť rukami, kresliť rukou vo vzduchu kruhy, vlny, krúžiť zápästím, zovrieť prsty do päste, prstami napodobňovať dážď. Aj po písaní by sa mala ruka uvoľniť.
Čo robiť, keď sa objavia vážnejšie problémy?
Najprv treba zistiť, aký problém dieťa má. Nemôže si spomenúť na nejaké písmená? Pletie si písmenká? Píše pomaly? Píše nečitateľne? Na precvičovanie by malo stačiť 10-15 minút denne. Nemá zmysel precvičovať celú hodinu, dieťa sa len zbytočne unaví.
Precvičovanie jemnej motoriky
Trénujte prsty dieťaťa. Napríklad skladajte spolu kocky, Lego, puzzle, navliekajte korálky, vyšívajte, strihajte, modelujte z moduritu, kreslite, obkresľujte, kreslite kriedami na chodník, využívajte prstové farby a podobne.
Nácvik tvarov písmen
Samozrejme, precvičujte s dieťaťom ceruzkou na papier, ale okrem toho skúste aj iné metódy. Hrajte sa spolu. Dovoľte dieťaťu kresliť písmená prstom do vzduchu, do jemného piesku, do hliny, modelujte písmenká z drôtu alebo z plastelíny. Vystrihnite si spoločne písmenká z papiera a zahrajte si bábkové divadlo. Do detskej izby prilepte na stenu veľký papier a dovoľte dieťaťu písať aj tam. Keď si dieťa pletie písmenká, neučte ho všetky naraz. Je dokázané, že spojenie jedného písmena s hláskou a jeho upevnenie trvá približne dva týždne.
Rozvíjanie sluchovej analýzy a sluchovej syntézy
Sluchová analýza a syntéza sú dôležité pri písaní diktátov. Pri diktáte musí dieťa sluchom rozlíšiť jednotlivé hlásky v slove. Slovo si musí rozdeliť na hlásky a naspäť zložiť. Keď to nedokáže, komolí slová, vynecháva písmenká alebo ich zamieňa. Povedzte dieťaťu nejaké slovo a povedzte mu, aby vám ho rozložilo na hlásky. Skúšajte to aj naopak. Povedzte mu písmenká a nech z nich utvorí slovo. Alebo mu hovorte slová a dieťa má povedať, na ktorú hlásku slovo začína alebo končí. Trénujte odlišovanie dlhých a krátkych slabík. V druhom ročníku by malo dieťa vedieť odlíšiť tvrdú a mäkkú spoluhlásku. Pomôžte mu napríklad tak, že na tvrdé kocky napíšete tvrdé spoluhlásky a na mäkké kocky napíšte mäkké spoluhlásky. Potom hovorte rôzne slová, v ktorých sa striedajú mäkké a tvrdé spoluhlásky. Dieťa slovo zopakuje a stlačí v ruke kocku s tvrdou alebo s mäkkou spoluhláskou. Dieťa cíti v ruke tvrdú kocku, a teda aj tvrdú spoluhlásku a naopak v mäkkej kocke cíti mäkkú spoluhlásku. Školák si tak prepája sluchový vnem aj s hmatom. Takto je šanca, že sa to naučí ešte lepšie.
Rozvoj zrakového vnímania
Keď si dieťa pletie písmená, môže to byť spôsobené aj nedostatočne rozvinutým zrakovým vnímaním. Skúste s dieťaťom hľadať rozdiely na dvoch podobných obrázkoch. Alebo mu povedzte, aby pospájal bodky v podobe obrázka. Takéto obrázky sa nachádzajú v rôznych časopisoch. Rozstrihnite obrázok a povedzte dieťaťu, aby ho poskladalo. Potom sa vymeňte, dovoľte dieťaťu, aby rozstrihalo ono obrázok pre vás. Neskôr môžete rozstrihovať aj slová. Skladajte puzzle alebo kocky podľa predlohy. Na kartičky si pripravte podobné slová, napr. SUD-SÚD, MRAK-ZRAK, PLOT-PLOD, ukážte ich dieťaťu a povedzte mu, aby hľadalo rozdiely. Alebo mu povedzte, aby farebne v texte vyznačovalo hlásku podľa vášho zadania. Napríklad mu povedzte, aby v texte vyznačilo hlásku E.
Ak aj napriek neustálemu precvičovaniu dieťa nepíše pekne, nemá cenu stále dookola odpisovať stále ten istý text. Čím je dieťa unavenejšie, tým horšie text napíše. Pri písaní môžu pomôcť aj pomocné linky, ktoré dieťaťu môžete do zošita narysovať. Jedna linka môže byť pre veľké písmená, druhá linka môže byť pre malé písmená. Učte dieťa po sebe text kontrolovať a prečítať si ho. Na stole môže mať aj tabuľku s písmenami, aby si priebežne mohlo kontrolovať správnosť jednotlivých tvarov písmen.
Čo robiť, keď aj napriek precvičovaniu problémy pretrvávajú?
Ak problémy s písaním aj napriek precvičovaniu pretrvávajú niekoľko mesiacov, bolo by vhodné zájsť s dieťaťom do pedagogicko-psychologickej poradne. Môže sa jednať o špecifickú poruchu učenia – dysgrafiu alebo dysortografiu.
ZDROJ: Tereza Beníšková: První třídou bez pláče
