Dôvera je pocit istoty a bezpečia, ktorý máte s ľuďmi. Ak ste k deťom láskaví, milí, čestní, existuje veľká šanca, že podobným spôsobom sa deti budú správať aj k vám. Pri vysokej dôvere sa aj komunikuje ľahšie a efektívnejšie. Vytráca sa napätie. Ak sa však k deťom správate povýšenecky, zastrašujete a ignorujete ich, dôvera k vám prudko klesá a vzťahy sa ochladzujú. Vysoký stupeň dôvery je potrebný hlavne v období dospievania, keď sa chce rodič s dieťaťom rozprávať aj o citlivých témach. To, čo dieťa cíti ako svoje životné poslanie, sa môže rodičom zdať ako úplne bezvýznamné. Je potrebné sa však na detský záujem pozrieť s nadhľadom a pochopiť túžby dieťaťa. Aj keď vás mnoho vecí, ktoré robia vaše deti, nebaví, je veľmi dobré preciťovať ich svet, pretože v budúcnosti sa to môže niekoľkonásobne zúročiť. A verte, deti si vašu obetu vážia a vaša cena v ich očiach prudko stúpa. Aby vám dieťa mohlo dôverovať, musí vedieť, že mu rozumiete alebo že sa aspoň poctivo snažíte mu porozumieť.
Keď vám dieťa začne o niečom rozprávať, sústreďte sa na jeho slová
V dnešnej dobe je čoraz ťažšie sústrediť sa na svet, slová a životy iných. A niekedy je veľmi ťažké sústrediť sa aj na vlastné dieťa. Väčšina ľudí je unavená z práce a z množstva povinností. Keď prídu domov, majú veľkú túžbu všetko vyhodiť z hlavy, oddychovať a aspoň na chvíľku nerobiť nič. Ale aj napriek tomu, že vás to veľmi láka a útočisko relaxu hľadáte v pustenej televízii alebo pri počítači, skúste všetko vypnúť. Alebo najlepšie urobíte, keď po príchode domov nič nezapnete. Vyhraďte si pár minút pre svoje deti a dovoľte im, aby sa vyrozprávali. Môžete ísť napríklad spolu na prechádzku a tam sa porozprávajte. Veľmi sa tým vaše vzťahy utužia. Veď všetci šťastní puberťáci vždy hovoria, že skvelí rodičia sa vyznačujú hlavne tým, že sa s nimi rozprávajú. Ale tento rituál treba budovať odmalička. Nestačí začať s ním, keď sa vyskytnú vážne problémy. Tie sú už väčšinou len odrazom predchádzajúcej nevšímavosti. Dieťa nehovorí len slovami, ale aj výrazom tváre, gestami, tónom hlasu, držaním tela. Porovnajte, aké hovorí slová a čo hovorí jeho mimika. Neverbálne vyjadrenie býva často významnejšie. Napríklad dieťa hovorí, že mu nič nie je a popri tom má slzy na krajíčku.
Dieťa povzbudzujte, aby s vami hovorilo a neodradzujte ho prílišným vypytovaním sa
Prejavujte skutočný a úprimný záujem o dieťa. Deti veľmi dobre vycítia, keď sa do rozhovoru silíte a kedy záujem úprimne vyviera z vášho srdca. Sami sa pýtajte. A nepýtajte sa len na známky v škole. V dnešnej dobe deti majú oveľa širší okruh problémov, ako sú len známky. Viac ich trápia vzťahy so spolužiakmi, nespravodlivosť, či iný názor ako má väčšina v triede.
Neoceniteľnú službu môžu dokázať aj krátke slovíčka slová hm, aha, naozaj, skutočne? Dávate tým dieťaťu najavo, že to, čo hovorí, vás naozaj zaujíma. Niekedy je však vhodne položená otázka dôležitá. Ale než sa opýtame dieťaťa, spýtajme sa aj seba, či unesiete odpoveď. Prudká, odmietavá, pichľavá či zlostná reakcia na poctivú odpoveď dieťaťa by mohla mať ten účinok, že už sa od neho nedozvieme nikdy nič. Skúste tiež vyjadriť to, čo vám dieťa povie, vlastnými slovami, a opýtajte sa ho, či to tak skutočne myslelo. Jednak tým dávate najavo, že to, čo vám hovorí je pre vás dôležité a zároveň sa tiež ubezpečíte, či ste správne vete porozumeli.
Dávajte si pozor na tón hlasu
Najmä deti v období puberty veľmi zle znášajú pichľavý tón, či hlas plný neúprimného maznavého súcitu. Dieťaťu môžete odpovedať nielen slovami. Keď sa vám s niečím pre neho dôležitým zverí, môžete použiť láskavý úsmev, pokývanie hlavou či objatie.
Komunikácia s dieťaťom by mala byť súčasťou vášho denného plánu
Ak si komunikáciu s dieťaťom vyhradíte ako súčasť vášho denného plánu, postupne si na túto skutočnosť zvyknete a budete ju brať ako prirodzenú súčasť vášho života. I päť minút môže vaše vzájomné dorozumenie veľmi uľahčiť. Naplánujte si komunikáciu samostatne s každým vaším dieťaťom. V dnešnej dobe je to potrebné možno ešte oveľa viac ako v minulosti, pretože pribúda množstvo negatívnych vplyvov, ktoré na deti útočia napríklad vo forme reklamy, rôznych relácií v TV alebo na internete. Kvalitný a úprimný rozhovor pomáha deťom orientovať sa v chaose vplyvov, pomáha triediť informácie, rozoznávať kvalitu od nekvality, vymedzovať skutočné hodnoty. Rodina sa za týchto podmienok môže stať skutočným prístavom bezpečia, ale aj pravdy. Vďaka pravdivej a úprimnej komunikácii v rodine sa dieťa postupne dokáže orientovať v spleti právd, poloprávd a lží a tiež dokáže odlíšiť realitu od pseudoreality. Samozrejme, rodičia samotní sa musia v tomto smere vzdelávať, aby svoje poznatky mohli odovzdávať nastupujúcej generácii. Pokiaľ je to len vo vašej situácii možné, neklamte dieťaťu. Povedzte mu radšej neviem, keď niečo neviete a prepáč, keď v niečom spravíte chybu. Tým jeho dôveru nestratíte, ale naopak, posilníte si vzájomný vzťah.
ZDROJ: Steve Biddulph: Prečo sú šťastné deti šťastné
